Profesor Ján KAČALA: Slovná zásoba ako pevná súčasť jazyka sa mení. Vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo v druhej polovici minulého roka piate vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka (KSSJ). Ministerstvo kultúry SR vo svojej tlačovej správe z 29. apríla 2021, ktorá propagovala tento vedecký jazykovedný počin minulého roku, akosi pozabudlo spomenúť autorov a zostavovateľov tohto diela, ako aj vydavateľa, ktorým je Matica slovenská. Nielen o tomto probléme sme sa rozprávali s hlavným spoluautorom a významným slovenským jazykovedcom profesorom Jánom KAČALOM.
Ministerstvo kultúry SR zverejnilo 29. apríla 2021 informáciu, že piate vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka vyhlásilo za jednu zo základných kodifikačných príručiek slovenčiny. Priblížte našim čitateľom históriu tohto edičného počinu...
- Krátky slovník slovenského jazyka (ďalej iba KSSJ) je dielom jazykovedcov, a osobitne lexikografov ‒ pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Je výsledkom práce skúseného kolektívu lexikografov, ktorý v čase začatia prác na tomto novom type výkladového slovníkového diela o slovnej zásobe nášho národného jazyka mal za sebou prvý kompletný výkladový slovník slovenčiny – Slovník slovenského jazyka (vznikol pod vedením Štefana Peciara a vyšiel v šiestich dieloch v rokoch 1959 – 1963), ako aj prekladový Česko-slovenský slovník (pod vedením Gejzu Horáka, uverejnený v roku 1979 v prvom vydaní a roku 1981 v druhom vydaní). Na chystaní koncepcie a na koncipovaní a priebežnom redigovaní rukopisu KSSJ sa začalo pracovať po dokončení a odovzdaní rukopisu Česko-slovenského slovníka do tlače. Do línie týchto základných ústavných lexikografických diel o slovenčine patrí aj Synonymický slovník slovenčiny pod vedením Márie Pisárčikovej, vyšiel v roku 1995 a v druhom vydaní po piatich rokoch. Ako som už naznačil, je to nový typ praktického jednozväzkového výkladového slovníka, podávajúci zhustené informácie a zachytávajúci najbežnejšiu slovnú zásobu jazyka, ide teda o cielený výber tej časti slovnej zásoby, ktorá sa vyznačuje najvyššou mierou používanosti v relevantných oblastiach jazykovej praxe. Pri určovaní miery používanosti autorský kolektív vychádzal predovšetkým z toho, akým počtom dokladov je dané slovo doložené v mnohomiliónovej slovníkovej kartotéke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Táto kartotéka sa budovala veľmi dlho a okrem iného zahŕňa aj zbierku, ktorá sa začala zhromažďovať v Matici slovenskej v tridsiatych rokoch 20. storočia, keď sa na pôde Matice slovenskej začal chystať matičný Slovník spisovného jazyka slovenského (jeho autormi boli Anton Jánošík a Eugen Jóna), ktorý zostal nedokončený, práce na ňom sa prerušili v nových spoločenských a politických podmienkach po reorganizácii Matice slovenskej po roku 1945. Najnovšie piate vydanie je obohatené najvýdatnejšie, redakčný kolektív doň vniesol približne desaťtisíc nových pomenovacích jednotiek vrátane nových významov, terminologických pomenovaní a frazeologických jednotiek. Prvé štyri vydania vychádzali vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied Veda, na realizovanie najnovšieho vydania sa s porozumením podujala Matica slovenská prostredníctvom svojho vydavateľstva.
Ako ste prijali nepríjemný fakt, že rezort kultúry akosi pozabudol spomenúť autorov a zostavovateľov tohto diela, ako aj vydavateľa, ktorým je Matica slovenská?
- Agentúrna správa týkajúca sa nového piateho vydania KSSJ vydaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v nedávnych dňoch vyšla veľmi oneskorene najmä so zreteľom na to, že dielo vyšlo ešte v septembri 2020 a že ministerstvo sa k dielu hlási ako ku kodifikačnému spisu, ktorého kodifikačnú platnosť samo schválilo. To, že sa v správe neuvádzajú autori ani vydavateľ diela, by sa v oficiálnej správe štátneho orgánu nemalo stávať. Dielo bez autora nie je dielo a za každým takýmto dielom je aj jeho vydavateľ, to sú elementárne atribúty knižného diela.
Matica slovenská sa v snahe o zhromaždenie nemalých finančných zdrojov na zafinancovanie tohto vydania obrátila na rezorty školstva a kultúry so žiadosťou o finančnú podporu projektu alebo aspoň o to, aby si ministerstvá zakúpili niekoľko výtlačkov. Máme informácie, že na obe ministerstvá ste sa obrátili aj vy a odpovede, ak vôbec nejaké došli, boli zamietavé. Ako hodnotíte túto nepríjemnú skutočnosť?
- S riaditeľom Vydavateľstva Matice slovenskej Mgr. Stanislavom Muntágom sme boli dohovorení, že so zreteľom na značné finančné náklady pri novom vydaní KSSJ požiadame obidve zainteresované ministerstvá, t. j. školstva a kultúry, o finančnú dotáciu. Svoje listy s odbornou argumentáciou a s prosbou o finančnú podporu náročného slovníkového projektu som osobne odniesol do ministerských podateľní, no z ministerstva kultúry pod minulým aj novým vedením som ako vedecký redaktor diela, zastupujúci celý autorský kolektív, nedostal odpoveď. Z ministerstva školstva ma zasa listom odkazovali na akési paragrafované podmienky, za ktorých toto ministerstvo môže finančne prispievať na isté projekty, no v skutočnosti to značilo odmietnutie. Na odhaľovanie takýchto podmienok som sa ako človek chrániaci si svoj pracovný čas na vlastnú tvorivú prácu nepodobral. Nielen mlčanie jedného ministerstva, ale aj listové odkazovanie na neurčité podmienky mi vzdialene pripomenulo poznatok známy z prvej Československej republiky, keď zodpovedné inštitúcie, v ktorých sa slovenskí záujemcovia uchádzali o pracovnú príležitosť, odpisovali im, že „nelze vyhověti“, a tak dusili slovenských odborníkov. Teraz – v čase jestvovania Slovenskej republiky – sa v duchu citovanej odpovede správajú k vlastným odborníkom vlastné slovenské štátne orgány. Vzťah s ministerstvom kultúry má ešte ďalšiu dimenziu: od ustanovenia Ústrednej jazykovej rady ako poradného orgánu ministra kultúry Slovenskej republiky v druhej polovici deväťdesiatych rokov som neprestajne jej členom a dlhé roky navyše aj jej predsedom. Niežeby som si preto chcel vymáhať dajaké výhody, naznačujem tým iba to, že v príslušných ministerských kruhoch som ako jazykovedec nebol neznámy; napriek tomu moje slovo pri žiadosti o finančnú podporu na vydanie široko využívaného kodifikačného diela a v súčasnosti jediného kompletného výkladového slovníka nášho národného jazyka, ktoré je prístupné všetkým záujemcom oň, nezavážilo ani zamak.
Mohli by ste stručne ozrejmiť, čo sú to kodifikačné príručky slovenčiny?
- Kodifikačné príručky spisovného jazyka prirodzene vychodia z toho, že kodifikovanosť je jedna zo základných čŕt každého kultivovaného spisovného jazyka. Kodifikácia normy spisovnej reči je teda pevnou súčasťou neprestajného kultivovania spisovného jazyka a je nevyhnutná preto, že podoba tohto celospoločenského dorozumievacieho prostriedku má byť jednotná a v duchu požiadavky demokratizmu spisovnej reči prístupná každému jej používateľovi. Túto jednotnosť a prístupnosť zaisťuje štátna organizácia v záujme svojich každodenných dorozumievacích a organizačných potrieb. Kodifikácia, čiže opis a výklad spisovnej normy, je teda celospoločenská úloha a v mene spoločnosti ju vykonávajú odborne pripravení ľudia, najmä jazykovedci, ale zúčastňujú sa na nej aj predstavitelia ďalších profesií zainteresovaných na jednotnom, plodnom aj tvorivom využívaní jazyka ako základného a nenahraditeľného nástroja styku daného ľudského a dnes už aj štátneho spoločenstva.
V našom jazyku sa hromadia amerikanizmy. Pred pár dekádami by sme jazyku dnešných mladých neveľmi rozumeli. Čo robiť a čo robia tí, ktorí majú náš jazyk strážiť, aby tento príval cudzích pojmov slovenčinu neohrozil?
- Nerád by som bol, keby sa môj postoj k stavu slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny prijímal ako istým spôsobom znehodnocujúci túto takú bezprostredne vnímanú časť nášho národného jazyka, ale stále treba mať na pamäti, že slovná zásoba jazyka ešte nepredstavuje jazyk ako celok. A preto aj pri značnom zanášaní našej slovnej zásoby anglicizmami, ale aj bohemizmami a germanizmami, ba aj inými, napríklad ideologickými izmami by som ešte nevidel nebezpečenstvo, ktoré by ohrozovalo samo jestvovanie slovenčiny. Pri takto zúžene postavenom videní veci sa totiž vnímanie jazyka ako veľmi zložitého, ale ľudsky zvládnuteľného spoločenského organizmu splošťuje na jednu oblasť – slovnú zásobu. V jazyku si však musíme uvedomovať aj jestvovanie a fungovanie hláskoslovných, tvaroslovných a skladobných zákonitostí a z nich práve tie hláskoslovné a tvaroslovné platia ako veľmi špecifické pre jazyk aj pre vnímanie jeho jedinečnosti a originality. Tieto oblasti jazyka sa nateraz nepokladajú za „ohrozené“, aspoň nie v takom rozsahu, ako sa o tom hovorí v súvise so slovnou zásobou. Pravdaže, tým nechcem povedať, že všetko vo verejnom používaní nášho spisovného jazyka, a osobitne v oblasti slovnej zásoby, je v poriadku a že s jestvujúcim stavom môžeme byť spokojní. Nie, všade jesto čo naprávať a priviesť k lepšiemu stavu.
Jazyk sa vyvíja, asimilácia cudzích slov je zrejme proces, ktorý nikdy neprestane. Ako máme pristupovať k novým pojmom, ktoré sa na nás tlačia zo všetkých strán a ktoré nie sú zahrnuté ani v najnovšom piatom vydaní KSSJ?
- Slovná zásoba ako pevná súčasť jazyka sa mení zo dňa na deň, ba aj z hodiny na hodinu, už preto nemôžu lexikografické diela zhotovované jazykovedcami a lexikografmi odpovedať na všetky vznikajúce otázky, no to nás nemá odrádzať od toho, aby sme sa o osudy nových pomenovaní v našom jazyku starali aj tak, že sa budeme na ne spytovať, v danom prípade najmä odborníkov v danom odbore. Slovníkové publikácie sú vždy namáhavou a zložitou prácou vydreté diela, no z prirodzených príčin nemôžu dať odpoveď na všetky naše otázky týkajúce sa najmä pomenúvania nových vecí, ktoré neprestajne vznikajú ako nevyhnutný výsledok nášho meniaceho sa života a objavovania nových poznatkov, utvárania nových predmetov potrebných na život a celkového civilizačného a kultúrneho napredovania.
Vydavateľstvo MS za ostatné roky či desaťročia vydalo úctyhodnú sériu vašich jazykovedných monografií a štúdií. Ako hodnotíte spoluprácu s matičným vydavateľstvom a túto knižnú sériu?
- Prácu Vydavateľstva Matice slovenskej si dlhodobo vážim nielen ako autor početných knižných diel, ktoré vo vydavateľstve aj zásluhou porozumenia jeho zodpovedných pracovníkov pre jazykovedné tituly doteraz vyšli. A vyšli s maximálnou starostlivosťou o vecnú, ale aj o jazykovú a štylistickú stránku každého diela, v peknej výtvarnej aj grafickej úprave a vo väzbe, ktorá zaručuje, že aj pri častejšom používaní knihy (povedzme ako študijného materiálu pre univerzitných študentov) sa nerozlomí alebo nerozpadne na jednotlivé listy. Cením si široký tematický záber a veľký počet vydaných kníh (ešte nedávno to bola týždenne jedna kniha), ale aj veľkú starostlivosť, ktorú vo vydavateľstve venujú jazykovej a štylistickej stránke vydávaných kníh, a osobitne aj výtvarnej a grafickej stránke svojich publikácií. Vo vydavateľskej činnosti sa Matica slovenská pridržiavala dobrej tradície ešte z čias prvej Československej republiky a ako jazykovedec slovakista osobitne oceňujem to, že v edičných plánoch Matice slovenskej po mnohé roky našli svoje oprávnené miesto jazykovedné publikácie týkajúce sa nášho národného jazyka, a špeciálne tých oblastí jazyka, ktorým nevenovali pozornosť ďalší príslušníci súčasnej jazykovednej obce u nás ani iné slovenské renomované vydavateľstvá. Podľa mojich skúseností je to zo všetkých relevantných stránok vysoko profesionálne vydavateľstvo, ktoré v knižnej kultúre v Slovenskej republike má nenahraditeľné a čestné miesto. Bolo by mi veľmi ľúto, keby súčasné negatívne zásahy do činnosti Matice slovenskej, ktoré sa bezprostredne dotýkajú už aj jej vydavateľskej činnosti (badať to napríklad na časopise Slovenské pohľady ako jednom z najstarších kultúrnych časopisov v Európe), ohrozili tento výrazný stánok ducha a duchovnej kultúry vo všeobecnosti. Je zarmucujúce, že ako ľudia bezprostredne zviazaní s jestvovaním Matice slovenskej a jej vydavateľstva sme v tejto situácii odkázaní na pozorovanie signalizovaného rozkladu overených kultúrnych hodnôt, a prípadne na individuálne či kolektívne protesty, tie však vonkoncom nevedú k zmene postoja zo strany zodpovedných činiteľov.
Nedá nám neopýtať sa, na čom najnovšie pracujete a na čo sa môžu čitatelia najbližšie tešiť z vašej vedeckej a literárnej dielne?
- Moje tituly publikované len v Matici slovenskej a jej vydavateľstve približne za ostatné štvrťstoročie ukazujú isté cielené smerovanie mojej jazykovednej angažovanosti na odhaľovaní tajov nášho národného jazyka najmä v oblasti skladby, jej gramatickej a sémantickej základne a so skladbou pevne zviazanej slovnej zásoby. Samy názvy mojich knižných prác svedčia o tom, že po mnoho rokov som sledoval najmä jednu ústrednú cestu, ktorú sa chystám zavŕšiť v podobe skoncipovania dosiaľ nejestvujúceho širšieho syntetického diela o slovenskej skladbe. Takáto syntéza slovenskej syntaktickej náuky za ostatné vyše polstoročie je dôležitá z hľadiska našej domácej situácie, keďže takéto dielo nám všetkým chýba, ale aj zo širšieho slavistického stanoviska, pre ktoré je priam nevyhnutné porovnávanie systémov jednotlivých slovanských jazykov v čiastkových oblastiach systému jazyka, ale aj v celom komplexe jazyka. Z koncepčného hľadiska by to malo byť dielo odhaľujúce nielen syntaktickú formu, s ktorou pri vyjadrovaní navonok narábame, ale aj jej ducha, ktorým je celá skladba naplnená v podobe jazykovej sémantiky prežiarujúcej celý jazykový systém. Chcel by som, aby chystané dielo nielen odhaľovalo stále do značnej miery tajomnú stavbu syntaktického systému nášho jazyka a jeho mnohostranné fungovanie najmä v každodennej komunikácii, ale aj potvrdzovalo moju osobnú prehlbujúcu sa cestu k objavovaniu zákonitého zastúpenia sémantiky práve v skladbe ako tej súčasti gramatiky, ktorá nám rozhodujúcim spôsobom umožňuje spoľahlivo a zrozumiteľne vládnuť nad takým neprestajne objavovaným čarovným organizmom, ako je jazyk vo všeobecnosti, a náš národný jazyk osobitne.
Zhováral sa Matej MINDÁR, Stanislav MUNTÁG – Foto: archív