Alexandrovovci putovali od Žiliny po Nitru

thumbnail

Nedávno, presne 24. mája, členovia svetoznámeho ruského armádneho súboru Alexandrovovci navštívili Žilinu. Aby tu netradične odštartovali dlhoočakávané slovenské turné. Štart bol netradičný v tom, že ešte pred večerným koncertom, prvým v turné, absolvovali hudobné pracovné stretnutie so študentmi tunajšieho konzervatória. Študenti mohli počas unikátneho, takmer dvojhodinového stretnutia spoznať nielen umelcov a niektoré z ich špecifických nástrojov, ale so známymi sólistami súboru si tiež zaspievať. Ako uviedol podpredseda ŽSK Jozef Štrba, ktorý delegáciu súboru privítal na území kraja: „Veľmi nás teší, že členovia takého výnimočného zoskupenia prijali naše pozvanie a stretli sa so študentmi. Bol to pre nich nezabudnuteľný zážitok a určite ich motivoval do budúcnosti.“

NA KRÍDLACH TALENTU                                                                                                                                     Bolo povzbudzujúce počuť, že aj samotní Alexandrovovci ocenili najmä talent mladých konzervatoristov a bola tu aj ďalšia mimoriadna spojitosť. Práve zmiešaný zbor, s ktorým spoločne okrem slovenskej piesne Na kráľovej holi zaspievali i ruské pesničky Kalinka či Kaťuša, sa len pred pár dňami vrátil z Moskvy, kde získal Grand Prix na veľkej medzinárodnej speváckej zborovej súťaži. Pomyselný kruh spojitostí sa tak pomaly uzavrel. Pravdaže, nedali sa obísť  tie okolnosti, ktoré tragicky zasiahli samotných Alexandrovovcov. Na tú obrovskú traumu si aj dnes, i keď s odstupom pol roka, živo pamätajú mnohí. Radostne sme vtedy prežívali v kruhu najbližších druhý sviatok vianočný, 25. december roku 2016. V kalendári bola navyše nedeľa a všetko sa zdalo byť neotrasiteľne pokojné, voňavé, sviatočné... Vtedy prišla z Ruska tragická správa. Dopravné lietadlo Tupolev Tu-154 s deväťdesiatimi dvomi ľuďmi na palube vrátane šesťdesiatich štyroch členov armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovovci sa niekoľko minút po štarte z prímorského letoviska Soči zrútilo do vôd Čierneho mora. Stroj, ktorý patril ministerstvu obrany, viezol súbor na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii. Aj táto smutná spomienka od onoho tragického okamihu sprevádza azda každé vystúpenie svetoznámeho súboru, pravdaže, v obmenenom zložení. Kdekoľvek prídu, ľudia sa pýtajú i na to, ako sa s touto veľkou stratou vyrovnali ľudsky a vlastne aj profesionálne. Ináč to nebolo ani počas žilinského predkoncertného stretnutia v konzervatóriu. Odpoveď bola zrejmá. Umelecký riaditeľ tohto telesa Gennadij Sačeňuk: „Hoci nám bolo veľmi ťažko, zahynuli nám priatelia, dlhoroční kamaráti a takpovediac spolubojovníci na kultúrnom poli. No je to ako v našich vojenských piesňach – jeden muž zahynie a nahradia ho ďalší dvaja...“ Ľudsky dojemné a realisticky platné.

UNIKÁTNE TELESO                                          

Nedávno, presne 24. mája, členovia svetoznámeho ruského armádneho súboru Alexandrovovci navštívili Žilinu. Aby tu netradične odštartovali dlhoočakávané slovenské turné. Štart bol netradičný v tom, že ešte pred večerným koncertom, prvým v turné, absolvovali hudobné pracovné stretnutie so študentmi tunajšieho konzervatória. Študenti mohli počas unikátneho, takmer dvojhodinového stretnutia spoznať nielen umelcov a niektoré z ich špecifických nástrojov, ale so známymi sólistami súboru si tiež zaspievať. Ako uviedol podpredseda ŽSK Jozef Štrba, ktorý delegáciu súboru privítal na území kraja: „Veľmi nás teší, že členovia takého výnimočného zoskupenia prijali naše pozvanie a stretli sa so študentmi. Bol to pre nich nezabudnuteľný zážitok a určite ich motivoval do budúcnosti.“

NA KRÍDLACH TALENTU                                                                                                                                     Bolo povzbudzujúce počuť, že aj samotní Alexandrovovci ocenili najmä talent mladých konzervatoristov a bola tu aj ďalšia mimoriadna spojitosť. Práve zmiešaný zbor, s ktorým spoločne okrem slovenskej piesne Na kráľovej holi zaspievali i ruské pesničky Kalinka či Kaťuša, sa len pred pár dňami vrátil z Moskvy, kde získal Grand Prix na veľkej medzinárodnej speváckej zborovej súťaži. Pomyselný kruh spojitostí sa tak pomaly uzavrel. Pravdaže, nedali sa obísť  tie okolnosti, ktoré tragicky zasiahli samotných Alexandrovovcov. Na tú obrovskú traumu si aj dnes, i keď s odstupom pol roka, živo pamätajú mnohí. Radostne sme vtedy prežívali v kruhu najbližších druhý sviatok vianočný, 25. december roku 2016. V kalendári bola navyše nedeľa a všetko sa zdalo byť neotrasiteľne pokojné, voňavé, sviatočné... Vtedy prišla z Ruska tragická správa. Dopravné lietadlo Tupolev Tu-154 s deväťdesiatimi dvomi ľuďmi na palube vrátane šesťdesiatich štyroch členov armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovovci sa niekoľko minút po štarte z prímorského letoviska Soči zrútilo do vôd Čierneho mora. Stroj, ktorý patril ministerstvu obrany, viezol súbor na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii. Aj táto smutná spomienka od onoho tragického okamihu sprevádza azda každé vystúpenie svetoznámeho súboru, pravdaže, v obmenenom zložení. Kdekoľvek prídu, ľudia sa pýtajú i na to, ako sa s touto veľkou stratou vyrovnali ľudsky a vlastne aj profesionálne. Ináč to nebolo ani počas žilinského predkoncertného stretnutia v konzervatóriu. Odpoveď bola zrejmá. Umelecký riaditeľ tohto telesa Gennadij Sačeňuk: „Hoci nám bolo veľmi ťažko, zahynuli nám priatelia, dlhoroční kamaráti a takpovediac spolubojovníci na kultúrnom poli. No je to ako v našich vojenských piesňach – jeden muž zahynie a nahradia ho ďalší dvaja...“ Ľudsky dojemné a realisticky platné.

UNIKÁTNE TELESO                                                                                                                                   Svetoznámy vojenský Akademický súbor piesní a tancov Ruskej armády s názvom Alexandrovovci založil v roku 1928 vtedy začínajúci skladateľ, generálmajor a profesor moskovského konzervatória Alexander Vasilievič Alexandrov. Vtedy súbor tvoril tucet ľudí – osem spevákov, dvaja tanečníci, harmonikár a recitátor. Počas druhej svetovej vojny sa Alexandrovovci rozdelili do niekoľkých skupín a vojakov po celý čas trvania vojny povzbudzovali ruskými národnými a vojenskými piesňami. Napríklad aj zimomriavky vyvolávajúcou Svätou vojnou, ktorá je dodnes odkazom zakladateľa súboru. V roku 1946 sa vedenia umeleckého kolektívu ujal syn zakladateľa Boris a počas dvoch desiatok rokov dôstojne pokračoval v tradíciách svojho otca. Pomerne skoro po založení sa z kolektívu stalo popredné hudobné teleso, ktoré bolo príkladom pre ostatné novovznikajúce súbory podobného typu. Počas dlhoročnej existencie si Alexandrovovci získali obľubu a popularitu na celom svete. Súbor bol svojho času oficiálnym súborom Červenej armády bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík, v súčasnosti Ruskej federácie. Jeho členmi sú výhradne muži. Pravdaže tí, ktorí prešli sitom prísneho výberu v náročnom konkurze. Ich bohatý repertoár je zložený z pestrej kytice ruských národných piesní, vojnových vlasteneckých chorálov, cirkevných skladieb (Ave Maria), ale aj rýdzo modernej hudby. Veď interpretujú napríklad aj ústrednú skladbu z populárneho filmu Hon na ponorku a nejaký čas bola v hre aj ich reprezentácia Ruska v pesničkovej Eurovízii 2017.

Igor VÁLEK – Foto: autor

 

                                                                                                  

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.