A príležitostí zamestnať sa je pomerne dosť

Hospodárskej sfére Slovenska chýbú technicky vzdelaní ľudia. meny po novembri 1989 vniesli do našej psychiky dovtedy neznámu obavu. Obavu vyvolávajúcu krízu v osobnom aj profesijnom živote. Je to strach o stratu zamestnania. Práca je stále vzácnejšia a pri jej hľadaní máme čoraz väčšie problémy. Zahraničné spoločnosti, ktoré ovládli slovenské hospodárstvo, neustále zvyšujú nároky. Tie väčšina uchádzačov nezvláda. Napriek tomu, že sa situácia na trhu práce mierne lepší, objavuje sa nový fenomén – je nedostatok schopných, technicky vzdelaných ľudí.

V opatrných analýzach prognostici naznačujú mierne rasty vo všetkých ukazovateľoch ekonomiky napriek udalostiam v Ukrajine s vážnymi ekonomickými vplyvmi na Európu. Predchádzajúce výhľady úrovne rastu hospodárstva vo výške päť až sedem percent sú však nenávratnou utópiou. Nikdy už ani nenastane pokles nezamestnanosti k hodnotám z polovice roka 2007, keď sa pohybovala okolo osem percent. Získanie práce najmä vo východoslovenských oblastiach s nezamestnanosťou nad pätnásť percent sa tak stáva doslova „výhrou v lotérii“.  (Tab.1)

Na Slovensku poklesla nezamestnanosť v auguste 2014 na úroveň 12,56 percenta a stále si zachováva úroveň z roku 2013. Ak hodnotíme aktivity jednotlivých rezortov – teda v tomto smere ich skoro ničnerobenie – dá sa hovoriť o zázračnom stave. Pritom sa v bruselských kuloároch pri téme o dlhodobo vysokej nezamestnanosti stále hovorí o čiernych scenároch. Tá trápi  najmä  krajiny zo skupiny PIIGS. Slovensko je už na ich prahu.

Tabuľka 1

■ NÁREK AGENTÚR

Zaujímavá je situácia najmä z pohľadu personálnych agentúr. Rozoberať ich opodstatnenosť na malom Slovensku nie je teraz našou témou. Tou sa budeme zaoberať niekedy nabudúce. Agentúry sa neustále sťažujú na súčasnú situáciu. Žiadajú pre svoju činnosť štátne dotácie, keďže narazili na bariéru „hlúpych“ uchádzačov. Za tých nedostanú zaplatené. Vynášanie údajov o podnikoch a ekonomike Slovenska už nie je lukratívne, a tým zaujímavé. Adepti odborov sociálna práca, štátna administratíva, mediálna komunikácia a iné zbytočné „študijné“ smery sú nepredajní. A tak personálne agentúry predávajú medzi svojimi pobočkami v rámci V4+2 neexistujúcich pracovníkov a berú z príslušných štátnych rozpočtov dotácie. Dokedy? Pred „krízou“ bola situácia taká, že bolo dostatok pracovných miest a málo kandidátov. Spoločnosti však boli ústretovejšie v požiadavkách na zamestnanca. Naplánovali si jeho vzdelanie do svojich nákladov aj za čas, keď nič neprodukoval. Situácia sa dramaticky zmenila po páde finančných inštitúcií a po zastavení ekonomického rastu. Po reštrukturalizácii sa ukázalo, že vytvorených pracovných miest je aj na pokrytie prípadného rastu produkcie, ale na vytvorené miesta je nedostatok kvalitných, vzdelaných kandidátov. Zamestnávatelia úplne prirodzene žiadajú len a len technické zameranie a aj na to výrazne zvýšili požiadavky.

■ PRÍSNE KRITÉRIÁ

Kritériá, ktoré treba splniť, sú skutočne prísne. Už pri prvom kole nevyhovie až osemdesiatpäť percent uchádzačov! Po druhom – dodávam, že nie osobnom pohovore ‒ ostáva len štyri až päť percent vhodných uchádzačov, v „počtoch“ sú to dvaja-traja kandidáti. To je alarmujúci údaj. Namieste je otázka, načo je nám školstvo s druhým najväčším rozpočtom? Nie je zriedkavým javom, že po mesačnej práci personalistka vykáže nulovú úspešnosť. Motivácia vykonanej práce sa tak podpisuje na oboch stranách pohovorov. Jednak na práci  personalistov, keď títo pochybujú, či niektorí ľudia naozaj chcú získať prácu, lebo sú nedostatočne vzdelaní alebo dokonca zo strachu na dohodnutý pracovný pohovor bez ospravedlnenia ani neprídu. Súčasne sa stráca motivácia u uchádzačov, lebo títo po príchode na pohovor ani nerozumejú, o čom sú otázky, nie ešte, aby na kladené otázky odpovedali. Mnohí na ponuky práce rezignovali. Pracovný trh sa tak na Slovensku zúžil len na oblasť štátnych zamestnancov, čo je vysoko korupčné prostredie. A zvyšok? Zvyšok sú, žiaľ, len skladníci, dokladači, pomocní robotníci a pracovníci na ručných výkopoch. U tých je však mzdové krytie pod úrovňou minimálnej mzdy. Viac totiž nedá ani poľnohospodárstvo, ani stavebníctvo a obchodné reťazce už vôbec nie.

■ STRESOVÉ SITUÁCIE

Napriek tomu, že si ľudia aktívne hľadajú prácu, sú väčšinou neúspešní, často pre údaje na sociálnych sieťach, ktoré môžu zmariť šancu na získanie práce.  Aj keď ich pozvú na pracovný pohovor, vo väčšine prípadov im oznámia známu právne nenapadnuteľnú floskulu, že prednosť dostal iný uchádzač. Udanie dôvodov ako vek, pohlavie a vzdelanie sú totiž diskriminačné. Je potom pochopiteľné, že po čase márneho hľadania človek rezignuje a neraz sa zosúva po šikmej ploche až na dno.

Podľa predbežných prieskumov až tridsaťpäť percent adeptov nezíska dopytované zamestnanie už len pre nesprávne informácie uvedené v profiloch alebo dokonca zdieľaním nevhodného obsahu na sociálnych sieťach. Uchádzači dnes už musia rátať s tým, že zamestnávateľ navštívi takéto profily. Preto treba starostlivo zvážiť, čo o sebe zverejniť. Druhá kategória pracovných ponúk na sieťach je podmienená poslaním zálohy. Tá sa pohybuje až do výšky sedemstopäťdesiat eur! To v nijakom prípade nerobte!

Ako nájsť východ z tohto bludiska? Štát má páky na to, aby nariadil personálnym agentúram zmysluplné školenia, zabezpečujúce prekvalifikovanie Slovákov. Bez vekového limitovania. Myslím na automatizáciu, SAP, Siemens 5/7, pneumatické ovládanie, Q83, aspoň o dvoch jazykoch... Rezignácia však v nijakom prípade nie je východisko. Ani na pracovnom pohovore, aj keď to môže byť mimoriadne ťažké.

Tibor B. HAČKO ‒ Graf: autor