Viac migrantov namiesto grantov

thumbnail

Členské štáty strednej a východnej Európy prídu o miliardy z rozpočtu. Pred štrnástimi rokmi došlo k najväčšiemu rozšíreniu Európskej únie. Do spoločenstva pribudlo deväť štátov strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Ich nižšia ekonomická úroveň v porovnaní s pôvodnou zostavou členských štátov sa zohľadnila pri čerpaní peňazí z európskeho rozpočtu. Kritériom bola totiž výška HDP na osobu, čo však v novom návrhu od Európskej komisie na roky 2021 až 2027 už zrejme nebude platiť. Za predchádzajúce sedemročné rozpočtové obdobie Slovensko ako čistý prijímateľ peňazí z tohto rozpočtu dostalo štrnásť miliárd eur. O časť prijímaných peňazí môžeme podľa spomínaného návrhu prísť či už v rámci nižších dotácií pre poľnohospodárov, kde sa hovorí o škrtoch až do výšky piatich percent, alebo peňazí súdržnosti, ktoré poznáme skôr pod pojmom kohézne fondy, ktoré sa majú krátiť až o sedem percent. Pritom nemôžeme hovoriť, že by tieto vyššie objemy peňazí z  európskeho rozpočtu putovali len na investičné potreby  nových členských štátov, viac sa ušlo aj zahraničným firmám, ktoré podnikajú na území spomínaných štátov a  využili značnú časť z čerpaných peňazí.O tom, že v európskom rozpočte bude  po odchode Británie menej peňazí, sa však vedelo. Preto sme  spolu s ostatnými štátmi Vyšehradskej štvorky navrhovali všetkým členským štátom Únie príspevky skôr zvýšiť, s čím sa doteraz nesúhlasilo.

ZMENA MECHANIZMU

Európska komisia  pri návrhu európskeho rozpočtu prekvapila z viacerých dôvodov. Aj napriek odchodu Británie zvýšila v ňom celkový objem peňazí o päťdesiat miliárd eur na celkový objem 1,14 bilióna eura , čo je viac ako percento HDP Únie. Zároveň však zmenila mechanizmus ich prerozdeľovania, keď namiesto spomínaného HDP na osobu sa budú uplatňovať politické kritériá, akými sú dodržiavanie zásad právneho štátu, nezamestnanosť mladých a tiež vyššia podpora južných krajín ‒ Grécka, Španielska, Talianska a niektorých regiónov Francúzska, ktoré boli najviac postihnuté  finančnou krízou spôsobenou organizovanou migráciou, na ktorej sa štáty Vyšehradskej štvorky odmietli podieľať. Viac peňazí z rozpočtu bude treba na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany hraníc Únie, na výskum a vývoj v oblasti životného prostredia a pod. Viac peňazí sa takto „presmeruje“ zo strednej Európy do južnej časti Únie. Preto sme právom zvedaví, ako na tieto rozpočtové zámery  zareagujú poslanci Európskeho parlamentu. V tejto súvislosti však treba priznať, že naša krajina v tomto rozpočtovom období zatiaľ nevyčerpala pridelené  peniaze, navyše sme zatiahnutí do korupčného zneužívania európskych  peňazí určených na poľnohospodárstvo.

POLITICKÝ NÁSTROJ

Nikto nepochybuje, že navrhnutý európsky rozpočet v tejto podobe sa stáva čoraz viac politickým nástrojom ako ekonomickým, ktorý má tak primäť niektoré nové členské štáty Únie k väčšej poslušnosti ‒  k liberálnej demokracii, ináč vraj dochádza k podkopávaniu vlády zákona. Iná vec je politická nestabilita po posledných parlamentných voľbách v Nemecku a v Taliansku, ale napokon aj  Rakúsku a Česku, v ktorých zostavovanie nových vlád je spojené s doteraz nepoznanými prekážkami, s čoraz väčším vplyvom extrémistických politických strán, čo, samozrejme, neprispieva k stabilite európskych inštitúcií. Napokon stále nie je uzavretý konečný odchod Británie z EÚ, nepoznajú sa následky obchodnej vojny medzi USA a ostatnými štátmi sveta a na európsky rozpočet môže mať vplyv aj  očakávané spomalenie budúceho hospodárskeho vývoja starého kontinentu.

V súvislosti s konečným schvaľovaním európskeho rozpočtu bude dôležitú  úlohu zohrávať aj Slovensko, ktoré od júna tohto roka bude predsedajúcou krajinou Vyšehradskej štvorky. Pri rokovaniach s európskymi inštitúciami sa bude usilovať zachovať pre krajiny V4  doterajší spôsob prerozdeľovania peňazí z európskeho rozpočtu.

Róbert HÖLCZ - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA