Na pandémii už na Slovensku zarobil zo štátneho kadekto. Situácia s pandémiou sa postupne mení na lepšiu. Infekčné ochorenie Covid-19 ustupuje. Prestáva byť príliš rozšírené, takže aj pomenovanie „pandémia“ stráca na svojom obsahovom význame. Rok trvalo šírenie tejto choroby. Jej ústupu pomohli protipandemické opatrenia, ale najmä zodpovednosť väčšiny obyvateľov, ktorí rúškami, respirátormi, osobnou hygienou chránili seba a spoluobčanov pred nákazou. V súčasnosti proti nej bojujeme vakcínami. Zdá sa, že očkovanie, ktoré je síce trochu chaotické a pripomína začiatky testovania proti chorobe, sa stáva vysoko účinné. Preto treba označiť aj kampaň na podporu očkovania vakcínou proti koronavírusu za správnu. No viacerí považujú za nesprávne, že túto vládnu mediálnu kampaň platí štát. Už na ňu vynaložil 2,2 milióna eura. Za tieto eurá si objednal u niektorých médií reklamu o potrebe a užitočnosti očkovania vakcínou. Očkovanie proti infekčnej chorobe je celospoločenská úloha, teda aj médií. Myslíme si, že médiá takúto reklamu mali a majú urobiť zadarmo sebe a spoločnosti. Nuž čo, štát za všetko platí, čo má nejaký súvis s koronavírusovou pandémiou. Zdá sa, že veľa toho už zaplatil, a aj zbytočne. Na ochorení Covid-19 sa priživujú viacerí tvrdiac, že boli opatreniami vlády poškodení vo svojich ekonomických a spoločenských aktivitách.
- KOLEKTÍVNA IMUNITA?
Hovorí a píše sa, že potrebujeme na zvládnutie pandémie koronavírusu zaočkovať sedemdesiat až osemdesiat percent obyvateľov. Takýmto počtom zaočkovaných by sme dosiahli „kolektívnu imunitu“, ktorá by mohla byť dôležitou zábranou jej ďalšieho rozširovania. Či by to naozaj tak bolo, je skôr želanie. Ani dnes presne nevieme, či takýto predpokladaný a želaný počet zaočkovaných vôbec dosiahneme. Ku koncu júna sa dalo prvou vakcínou zaočkovať takmer tridsaťšesť percent Slovákov (predpokladajme, že v priebehu dní a týždňov prijmú aj druhú dávku). V súčasnosti máme na Slovensku zaočkovaných prvou dávkou vakcíny takmer dva milióny ľudí, Ak by sme mali dosiahnuť uvažovaných sedemdesiat až osemdesiat percent zaočkovania, tak sme asi v polovici očkovania.
Podporiť očkovanie môže mať rozličné formy a podoby. Najnovšie vláda či ministerstvo zdravotníctva chcú stimulovať ľudí a hmotne odmeňovať zaočkovaných. Išlo by o celoplošné odmeňovanie vo forme finančného príspevku alebo prostredníctvom lotérie pre zaočkovaných. Takýto systém stimulácie očkovania existuje aj v iných krajinách. Či by bol vhodný aj u nás, je prinajmenšom otázne. Skôr nie. Nemali by sme ho využívať. Bol by diskriminačný proti všetkým nezaočkovaným. Vnášal by do systému a humánnosti očkovania prvok akéhosi obchodovania. Niektorí by však mohli povedať, že nič zlé by sa nestalo, pretože podnikanie a obchodovanie je v celom procese pandémie a v boji proti nej.
- SPOLITIZOVANÉ OČKOVANIE
V poslednom období, iste aj následkom očkovania, klesá u nás počet hospitalizovaných i počet umretých na ochorenie Covid-19. No s týmto trendom klesá do určitej miery aj záujem o očkovanie. Nie každý Slovák sa však chce dať zaočkovať. Stačí si prečítať diskusie na sociálnych sieťach. Napríklad prieskumy na závislosť, ktoré si dala urobiť Ekonomická komisia Európskej únie, hovoria, že každý tretí občan Európskej únie sa nechce dať zaočkovať proti koronavírusu. Dvadsaťsedem krajín Európskej únie sa ešte stále nerozhodlo, koho treba považovať za zaočkovaného. Či človeka zaočkovaného po prvej dávke, po druhej (alebo až po tretej) dávke vakcíny. Tiež nie je zatiaľ dohoda, či preukazy o zaočkovaní sa budú vydávať aj ľuďom zaočkovaným vakcínami z Ruska a Číny. Aj očkovanie vakcínami je spolitizované. A to ľuďmi, ktorí proces boja proti koronavírusu organizujú a riadia.
Občania, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, majú na to dôvody a vysvetlenie. Určitá skupina ľudí sa jednoducho nechce a nedá zaočkovať. Nedávajú sa zaočkovať ani napríklad proti chrípke, proti zápalu pľúc a podobne. Majú averziu proti akémukoľvek očkovaniu. Nesú riziko napadnutia týmto vírusom nielen seba, ale aj spoluobčanov, s ktorými prichádzajú do styku.
Potom je tu skupina ľudí, ktorým neodporúčajú lekári pre ich choroby očkovanie proti koronavírusu. Týchto je iste viac. Malé deti do predškolského veku, ktoré sú očkované proti viacerým infekciám, ako napríklad proti osýpkam či čiernemu kašľu, pravdepodobne majú dostatočnú imunitu a nepotrebujú očkovanie proti tejto infekčnej chorobe. Aj seniori, označovaní ako veľmi riziková skupina, pretože môžu mať už malú imunitu proti infekciám, chcú sa dať zaočkovať. Ale tí starší z nich, čo majú už okolo deväťdesiat rokov, sú v pochybnostiach. Zdržiavajú sa prakticky len doma, do spoločnosti takmer nechodia. Uvažujú, že očkovanie nepotrebujú, že im už v ich chorobách a starobe nepomôže, a ani roky života im nepredĺži.
- MENEJCENNÍ
V médiách, v televízii, v rozhlase uverejňujú stále správy o počte ochorení, úmrtí, testovaní, očkovaní. Nezaočkovaní a tí, ktorí nebudú zaočkovaní, sa nespomínajú. Samozrejme, ak chcú spoločensky žiť a pohybovať sa medzi ľuďmi, musia sa podriadiť prijatým platným opatreniam. No odpisovať ich a brať ich ako menejcenných, pretože nie sú a nebudú zaočkovaní, je neprípustné. Je preto nemiestne, či už z ministerstva školstva a či z Rady študentov vysokých škôl, vydávať vyhlásenia, že všetci tí študenti, ktorí budú chcieť od jesene chodiť na prezenčné vyučovanie na vysokej škole, musia byť zaočkovaní. September a október ukáže, že takéto signály sú nepravdivé a nerozumné.
Nijaká diskriminácia proti nezaočkovaným či už z takého, alebo onakého dôvodu by nemala existovať. Nezaočkovaní proti ochoreniu Covid-19 nie sú a nemôžu byť automaticky považovaní za nositeľov a šíriteľov nákazy a občanov druhej kategórie. Dôveryhodným PCR testom môžu dokázať, že sú imúnni proti koronavírusu. Apropo, ani u zaočkovaných nemáme istotu, že nemajú v sebe tento nákazlivý infekčný vírus. Nie je to vedecky dokázané.
Štefan SAMSON – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
