Amerika má nového prezidenta

Spojené štáty americké majú nového prezidenta. Stal sa ním nepredvídateľne ale spravodlivo a demokraticky Donald TRUMP. Mnohí experti a politici neveriaciky krútia hlavami. Vyhral kandidát, proti ktorému sa postavil sťa celý liberálny svet, vrátane významných predstaviteľov vlastných spolustraníkov z Republikánskej strany. Americký volič však rozhodol po svojom. Donald Trump v úvodnej reči poďakoval konkurentke H. Clintonovej za jej politiku pre USA  a vyzval na zjednotenie Amerike. AKo prezident bude slúžiť všetkým Američanov bez rozdielu rasy, vierovyznania, pohlavia a názoru. Na záver zopakoval, že Ameriku chce urobiť silnejšou.

Kresba: Ľubomír KOTRHA

KOMENTÁR Romana MICHELKA: Ako vzklíčil samorast Trump

V posledných rokoch  sa už pomaly stáva nemenným pravidlom, že všetky prieskumy so železnou pravidelnosťou zlyhávajú a duel Trump – Clintonová je toho najlepším dôkazom. Ak si pozrieme všetky prieskumy, tak okrem dvoch menších výkyvov na prospech Trumpa (prvý raz po nominačnom kongrese republikánov a druhý raz po oznámení prešetrovania Clintonovej mailov FBI), Clintonová vždy viedla. Ak to takto pôjde ďalej, tak sa pomaly udomácni pravidlo, že kto v prieskumoch dlhodobo vedie, takmer s istotou nakoniec prehrá. Poďme však na interpretáciu výsledkov...

Clintonová prehrala z dvoch dôvodov. Tým prvým bolo, že bola hádam najnevhodnejšia – historicky najslabšia (aspoň v modernej dobe) kandidátka demokratov. Predstavuje všetko, proti čomu sa frustrované masy búria. Je typickou predstaviteľkou establishmentu.  Na vrcholných priečkach politiky sa pohybuje viac ako štyridsať rokov. Najprv ako manželka guvernéra Arkansasu, potom ako prvá dáma, neskôr ako senátorka za New York a napokon ako ministerka zahraničných vecí. Vo všetkých týchto funkciách participovala na veľmi kontroverzných rozhodnutiach, najmä jej podpora takzvanej arabskej jari nakoniec viedla k rozvratu a chaosu v tejto časti sveta. Vo svojich exekutívnych funkciách vždy pôsobila ako jastrab, preferovala demonštráciu sily, sankcie na neposlušné štáty a, samozrejme, podporovala tie najskompromitovanejšie finančné kruhy.

Poďme však k Trumpovi. Na jeho osobe si môžeme demonštrovať úroveň, na akú zdegenerovala  americká politika. Keď americká obdoba nášho servera demagog analyzovala jeho výroky, zistila, že len šesť percent jeho výrokov je pravdivých a dvanásť percent čiastočne pravdivých.  Všetko ostatné bolo nepravdivé alebo nedokázateľné. Práve na ňom teda možno demonštrovať, že politika dnes už naozaj nie je o programoch a argumentoch, ale najmä o pocite, o nájdení silnej a nosnej idey, ale predovšetkým o proteste proti systému, ktorý tu vládne. Trump je prejavom tejto vzbury  a ukazuje sa, že v západnom svete vôbec nie ojedinelým.

Nárast protestných hlasov naprieč štátmi a kontinentmi je doslova symptómom doby. Problém je v tom, že jeden politický samorast, aj keď je prezidentom USA, sám toho veľa nezmôže. Druhá a oveľa dôležitejšia otázka je, či má Trump reálne riešenia. V skutočnosti je to presne naopak. USA je už dnes vysoko najzadlženejšia krajina na svete a Trump pritom navrhuje, ako inak, ďalšie zníženie daní – samozrejme, pre tých najbohatších.  Na druhej strane sľubuje masívne investície do infraštruktúry, čo je priam diaľnica do Grécka. Je veľmi pravdepodobné, že Trump a republikánska väčšina v oboch komorách kongresu budú torpédovať systém zdravotného poistenia, ktorý je známy ako ObamaCare. Ak by sa to podarilo, vrátilo by to Ameriku civilizačne o desaťročia dozadu.

Najväčším paradoxom fenoménu Trump je to, že ho volili najmä bieli „lúzeri“. Vykorenená, demotivovaná, extrémne frustrovaná skupina bielych voličov, ktorá úspešne nezvládla prechod z ekonomiky založenej na výrobe na ekonomiku založenú na službách a vedomostiach. Preto ani neprekvapí, že Trump bodoval v Michigane, ktoré je po krachu automobilového priemyslu v USA veľmi zlým miestom na život.  Problém je v tom, že ani jeho riešenia už situáciu nezachránia.

Zavedenie tridsaťpercentných dovozných ciel na autá vyrábané v Mexiku, ale vlastnené americkými korporáciami, už problém nevyriešia.  No a aj pri oceňovaní veľkého odhodlania Trumpa zrušiť NAFTU (dohodu o bezcolnej zóne medzi USA, Kanadou a Mexikom) toto je vec, ktorá je v rukách kongresu a obávam sa, že prezident, ktorý navyše má aj vo vlastnej strane veľmi vratké postavenie, sotva bude schopný pretlačiť takéto zmeny, ktoré húfy lobistov pretláčali celé desaťročie. Zvolenie Trumpa za prezidenta bude celkom určite znamenať veľkú zmenu v americkej politike. A my si len budeme musieť počkať či na lepšie, alebo na horšie.