Doterajšie usporiadanie sveta je v troskách, nové a iné sa len vytvára. Koncom roka sa do každodennej záľahy vojnových správ vodrala opera. Ruská opera Boris Godunov od Modesta Musorgského na námet Alexandra Puškina v pôvodnom ruskom znení z roka 1872. Svetoznáma milánska La Scala ňou v stredu 7. decembra otvárala opernú sezónu... Pozoruhodným sa nestalo obsadenie hlavných úloh na javisku, ale v hlavnej lóži. Vedľa seba stáli taliansky prezident, talianska predsedníčka vlády a predsedníčka Európskej komisie z Bruselu. Prvými tónmi orchestra bola talianska hymna a vzápätí hymna Európskej únie. Bola to v mnohom najvýrečnejšia scéna uplynulého roka. V priamom prenose inscenáciu pod vedením dánskeho režiséra vysielala nejedna televízia – český TV program Art výlučne len operu bez komentára či záberov publika, bez obidvoch hymien. Spoločná francúzsko- nemecká televízia Arte vysielala nielen operu, ale do podrobností aj celý protokol s hymnami a komentárom.
■ VYSPIEVANÁ DRÁMA
Ruská operná dráma o vraždách v krvavom mocenskom zápase o cársky prestol v moskovskom Kremli, s masovými scénami ľudu, so zápasmi pravoslávnych a katolíkov, obraz uzurpátora, ktorý sa nechal sám korunovať a masy si ho samy vyvolili, aby na záver ten istý dav, ten istý ľud spoznal, že vyvolená zmena neviedla k ničomu lepšiemu. Nastalo obdobie „smuty“, teda čas zmätkov, chaosu, hlbokej krízy moskovského štátu.
V novembri generálny konzul Ukrajiny v Miláne vyzval vedenie mesta, ako aj vedenie svetoznámej La Scaly, aby prehodnotili program a neuviedli Musorgského operu Boris Godunov. Dôvod ? Ukrajinská verejnosť v Taliansku prijala rozhodnutie divadla s obrovským rozčarovaním a ľútosťou ako podporu ruskej propagandy, veď je známe, že Rusko zneužíva kultúru, aby zvýšilo účinnosť tvrdenia o svojej veľmocenskej mohutnosti. Divadlo odmietlo zmeniť program, operné predstavenie sa pripravovalo tri roky a zmena krátko pred premiérou je nemožná. Bola by chápaná ako trest pre ruskú kultúru, a to je neprijateľné, nátlak či zastrašovanie sú nenáležité. Milánsky operný stánok tak nečakane ukázal, ako zásadne sa všetko vo všetkých oblastiach, doslova až po posledný kút, zmenilo po prepuknutí útočnej vojny, ruskej „špeciálnej operácie“, vojny so začiatkom 24. februára 2022.
■ VŠETKO SA ZMENILO
Šmahom sa zmenilo všetko týkajúce sa aj postoja k Ukrajine. Z večera do rána už nič nie je a nikdy nebude ako predtým. Ešte 23. februára platili o Ukrajine kritické hodnotenia medzinárodných inštitúcií týkajúcich sa korupcie, politizácie súdnictva a polície, neprípustných pomerov, pokiaľ ide o transparentnosť, boj proti oligarchom a zápas za právny štát vrátane kritiky prezidenta. No už nasledujúci deň sa pristupovalo k Ukrajine ako k obeti, ktorá potrebuje solidaritu a všestrannú podporu vrátane vojenskej. A postup Ruskej federácie sa hodnotil ako porušenie všetkých zásad doterajšieho medzinárodného usporiadania, medzinárodného práva aj Charty OSN. Teda tých zásad, ku ktorým sa Ruská federácia prihlásila a zaviazala sa ich dodržiavať.
To všetko odštartovalo aj prehodnotenie prístupu verejnosti nielen k súčasnosti, ale dokonca aj opernej minulosti. Zápas Ukrajiny a s ňou solidárnych štátov EÚ a NATO sa vedie aj ako zápas o zásadnú zmenu verejnej mienky. Výrečne to ukázal prípad nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. Tento 66-ročný najskúsenejší nemecký politik a diplomat dostal košom, keď chcel ako prejav solidarity navštíviť Ukrajinu. Odmietli ho. To sa ešte v dejinách nemeckých štátnikov nestalo. A dôvod? Okrem iného podpora energetickej závislosti Nemecka od Ruska, ktorú v minulosti podporoval aj ako najbližší spolupracovník nemeckého kancelára Schrödera, Putinovho priateľa a po odchode z funkcie člena vedenia ruských energetických a ťažobných spoločností.
■ BOJ O PREŽITIE
Ukrajina bojuje o prežitie a potrebuje oveľa viac než len pekné slová. V tom istom čase, keď bol nemecký prezident neželateľný, a tak sa do Kyjeva nemohol vybrať ani nemecký kancelár, prelom urobili šéfovia vlád Poľska, Slovinska, Česka, Veľkej Británie a Rakúska. Osobitne česká návšteva ukázala chabosť a nekonzistentnosť slovenských argumentov, keďže údajne z bezpečnostných dôvodov sa slovenský predseda vlády ku kolegom zo susedných štátov z obáv či zo strachu nepridal.
To ukazuje, ako dlho sa na Slovensku presadzovalo pochopenie novej reality a hľadanie jasných odpovedí na to, čo si táto realita vyžadovala a naďalej vyžaduje. Na rozdiel od predsedu vlády či politikov verejnosť sa neutápala v patetických rečiach, keď sa otvorili hranice, ale prejavila sa činmi a príkladnou charitou. Teraz v decembri je v Nemecku okolo milión utečencov najmä z Ukrajiny a je zrejmé, koľko z nich za takmer rok prešlo naším územím. Aj následkom barbarského bombardovania ešte teraz prechádza týždenne hraničnými prechodmi z Ukrajiny k nám dvadsaťtisíc ľudí... Vcelku možno konštatovať, že ani politika a značná časť médií neboli dostatočným sprievodcom verejnosti pri formovaní verejnej mienky a hľadanie obrazu sa prelialo do sociálnych sietí. V mnohom nekritický postoj k realite v zákulisí tak v Bruseli, ako aj vo Washingtone, alebo neschopnosť rozoznať zákulisné hry rozličných mocenských záujmov, sa podpísali na tom, ako slovenská verejnosť vníma, prijíma či neprijíma, podporuje či nepodporuje, a dokonca odmieta buď vládnu, či spojeneckú argumentáciu. Dá sa povedať, že ide o zlyhanie, keď sa výlučne hľadá iba vnútorný nepriateľ, dezinformátor, a neodstraňujú sa brutálne chyby politikov, najmä tých vládnych považujúcich protestujúcu verejnosť za luzu a opice...
■ ÚTOČNÁ VOJNA
Od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine vo februári, ktorá sa teraz v decembri vystupňovala masívnym bombardovaním, vrhaním ukrajinských miest a obcí do tmy a chladu, ešte stále na verejnú mienku pôsobí aj v tejto oblasti celkové zlyhanie politiky a ústavných činiteľov, vládnych i prezidentky. Nezískali pre svoju politiku väčšinu verejnosti, ale, naopak, stratili. Opäť ako neohrabanosťou a ignorovanie faktov ‒ ako v prípade bombardovania Juhoslávie v roku 1998 ‒ premrhali väčšinovú podporu pre hlavné ciele a autoritu spojeneckej zahraničnej politiky. Nečudo, sebavedomie kritikov vládnej politiky neklesá, naopak, narastá, ba množí sa. Teraz už ide o to, či sa dá verejná mienka trvalo ignorovať. Aj v tejto oblasti to už takto na Slovensku ďalej nejde, nemôže ísť. To stavia aj matičné SNN pred náročnú úlohu.
Nové pomery, nová realita sa pružne prejavili v SNN. Nekopírovali, hľadali vlastnú cestu s použitím jednoduchého nástroja – nájsť a poskytnúť matičnému čitateľovi dostatok overiteľných faktov na vytvorenie vlastného názoru. V mantineloch vládnej i úniovej a natovskej mediálnej politiky, plnej zápasu proti dezinformáciám a nepravdivým lživým správam, pre ktoré oficiálne, resp. verejnoprávne médiá zaviedli oné slovo hoax, nie je vždy ľahké udržať si odstup. A aj neraz v osamotenom zápase o overiteľné, nespochybniteľné fakty.
SNN zaujali vo februári hneď zásadný postoj v elektronickom, internetovom vydaní voči invázii. Tá sa nedá ničím a nikým ospravedlniť. Tak to vtedy formuloval na mimoriadnom zasadaní nemeckého parlamentu kancelár Olaf Scholz. Jeho februárové tvrdenie o epochálnej zmene, o dejinnom obrate (zeitenwende) sa odvtedy stalo slovom roka 2022. SNN o tom bez meškania informovali – veď išlo o koniec jednej éry, o koniec doterajších pomerov vo všetkom. Ešte vo februári SNN konštatovali, že „dosah ničivej vojny pocítime všetci, no bude mať aj ďalekosiahle následky pre oba štáty“. Ukrajina sa bude dlho spamätávať a Ruská federácia ako veľmoc stratí na sile, oslabne, bude medzinárodne izolovaná, a dokonca sa môže stať miestom vnútorných konfliktov.
■ MILIARDY KYJEVU
Inými slovami, SNN nielen uvádzali, že „ruský prezident sa prepočítal“, ale aj sa predpokladalo, že vojna nebude krátka. Na jednej strane sa konštatovalo: ide o vyvrcholenie dlhodobých problémov vo vzťahu medzi Ukrajinou a RF už od rokov 2003-2005. No zároveň SNN uviedli, že „vojna znamená globálnu zmenu a nové pomery v Európe“. SNN najprv v elektronickom vydaní, potom v tlačenom vydaní uverejnili rozbor Vojna nemôže byť riešením sporov. Kriticky sa postavili k tvrdeniam o zámienkach pre bezprecedentné napadnutie európskeho štátu v moderných dejinách. V decembri sa v Bruseli rekordne rýchlo schválili zásady pre úver Ukrajine vo výške osemnásť miliárd ročne, vyplácaný bude štvrťročne v rámci „dlhodobej preferenčnej predvídateľnej nepretržitej podpory“. Ukrajina potrebuje na udržanie štátu okolo troch až štyroch miliárd mesačne, úver získa EÚ na finančných trhoch, ide o bezprecedentný úver s možnosťou splácať ho až tridsaťpäť rokov s tým, že splácanie základnej istiny, nie úrokov, sa nezačne skôr ako o desať rokov, v roku 2033. Podmienka úveru je o. i. kontrola boja proti korupcii, reforma súdnictva, dodržiavanie zásad právneho štátu, dobrá správa verejných inštitúcií. V decembri sa o dve miliardy eur zvýšil aj doterajší šesťmiliardový rámec pre vojenskú podporu Ukrajiny štátmi EÚ.
■ PODPORA USA
Najväčšmi však podporujú Kyjev Spojené štáty americké ‒ z celkovej podpory približne 90 miliárd je zo zámoria 44 miliárd. V decembri k nim USA pridali ďalšiu vojenskú pomoc za 725 miliónov dolárov. Slovensko je so 197 miliónmi na devätnástom mieste v rebríčku celkovej podpory Ukrajiny, ale stále pribúdajú nové položky. EÚ ako taká poskytla doteraz 19,7 miliardy eura. Z toho všetkého aktuálne vyplýva, že nejde len o dejinný obrat, ako to bolo vo februári, a nejde len o koniec jednej éry. Ide o to, ako v ére vojnového konfliktu, ktorý mnohí považujú aj za zástupnú vojnu medzi USA a ich spojencami s Ruskom, hľadať nové, iné usporiadanie medzinárodných pomerov.
Rusko-ukrajinský konflikt má globálny dosah. Teraz pôjde o to, kto sú kľúčoví hráči a ako budú vplývať na vyústenie konfliktu. Konflikt doteraz viedol k oslabeniu Ruska. A na druhej strane si USA posilnili svoje postavenie vo svete, osobitne v našej časti Európy. Pokiaľ sa týka odbytu energonosičov a zbraní, USA na rozdiel od Európy na vojne zarábajú. Ale najmä spojenci USA, medzi nimi Slovensko, sa plne pripojili k americkej stratégii. Okrem piatich členov Rady bezpečnosti OSN, kde je aj Čína, k vplyvným hráčom sa tiež radí Nemecko. Autoritatívny časopis Foreign Affairs americkej spoločnosti pre zahraničnú politiku požiadal o názor nemeckého kancelára Scholza, teda toho, kto okamžite po začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine rozpoznal dejinný obrat, koniec dovtedajšej éry. A hneď aj rozhodol o vydelení osobitných sto miliárd eur na vyzbrojenie armády plus trvalých vyše päťdesiat miliárd ročného rozpočtu – to je najväčšia zmena nemeckej bezpečnostnej politiky od roka 1955, keď Bundeswehr vznikol.
■ HLBOKÉ ZMENY
Je to aj preto, že Nemecko trež prechádza hlbokými, ak nie najväčšími premenami. Tak ako sa kedysi vzdalo svojej pevnej meny, nemeckej marky, ale ovládlo euro, tak teraz sa vzdalo jedného z pilierov svojej ekonomickej úspešnosti – lacného ruského plynu a ropy. Čo nám Slovákom hovoria nemecké premeny? Svet je nový, multipolárny. V ňom si navzájom konkurujú v zápase o moc a vplyv nielen rozličné štáty, ale aj rozličné modely vládnutia. V novej multipolárnej ére ide o to, ako sa vyhnúť novej studenej vojne. Nemecko sa usiluje byť garantom európskej bezpečnosti, staviteľom mostov v rámci Európskej únie a presadzovateľom multilaterálnych riešení globálnych problémov.
Základná otázka Európanov, pre Európsku úniu je, ako a či v stále väčšom multipolárnom svete môže obstáť ako nezávislý hráč. Nemecko a Európa môžu prispieť k obrane na pravidlách založenom medzinárodnom poriadku. Teda tak, aby sa svet zasa nerozpadol na navzájom proti sebe stojace bloky. Základom pre prekonávania hrozieb je a bude transatlantické partnerstvo s USA. Silná Európa nemôže pripustiť, aby sa presadila Putinova vôľa, preto sa posilní európske zbrojárstvo a zvýši vojenská prítomnosť na východnej hranici NATO a vyzbroja a vycvičia ukrajinské ozbrojené sily. Nesmie to však viesť k nijakej priamej konfrontácii s Ruskou federáciou, ale musí to byť presvedčivo odstrašujúca sila.
■ NEPRETRŽITÁ PODPORA
Pred spolkovým snemom 15. decembra nemecký kancelár zdôraznil: „Vykročili sme správnou cestou, Ukrajina vydržala ruskú agresiu, ale aj Nemecko a Európa na seba veľa prevzali. Nemecko a Európa stoja pevne na strane Ukrajiny. Ruský prezident Putin sa fatálne prerátal, podcenil jednotu Európy. Svet 21. storočia bude svetom multipolárnym. Nie je to tak, že všetko bude závisieť od vzťahov medzi USA a Čínou. To nie je a nebude globálna realita. Lenže úloha USA v Európe bude ústredná, pre Európu sú USA najdôležitejším globálnym partnerom.
Dušan D. KERNÝ - Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA