Najdlhšie skrátené legislatívne konanie v parlamentnej histórii Slovenska. Ministra Daniela Lipšica stál kedysi prieskum osobnej obľúbenosti 2,4 milióna (vtedajších korún) z rozpočtu ministerstva spravodlivosti. Z politika sa stal špeciálny prokurátor. Čo sa stalo potom z vrchného špeciálneho prokurátora, vie asi najlepšie každý sám. V ostatných dňoch sa jeho angažovaný politický príbeh skončil, napriek enormne zúfalej snahe opozície udržať si ho za každú cenu v najvyšších štruktúrach prokuratúry. Lipšicov Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) končí s ním. S vysokou pravdepodobnosťou od polovice marca nadobudne účinnosť novela Trestného zákona. Takzvaná „ mikulášska“ novela – podľa dátumu, keď sa začal písať parlamentný príbeh najdlhšieho skráteného legislatívneho konania v histórii slovenského parlamentarizmu trvajúceho takmer štvrťrok. Na konci schvaľovania tejto novely už vlastne aj verejnosť pre opozičné obštrukcie a parlamentné exhibície zabudla na to, čo má spoločnosti nová právna úprava priniesť. Spolu s úradom a Lipšicom na jeho čele sa skončí v rámci novely aj činnosť „matovičovho“ komanda na postihovanie vtedajšej opozície, inštitúty udavačov ako „spolupracujúcich“, skončí sa nedotknuteľnosť „čurillovcov“ a dôjde k úprave trestných sadzieb, udeľovaných súdmi za niektoré trestné činy. To je racionálne gro tohto, dnes už ukončeného skráteného legislatívneho konania.
- FABULÁCIE
Racionalitu novely kamuflovala opozícia neprestajnými protestmi po celom Slovensku. Ich kulisou bolo skandovanie: „Obesiť Fica“, „Fico do basy“ či „Korčok na hrad.“ Progresívne Slovensko v spolupráci so SaS a s KDH dohnalo situáciu na hranu únosnosti. Percentuálne zanedbateľní mimoparlamentní „Demokrati“ dokonca volajú po generálnom štrajku. Tak ako sa stalo hitom vlaňajšej sezóny verejné priznávanie moderátorov a moderátoriek mainstreamu k homosexualite, tohtoročnú sezónu zas otvárajú priznania tých istých kruhov k znásilneniam. Verejnú mienku totiž treba za každú cenu odkloniť od podstaty.
Médiá, samoľúbo sa nazývajúce hlavným mediálnym prúdom, prevzali riadenie štátu do vlastných článkov a im poplatní politici z kruhov poslancov parlamentu, ale nielen z nich, spustili pokus o sabotáž čohokoľvek, čo sa im nepáči. Dokonca ostentatívne začali ignorovať aj výsledok nedávnych parlamentných volieb, a tak aj vôľu väčšiny občanov Slovenska. V súčasnosti mnohé politizujúce figúrky zo svojich redakcií verejne svojimi článkami riadia prezidentku, čo a ako má robiť v súvislosti s parlamentom, teda väčšinou schválenou novelou trestného zákona. Prikazujú jej podpísať novelu a obrátiť sa na Ústavný súd SR. Vystríhajú ju, aby nestrácala čas, lebo... Lipšic padne. Je na počudovanie, že prezidentka sa voči týmto mediálnym tlakom neohradí.
- REKORDY
Poslanci NR SR vystúpili v rozprave k novele dokopy 2 067-krát. Predseda parlamentu Peter Pellegrini to konštatoval v jednej z relácií RTVS Sobotné dialógy. Opozícia podľa neho debatu účelovo naťahovala a „trikrát dookola“ vraj zaznievalo to isté. „Vybrali si cestu, že chcú obštruovať,“ povedal Peter Pellegrini. „Ide o najdlhšiu diskusiu v histórii o akomkoľvek zákone,“ pokračoval predseda parlamentu. Do nekončiaceho sa reťazca obštrukčných fráz a zdržovacích plamenných rečí sa aktívne zapojila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá tak bez zahanbenia v závere svojej „kariéry“ definitívne odhodila dotrhaný kabát svojej nadstraníckosti.
Europoslanci za opozičné strany boli v čase extrémne dlhého schvaľovania skráteného legislatívneho konania mimoriadne aktívni v donášaní účelových spolitizovaných lží, poloprávd a neprávd do Bruselu. Ich duchovná studnica – Progresívne Slovensko – si nedala ani toľko práce, aby sa za takúto nadprácu v neprospech Slovenskej republiky nejako obhájila. Stále sa drží politickej stratégie ‒ „čím horšie v Bruseli pre Slovensko, tým lepšie pre liberálny progresivizmus u nás“. Bude veľmi dobre, ak si na toto spomenú občania, keď sa rozhodnú zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu. Ak ich budú ignorovať, takýchto udavačov vyšle Slovensko na ďalšie roky do Bruselu oveľa viac.
- SABOTÁŽ PARLAMENTU
Opozičný podobný postup v parlamente možno očakávať prakticky pri schvaľovaní akejkoľvek koaličnej legislatívy. Nevyžaduje si veľa znalostí, stačí iba bezvýhradná subordinácia Matovičovi, Sulíkovi, Majerskému, vrodená vulgárnosť niektorých slušnosťou nedotknutých poslancov a šimečkovský oportunistický politický amaterizmus. Koalícia však už počas rokovaní pléna parlamentu ukázala, že má dostatočné páky na riešenie a v príprave je aj novela rokovacieho poriadku. Tá zamedzí napríklad vyše sedemhodinovým „producírovačkám“ a „zavďačovačkám“ svojim opozičným straníckym bosom čítaním pozmeňovacích návrhov s verbalizovaním čiarok bodiek a iných znamienok v nich. V tom sa stal „hviezdou skráteného legislatívneho konania k novele Trestného zákona napríklad Matovičov, resp. Lipšicov poslanec Gábor Grendel. Opozícia tiež dostane určitý vymedzený, no dostatočný čas na vecnú rozpravu.
Napokon, žiadal by sa aj účinný nástroj proti verejným oplzlostiam a hulákaniam, takým blízkym v parlamentnej sále ‒ najmä poslancom Igora Matoviča. Parlament totiž musí konečne, rázne a rýchlo dostávať Slovensko z katastrofálneho stavu, do ktorého ho uvrhla moc Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Ľudovíta Ódora, ale aj Daniela Lipšica či Zuzany Čaputovej.
Štefan ZLATOŠ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA