POZNÁMKA

Kde sú tí akože odborníci

Ivan BROŽÍK

Označenie reštrikcia sa ešte pred rokom či dvomi používalo pravdepodobnejšie častejšie ako dnes najpoužívanejšie slovo „Fico“. Myslím tým tie médiá, ktoré si z akýchsi nie celkom vysvetliteľných príčin vravia mienkotvorné. Odrážajú totiž iba mienku majiteľa, vydavateľa a niekoľkých skôr sektárov ako novinárov. Mimochodom, ak Robert Fico vyhrá prezidentské voľby, tak nie pre odpor „nepriateľskej“ tlače, ale práve a možno aj pre jej sústredenú paľbu...

Udalosti uplynulých týždňov však nútia na návrat aj k pragmatickej ekonomickej úvahe. Pred časom vládlo slovo reštrikcia. Bolo to najmä v období záverečnej fázy hospodárskej krízy, tesne pred začiatkom obdobia pomalého, ale predsa len už nespochybniteľného zotavovania sa hospodárstva. Akože odborníci na všetko kričali – potrebujeme reštrikciu, uťahovanie opaskov (akoby sme si ich neuťahovali už celé štvrťstoročie), potrebujeme škrty.

KOMENTÁR

Politické strany opustili občanov

Eva ZELENAYOVÁ

Známy výrok, že štáty nemajú priateľov iba záujmy, môže Slovensko z vlastnej vyše dvadsaťročnej skúsenosti samostatného štátu iba potvrdiť. Neboli to priatelia, ktorí nám prišli pomôcť zlepšiť ekonomiku, ale zahraniční investori s cieľom zarobiť. Výsledok je zjavný, zo štátu odchádzajú peniaze posilňovať cudzie rozpočty, nie ten náš slovenský. Doma obraciame každé euro odchádzajúce do školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb...

POZNÁMKA

Kam sa podela ľudská tvár?

Ivan BROŽÍK

Slovensko si vychováva, ba až pestuje protislovenských politológov! Jeden z tejto sorty v roku 2007 napísal: „Socializmus s ľudskou tvárou je rovnaké oxymoron ako fašizmus s ľudskou tvárou....“ A takýchto, akože znalcov, ktorým nie politologický diplom, ale rodný list vystavili po roku 1989, je u nás až inflačne veľa. A čím je ich viac, tým menej je tých, čo o socializme s ľudskou tvárou naozaj niečo vedia, a ešte menej pamätníkov, čo pokus o zavedenie socializmu s ľudskou tvárou do spoločenskej praxe u nás aj zažili. Napriek tomu deň čo deň zo všetkých strán propagandisticky počúvame, že za všetko zlé, s čím sa v našej každodennosti stretávame, môže komunizmus (ktorý napokon vlastne nikdy ani neexistoval), a za všetko dobré, za čo máme velebiť naše vlády, volených a vyvolených či samozvaných lídrov v posledných desaťročiach, zas môže kapitalizmus. V tomto marazme volať po návrate ľudskej tváre, keď mnohí už ani netušia, ako taká tvár vyzerá, je utopizmus prevyšujúci teórie Roberta Owena. Nuž, a pokúsiť sa publicisticky apelovať o potrebe štátu, vlády alebo zriadenia pre ľudí sa rovná profesijnej samovražde alebo donkichotizmu 21. storočia. Ale je to naozaj až také nepatričné?

POZNÁMKA

Verejnoprávne rozpaky sa prehlbujú

Maroš M. BANČEJ

Podľa jedného z nedávnych prieskumov žiaci a študenti základných a stredných škôl majú veľmi konkrétnu predstavu, kto je to paparazzo, teda bulvárny fotograf a novinár ženúci sa za senzáciami aj cez mŕtvoly, ale pojem verejnoprávnosť je pre našu nastupujúcu generáciu v podstate neznámy. Ostatne, aj mnohí dospelí, trebárs i s akademickým titulom, by zrejme zahabkali, keby mali princíp verejnoprávnosti aspoň zhruba zadefinovať. Potom však nečudo, že koncepcia, ktorou sa riadi RTVS, je, zdá sa, záhadou aj pre samotných redaktorov, dramaturgov a ďalších tvorivých pracovníkov.

SPOZA OPONY

Prečo si treba pamätať

Dušan D. KERNÝ

Jeden z mienkotvorných denníkov má občasnú prílohu s názvom pripomínajúcim bodavý útočný hmyz. V tejto prílohe sa čitateľ dozvie, že jedným z úhlavných nepriateľov LBGT sú rôzni hejslováci. Každý, kto upadne do podozrenia, že je hejslovák, je už opečiatkovaný, zaradený, zaškatuľkovaný – „demokraticky“ označený za spoločensky neprijateľného...

KOMENTÁR

Majského vzostup a úpadok

Roman MICHELKO

Po „epidémii“ rôznych biografií všelijakých hviezd či hviezdičiek reality show či iných malých ritiek celebritiek začína náš knižný trh zaplavovať podobná spisba aj z pera (či skôr mikrofónu) rôznych skrachovaných veľkopodnikateľov. Z tohto súdka je aj  knižný opus Som Jozef Majský. Niežeby sme mali niečo proti tomu, aby aj takéto osoby vydali svedectvo o dobe, v ktorej boli na zenite svojho vplyvu, ale minimálne, ak nejde o vlastné memoáre, kde sa autor takmer vždy štylizuje do roly kladného hrdinu, takéto knihy by mali mať aj kritický odstup. Aj preto autorka knihy Ivana Havranová v tomto zmysle zlyhala na celej čiare. Už samotný výber novinárky pre knihu rozhovorov bol nešťastný. Havranová nie je nijaká nezávislá novinárska osobnosť, ktorá by bola schopná klásť svojmu respondentovi aj nepríjemné otázky na telo, či nedajbože ho opraviť v prípade, ak čitateľov zavádza, alebo dokonca klame. Naopak, autorku viaže s respondentom dlhodobá osobná známosť – v istých rokoch pôsobila ako redaktorka v médiách, ktorých bol Majský vlastníkom.

AKO BOLO ČO BOLO

Hra na knokaut a hold Bafometovi

Peter VALO

V USA prišla do módy Hra na knokaut. Vytvorili ju gangy mladých černochov v St. Louis. Pravidlá sú jednoduché: Hráč musí jednou ranou zraziť k zemi vytypovaného chodca. Spoluhráči si akciu filmujú a hodnotia, nakoľko bol knokaut efektný. Zvrátená kratochvíľa už priniesla obete. Knokaut neprežil jeden prisťahovalec z Vietnamu a ani nie päťdesiatročný muž, ktorý si pri páde rozbil hlavu. V jeho prípade mali hráči, alebo po našom vrahovia, trinásť a štrnásť rokov. Popularita hry rastie. Útoky zaznamenali vo Washingtone, v New Jersey a v New Yorku. Ich obeťami sú zväčša ľudia nečernošského pôvodu. Na veku nezáleží. Vo Washingtone knokautovali tridsiatničku, v New Yorku osemdesiatročnú starenu...

O ČOM JE REČ

Pieseň zviazaná s úctou a obdivom

Drahoslav MACHALA

Zmysel pre zodpovednosť za slovenský štát, ktorý vznikol 1. januára 1993, nikto zo štátnych inštitúcií vedome nepestuje. Najnedôstojnejšie sa k štátu, ktorý financuje RTVS, správa práve táto inštitúcia. V jej prístupe prevažuje ľahostajnosť, ale dokonca i vedomé šírenie posmechu zo štátotvorného slovenského národa, systematické ignorovanie slovenskej kultúry. O tom, že si Slováci čoskoro pripomenú 170. výročie vzniku slovenskej štátnej hymny, riaditeľ RTVS Václav Mika zrejme nielenže netuší, ale súvislosti okolo jej vzniku asi ani nikdy nepoznal, inak by nedovolil, aby sa v RTVS akísi pobehaji spoza Moravy z tohto nášho štátneho symbolu grobiansky vysmievali. Slovenská hymna vznikla na nápev slovenskej ľudovej piesne Pri studienke stála, napájala páva, ale spomína sa aj pieseň Kopala studničku, pozerala do nej. Melódiu piesne Pri studienke stála, napájala páva do nôt zaznamenal 16. marca 1843 August Horislav Krčméry, rodinne zviazaný so súčasným heraldikom Ladislavom Vrteľom, a v roku 1905 zverejnil jej prvú harmonizáciu skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský, vtedy už ako hymnickú pieseň Nad Tatrou sa blýska...

KOMENTÁR

Úsudok nech si spraví každý sám

Ivan BROŽÍK

Prežívame taký malý zázrak. V ekonomike dokonca veľký... Je však čas plesov, verejnosť musí byť dostatočne informovaná o róbe a účese tej či hentej celebrity či nebodaj o žuvačke, frajersky vypľutej na červený koberec... Preto tie priame vstupy, preto celý húf rozrušených redaktoriek. Alebo keď už to naozaj inakšie nejde a o Slovensku už aj v cudzine hovoria pozitívne, potom treba vyvolať nejaký ten škandál a zmobilizovať na každú podlosť pripravených aktivistov, pre ktorých je „in“ politický boj so súčasnou vládnou a s parlamentnou mocou. Mimochodom, demokraticky zvolenou, ale to je to najmenšie, čo by práve táto skupina oponentov štátu a samozvaných zástavníkov demokracie rešpektovala.

POZNÁMKA

Vraj nie sme dosť konzervatívni

Eva ZELENAYOVÁ

Azda nijaký kňaz v súčasnosti nevyvoláva taký mediálny záujem ako bývalý arcibiskup Róbert Bezák. Je takmer neuveriteľné, že takého skromného, mierneho, umierneného, pokorného duchovného odvolal pápež Benedikt XVI. z funkcie. Aspoň takýto dojem vzbudzuje knižka rozhovorov s jeho priateľom, publicistom Štefanom Hríbom, keď hovorí o Bohu. Menej zhovievavý je k cirkvi a v niektorých úvahách takmer nepochopiteľný. „V nižších morálnych nárokoch môže byť problém, ale na druhej strane je v tom aj čosi pekné,“ hovorí bývalý arcibiskup. Tvrdí tiež, že nie sme konzervatívna katolícka krajina. Lenže potom prečo ju pápež Ján Pavol II. označil za záchrankyňu Európy?