Agroproblematika nezaznela v prejave predsedníčky Európskej komisie. Hovoriť deväťdesiat minút o perspektívach Európy je možné, ale únavné. Ak však v tých deväťdesiatich minútach použije rétor výraz „poľnohospodárstvo“ iba raz, je to varovný signál. Ako vlastne Európskej únii záleží na novej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky na najbližšie roky? Zmienka o poľnohospodárstve chýbala však aj v iných častiach vystúpenia predsedníčky Európskej komisie (EK), kde sa očakávala. Von der Leyenová vôbec nehovorila o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ či o úlohe farmárov v čase pandémie ochorenia Covid-19. Keďže výročný prejav slúži aj na odpočet iniciatív Európskej komisie v uplynulých dvanástich mesiacoch, je prekvapivé, že sa von der Leyenová nepristavila pri novej potravinovej stratégii Z farmy na stôl. Zdá sa, že emisie a uhlíky a zelená energetika sú urgentnejšie ako potraviny pre obyvateľov Európy. To je prvý poznatok z Bruselu týchto dní. Ďalšie informácie odtiaľ priniesol minister Ján Mičovský.
- RÔZNE PLATBY
Minister informoval o dôležitých záveroch zo svojho tamojšieho rokovania. V Bruseli upozornil na fakt, že Slovensko stále nemá rovnakú úroveň priamych platieb v porovnaní s inými krajinami EÚ, pričom pravidlá platia pre všetkých rovnako. „Vidím, že moje vyjadrenie z nedele nebolo správne pochopené a vzbudilo v médiách emócie. Preto mi dovoľte, aby som ho uviedol na správnu mieru. Som presvedčený, a to je aj stanovisko ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, že v rámci prvého piliera musíme vyčleniť čo najvyššiu sumu na viazané platby, ktorých cieľ je zvýšiť potravinovú sebestačnosť SR, ako aj zamestnanosť na vidieku. Ide o citlivé sektory – napríklad ovocie, zelenina, ovce, kozy, hovädzí dobytok. Takto som to jednoznačne prezentoval aj v Bruseli, kde som ako jediný minister požadoval vyčleniť na tento cieľ až dvadsaťpäť percent. To je oproti súčasnému návrhu zvýšenie viac ako dvojnásobné,“ vyjadril sa J. Mičovský, ktorý sa zasadil aj za povinnosť zjednodušovať politiky a nezaťažovať poľnohospodárov zbytočnou administratívou.
- NA ZELENÚ NÔTU
Šéf agrorezortu vyjadril všeobecnú podporu ambicióznym, v úvode spomínaným environmentálnym cieľom EÚ a zelenej architektúre, ktorej pilierom má byť okrem iného aj zavedenie ekoschém. Zelená architektúra prispeje k zvýšeniu biodiverzity, fragmentácii monokultúr a výsadbe krajinných prvkov. Pri nastaveniach ekoschém požiadal o čo najväčšiu flexibilitu pre Slovensko tak, aby boli prostriedky využité v maximálnej možnej miere a nehrozilo by, že by sme prišli o finančné zdroje. „Rovnako som v Bruseli podporil sebestačnosť proteínových plodín. Pričom opäť ako jediný minister som sa vyjadril, aby to neboli plodiny GMO,“ povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Na okraj Rady sa minister stretol aj so svojím českým kolegom ministrom poľnohospodárstva Miroslavom Tomanom, s ktorým prediskutoval prioritné témy v rámci SPP. Toman požiadal o podporu ich požiadaviek týkajúcich sa prijatia mimoriadnych opatrení na riešenie problémov v sektore bravčového mäsa, zavedenia zákazu chovu v obohatených klietkach harmonizovaným spôsobom v celej EÚ, a to v roku 2030, a podporu dobrovoľného označovania výživovej hodnoty na prednej strane balenia potravín. Minister Mičovský uvítal skúsenosti českej strany týkajúce sa boja proti africkému moru ošípaných, keďže Slovensko v súčasnosti čelí jeho šíreniu.
Ivan BROŽÍK – Foto: archív