Chýba väčšia zodpovednosť na všetkých úrovniach

Správame sa tak, ako by sme bez dlhov a ich narastania ani nemohli žiť. Otvorenosť a závislosť hospodárstva štátu sú od seba oddeliteľné iba v teoretických úvahách. V reálnom živote existujú vedno, idú spolu a jedna podmieňuje druhú. Otvorenosť aj závislosť ekonomiky toho-ktorého štátu  je spojená s internacionalizáciou svetového hospodárstva a s dnes uskutočňovanými integračnými a globalizačnými procesmi.

Tak ako otvorenosť aj  závislosť ekonomík jednotlivých krajín má svoje plusy a mínusy, výhody a nevýhody. Nepopierateľným plusom je, že vzájomná závislosť ekonomík ovplyvňuje a podporuje ich vývoj a rast. Jedna krajina sa učí od druhej a získava to, čo sama nemá, ale pre hospodársky rast to potrebuje , a tým sa vlastne krajiny navzájom obohacujú.

K mínusom patrí najmä menšia samostatnosť v rozhodovaní a uskutočňovaní vlastnej hospodárskej politiky. Negatívom je tiež väčšia ovplyvniteľnosť jednej krajiny druhou, ako je to pri nezávislých krajinách. S tým je spojený napríklad aj prenos nestability z jednej krajiny na druhú, inflácia, nezamestnanosť sa prenášajú  cez hranice. Závislé štáty sú tiež viac zraniteľnejšie vonkajšími vplyvmi ako nezávislé štáty. K tomu ešte treba pridať tú skutočnosť, že malé  krajiny a tiež ekonomicky slabšie  a menej ekonomicky vyspelé krajiny  v porovnaní s vyspelejšími sú zo svojej podstaty a možno aj  nižšej ekonomickej vyspelosti viac závislejšie, a tým aj viac  zraniteľnejšie.

■ ZÁVISLOSŤ OD ZDROJOV

Slovenské hospodárstvo je vysoko otvorenou ekonomikou a aj vysoko závislou. Je závislé od iných krajín svojou štruktúrou výroby a spotreby, štruktúrou svojho exportu a dovozu. Nedostatok vlastného podnikateľského kapitálu nás robí závislých od zahraničných investorov, ktorých prosíme, „lákame“ a rôznymi úľavami a dotáciami motivujeme, aby prišli k nám, a nie k susedom.

Naša  závislosť sa zvyšuje nedostatkom potrebných vlastných prírodných zdrojov a surovín. Vonkajšie podmienky do značnej miery ovplyvňujú  našu ekonomiku,  a nie vždy máme naporúdzi  alternatívy na vlastné riešenie a rozhodovanie. Tak je to povedzme s naším nedostatkom ropy a zemného plynu, a preto ich musíme dovážať. Úsilie o diverzifikáciu ich dnešného dovozu nám komplikujú  s ním spojené existujúce technické, ako aj ekonomické podmienky, cenové  a zmluvné dohody a v súčasnosti aj nepokojná, nejasná a neistá situácia v Ukrajine. Práve v takejto nepriaznivej politickej situácii sa ukazuje závislosť dovozu takých dôležitých  komodít, ako sú ropa a zemný plyn, od jedného dodávateľa veľmi vysoká a ohrozuje našu  výrobu ‒ produkciu na export i  spotrebu  domácností. Hodnotu dovozu týchto komodít z Ruska nevieme a nedokážeme riešiť ani naším vývozom do tejto krajiny, a tak je naša obchodná bilancia  s Ruskom vysoko pasívna.

■ SMERY EXPORTU

Náš vývoz  z prevažnej časti tvoria automobily, pričom sme zas závislí od dopytu po nich v zahraničí. Náš domáci dopyt po autách je pri takej veľkej produkcii, ako je tá naša, veľmi malý. Vyvážame ich do viacerých krajín, v nemalej miere do štátov EÚ. Podobne je to aj so  strojmi a zariadeniami. Nemecko patrí k ich veľkým odberateľom. Nie je preto nijaké tajomstvo, ale dlhšie už známy fakt, že ak sa ekonomike Nemecka dobre darí, prospieva to aj nám. Náš ekonomický rast je do značnej miery ovplyvňovaný ekonomickým rastom Nemecka, Česka, ale aj iných krajín, do  ktorých smeruje náš export.

Aj v súčasnosti, v druhej polovici tohto roka, viaceré naše firmy zaznamenali  nižšie objednávky od nemeckých firiem. Objednávky poklesli trebárs Železiarňam z Podbrezovej a podobný osud  majú aj iné firmy strojárskeho a automobilového priemyslu, viazané na export do Nemecka. Príčina, ktorú my nemôžeme zmeniť, je v poklese ekonomiky Nemecka.  Na jej slabšiu bilanciu zas vplýva utlmenosť ekonomík štátov EÚ, najmä štátov eurozóny.

■ VPLYV DLHOV

Ekonomická, ale aj politická závislosť každého štátu, teda aj slovenského, je určovaná aj jeho dlhmi. Aj keď Slovensko nepatrí  k vysoko zadlženým krajinám ‒ ak porovnávame veľkosť dlhu k veľkosti vytváraného HDP – musí zohľadniť, že jeho dlh z roka na rok rastie. Rastie vládny dlh, dlh firiem a v poslednom období zvlášť dlh domácností. V roku 2002 dlh Slovenska  k vytvorenému HDP predstavoval 43,4 percenta, v roku 2008  klesol na 27,9 percenta,  no v roku 2011 vzrástol na 43,6  percenta a v prvej polovici roka  2014 predstavoval  55,4 percenta.

Štefan SAMSON - Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Autor pôsobí ako pedagóg na Ekonomickej  fakulte TU Košice