Svet dospel k medzníku zmeny planetárneho mocenského modelu. Prežívame posledné dni roka 2023. Historici ho isto budú hodnotiť ako medzník v zmene planetárnej mocenskej paradigmy a hlavný dátum pri chronologizácii posunu geopolitického konceptu. Končí sa takmer pol tisícročia dlhá éra dominancie západnej euroatlantickej civilizácie nad zvyškom sveta. Vynára sa nový multipolárny svet, kde už nie je len jedno mocenské centrum. Pax Americana sa stáva minulosťou. Príčiny tejto zmeny sa dajú dohľadať už hlboko v minulosti a stáli by za samostatnú monografiu. Súvislosť treba hľadať v mocenskom úpadku a morálnej degenerácii Západu, najmä jeho elít, na pozadí ekonomického zaostávania a ideového vyprázdnenia. Koniec tejto éry akoby symbolicky predznamenáva smrť jedného z jej architektov Henryho Kissingera, ktorý neskrýval sklamanie nad dnešným stavom výsledkov jeho práce.
■ LIKVIDÁCIA KONKURENCIE
Túžbu sovietskej elity po komfortnom živote kapitalistických multimilionárov za cenu opustenia komunistickej ideológie si Západ vyložil ako bezpodmienečnú kapituláciu. Spojené štáty americké sa stali nespochybniteľným svetovým hegemónom so všetkými negatívami, čo takáto celosvetová dominancia prinášala. Tok bohatstva sa pri medzinárodnej deľbe práce ešte viac zintenzívnil z globálnej periférie do svetového centra, nie nepodobne ako za najtvrdších koloniálnych čias, lenže dnes omnoho sofistikovanejšie, cez ekonomické a finančné nástroje. Gigantická vojenská sila USA sa využívala na odstrašenie a mala slúžiť na začistenie posledných ohnísk odporu voči nastoleniu svetovej dominancie.
Pár týždňov po rozpustení ZSSR skoncipovali vo Washingtone globálnu stratégiu, ktorá sa stala základom ich bezpečnostných dokumentov podnes. Do dejín vstúpila ako Wolfowitzova doktrína: „Naším hlavným cieľom je zabrániť opätovnému objaveniu nového rivala či už na území bývalého Sovietskeho zväzu, alebo inde, ktorý predstavuje hrozbu, akú predstavoval Sovietsky zväz. Toto je dominantný faktor, ktorý je základom novej regionálnej obrannej stratégie a vyžaduje, aby sme sa snažili zabrániť akejkoľvek nepriateľskej veľmoci ovládnuť región, ktorého zdroje by pod upevňujúcou sa kontrolou postačovali na vytvorenie globálnej moci.“
■ HONBA ZA ZISKOM
Po tridsiatich rokoch môžeme s určitosťou konštatovať, že sa to Spojeným štátom nepodarilo a historickú príležitosť, aká sa nenaskytla doteraz nijakej mocnosti v dejinách, krátkozrako a ľahkovážne premárnili. Sumár dôvodov je natoľko komplexný, že presahuje rozsah a možnosti tohto článku. Spomeňme aspoň najzákladnejšie hrubé obrysy. Pri honbe za maximálnou kapitalizáciou zisku Západ všeobecne vyviezol výrobu do krajín tretieho sveta či všeobecne periférie za lacnou pracovnou silou. Isto nie bez korupcie na najvyšších miestach sa dereguloval finančný trh – vznikla tak masívna virtuálna ekonomika na úkor tej materiálnej. Vznikol obrovský finančných sektor s aktívami a derivátmi, ktoré nemajú nič spoločné s reálnym bohatstvom. Spojené štáty využívajúc dolár ako svetovú rezervnú menu si mohli dovoliť akýkoľvek gigantický deficit a negatívnu obchodnú platobnú bilanciu so zahraničnými partnermi; ich domáca inflácia sa rozplynula na pleciach celého sveta.
■ ŽIVOT NA DLH
Na život na dlh si veľmi rýchlo a intenzívne zvykli všetky administratívy od Reaganových čias podnes. Dlh USA už narástol natoľko, že jeho krivka dosahuje exponenciálny charakter. V súčasnosti len federálnu vládu zaťažujú záväzky za 33,7 bilióna (triliónov v anglojazyčnom ekvivalente) dolára a podľa odborníkov o desať rokov bude Washington vynakladať polovicu štátneho rozpočtu na obsluhu dlhovej služby USA. A to je len federálny dlh, nehovoriac o záväzkoch jednotlivých štátov, municipalít, súkromného sektora a domácností. Radoví Američania len na kreditných kartách dlhujú vyše jeden bilión dolárov. Spojené štáty neuváženým rozhadzovaním prostriedkov, okrem iných aj na „vojny proti terorizmu“, ktoré paradoxne svetový terorizmus posilnili, ako v prípade vzniku Islamského štátu, zaspali na vavrínoch pohodlného života, neinovujú a nemodernizujú ekonomiku. Zjednodušene môžeme povedať, že prijali koncept štvrtej priemyselnej revolúcie, v ktorom sa v jadre riadia globálne procesy a kumuluje zisk, dlhy sa riešia denominovaním štátnych dlhopisov a dolára ako svetového platidla. Globálnemu Juhu a periférii pripadla úloha moderných kolónií, teda surovinovej základne a prostriedku na lacnú výrobu. Po deindustrializácii sa domáce obyvateľstvo malo preorientovať na ekonomiku služieb.
■ VOJNOVÁ MAŠINÉRIA
V prípade akejkoľvek vzbury voči tomuto vykrádaniu či nerešpektovaniu statusu hegemóna sa nasadila v konflikte s nízkou intenzitou obrovská vojnová mašinéria Washingtonu. V krajinách pevne pripútaných na orbitu USA (kde patrí aj Slovensko) stačí udržiavať v chode kompradorskú kádrovú základňu a za pomoci poplatných médií a mimovládneho sektora, ktorými jemne – soft power – ovplyvňujú verejnú mienku a vytvárajú tak súhlas spoločnosti so želanými cieľmi hegemóna. Momentálne to pociťujeme pre Európsku úniu v ekonomicky škodlivej a nevýhodnej podpore Kyjeva, ktorá v dôsledkoch má na svedomí vysokú infláciu a zníženie životnej úrovne obyvateľstva v EÚ.
■ DEGRADOVANÝ VZOR
USA premárnili príležitosť na svetovú dominanciu rovnako rýchlo ako španielska ríša v 16. storočí. Nepodarilo sa im zamedziť vznik geopolitických rivalov. Najmä Ruská federácia a Čínska ľudová republika stoja na čele tohto trendu. Spojeným štátom nepomáha ani vývoz progresivistických hodnôt. Nie je ťažké si predstaviť, aké pocity vyvoláva u pravoverného moslima z wahhábistickej Saudskej Arábie či teokratického šiítskeho Iránu pohľad na dúhové sprievody. Západ z istého pocitu blahobytu začal pretláčať rigidné liberálne hodnoty, ktoré sú drvivej väčšine planéty cudzie. Taký obdivovaný Západ sa stal v očiach celého sveta dekadentný a skazený. Už neláka ako vzor a poslušnosť si musí vynucovať už len silou. „Medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ je pre svet rovnako nevyspytateľný a odpudzujúci svojím pokrytectvom, kde pravidlá podľa momentálnej politickej a ekonomickej potreby koncipuje hegemón.
■ STATÉGIA REŠTRIKCIÍ
■ STRATA PRESTÍŽE
Jediný spôsob bol už len zvíťaziť na bojovom poli, ale ukrajinská tohtoročná protiofenzíva sa skončila úplným fiaskom napriek obrovskému množstvu vynaložených finančných a materiálnych prostriedkov. Bez zveličenia môžeme konštatovať, že „Putin odzbrojil NATO“, preto prebieha zákulisné úsilie prinútiť Kyjev rokovať o mieri, aby nedošlo k otvorenému priznaniu prehry Západu. Navyše 7. októbra sa rozhorel konflikt v Palestíne, a ako sa ukazuje, napriek verbálnym uisteniam, Spojené štáty už nemajú silu chrániť svojich spojencov v dvoch súbežných konfliktoch. Po zahanbujúcom úteku z Afganistanu Washington prežíva ďalšiu stratu prestíže a kopí nenávisť celého moslimského sveta. Vojenská a ekonomická moc slabne, krajina sa zdiskreditovala ako bezpečný a stabilný prístav pre kapitál a dolár sa hrubo zneužíva na trestanie nepohodlných. Pax Americana stratil všetky mocenské piliere, na ktorých stál ‒ vzorový spôsob života, dominantnú vojenskú a ekonomickú moc.
■ NAPREDUJÚCI JUH
Naštartovaný globálny proces úplnej deštrukcie unipolárneho sveta sa deje pod hlavičkou organizácie BRICS a po jej rozšírení na jedenásť členov pod BRICS+. Do organizácie popri zakladajúcich členoch (Juhoafrickej republike, Brazílii, Číne, Indii, a Ruska) od 1. januára vstúpilo ďalších šesť krajín ‒ Egypt, Irán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Argentína a Etiópia. Aj keď tieto krajiny oficiálne deklarujú, že nie sú namierené voči Západu, neokoloniálne uvažovanie euroatlantických elít aj tak vedie ku konfrontácii. Úprimnosť vo vyjadreniach je blízka krajinám, ako sú India či Brazília, Ruská federácia a Čínska ľudová republika. Spojené štáty americké a jeho satelity vnímajú ako svojho nezmieriteľného rivala. Svet sa začína lámať na bloky ‒ na ekonomicky a morálne upadajúci Západ a na ekonomicky akcelerujúci globálny Juh.
V tomto roku podiel svetového HDP organizácie BRICS predbehol skupinu G7 (sedem najrozvinutejších západných ekonomík – USA, Francúzsko, Kanada, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Veľká Británia). Vo vzťahu ku G7 percentuálny podiel obyvateľstva jedenástich krajín na svetovej populácii sa zvýši na 45 percent; G7 má menej ako 10 percent. Podiel BRICS na svetovom HDP podľa parity kúpnej sily sa zväčší na 37,3 percenta; naproti tomu G7 predstavuje 29,9 percenta. Významným faktorom je, že po prijatí ropných mocností, ako sú Saudská Arábia, Irán a SAE, bude združenie zahŕňať 44,4 percenta svetových zásob ropy. Pri väzbe americkej meny na obchod s fosílnymi palivami je to pre Washington vážne ohrozenie. Priemyselná výroba bude predstavovať 38,3 percenta oproti 30,5 percenta skupiny G7.
■ DRAK MOHUTNIE
Výrečné je tiež porovnanie ukazovateľov medzi Čínou a USA. V roku 2023 sa znovu rozrástla výrobná základňa v krajine draka, v Číne vznikne 29,1 percenta všetkého, čo sa vyrobí na tejto planéte. Najväčší priemyselný gigant na svete sa tak vzďaľuje druhým Spojeným štátom, na ktoré pripadá už len 16,5 percenta celosvetovej výrobnej produkcie.
Ak sa v 19. storočí hovorilo o Anglicku ako o dielni sveta, v súčasnosti je skutočnou dielňou planéty Čína, ktorá vyrába viac, než vyprodukujú dohromady USA a štyri najväčšie ekonomiky na európskom kontinente ‒ Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Spoločný podiel týchto piatich krajín na celosvetovej výrobe je zhruba 28 percent, zatiaľ čo podiel samotnej Číny je 29,1 percenta. Zvlášť znepokojujúce je v tejto súvislosti výrazné zaostávanie západnej Európy.
Azda najmarkantnejším prejavom čínskeho triumfu na jednej strane a úpadku USA na strane druhej je výroba automobilov, kedysi pýchy zámorskej krajiny. Na porovnanie: V roku 2000 sa v USA vyrobilo 12 799 857 automobilov, z toho 5 542 217 osobných, zatiaľ čo v Číne sa vyrobilo len 2 069 069 automobilov, z toho osobných 604 677. V roku 2022 sa v USA vyrobilo 10 060 339 automobilov, z toho 1 751 736 osobných, ale v Číne vyprodukovali vlani 27 020 615 automobilov, z toho 23 836 083 osobných...
Varovania Henryho Kissingera, ale aj Donalda Trumpa vyzneli naprázdno. Vojna na Ukrajine so všetkými následkami spojila do kooperujúceho náručia surovinovú základňu planéty (Rusko) a dielňu sveta (Čínu). A ich spoločným úsilím s ďalšími perspektívnymi krajinami Juhu vznikol protipól voči Západu, systém bez hegemóna s nejasnými „pravidlami“ a rigidnou liberálnou ideológiou; svet sa rozlomil na dve časti.
Radoslav ŽGRADA ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA