Nízky príjem, vysoký vek a tvrdohlavosť nie sú tromfy. „Takmer jeden milión ľudí, ktorí sú dnes investormi v druhom pilieri, nebude mať vyšší dôchodok, akoby ho mali, keby si ho riešili len cez Sociálnu poisťovňu. Tak sa nám zdá, že najvhodnejším riešením, ako dať týmto ľuďom na dobrovoľnej báze možnosť sa rozhodnúť, je otvorenie druhého piliera. Títo ľudia majú nulu na konte, dokonca sú v mínuse, títo ľudia nikdy nič nedostanú z druhého piliera, ale sú tam,“ povedal premiér Robert Fico, keď zdôvodňoval opätovný zásah do penzijného systému. Analytici hovoria o unáhlenom kroku, ktorý môžu Slováci o pár rokov ľutovať. Ako na túto záležitosť a citlivú problematiku hľadí najpovolanejší človek ‒ Ján RICHTER, minister práce a sociálnych vecí a rodiny SR.
- Aktuálne v slovenskej spoločnosti rezonujú otázky týkajúce sa druhého dôchodkového piliera. V týchto dňoch parlament schválil jeho štvrté otvorenie, aby sa ľudia mohli rozhodnúť najmä o tom, či z neho vystúpia. Čo by ste im poradili?
Súčasná diskusia o druhom pilieri, jeho zmysle a výhodnosti je dôsledkom stále tých istých skutočností, na ktoré my v Smere-SD upozorňujeme už od roku 2004. V prvom rade, vtedy na začiatku chýbala seriózna odborná debata, ale aj politická dohoda pri tzv. Kaníkovej dôchodkovej reforme počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Naďalej platí, že vplyvom obrovskej a neobjektívnej kampane a tisícov premotivovaných sprostredkovateľov sa vyslovene „ocitli“ v pozícii investorov v druhom pilieri aj státisíce takých ľudí, pre ktorých nie je výhodný. Novou v tejto téme je dnešná situácia, keďže po prvých desiatich rokoch už prví sporitelia dostávajú od životných poisťovní ponuky na ich doživotný dôchodok, čím sa vlastne diskusia prvýkrát dostáva z roviny teoretických sľubov a rečí do tvrdej reality. Ja tomu hovorím hodina pravdy. Z pozície vlády a ministerstva, ktoré vediem, sme preto v tejto situácii museli zodpovedne reagovať. Otvorením tohto systému dávame od 15. marca do 15. júna ľuďom zrejme poslednú šancu, aby sa informovali, zhodnotili si svoje vyhliadky a slobodne, s plnou zodpovednosťou sa rozhodli, či v druhom pilieri zostanú, alebo z neho vystúpia. Treba zdôrazniť, že my nikoho nemôžeme vyháňať, ani nechceme nikomu diktovať, ako sa má v tejto situácii zachovať. Môžeme a budeme však radiť, odporúčať, informovať, uvádzať argumenty... Konečné rozhodnutie je však len na sporiteľoch. Tí, ktorí sa rozhodnú druhý pilier opustiť, budú celý svoj starobný dôchodok poberať len z prvého piliera, pričom sa na nich bude nazerať tak, akoby v druhom pilieri nikdy neboli.
Opätovné otvorenie je preto dnes úplne opodstatnené a najmä na prospech ľudí. Je dôležité a prospešné, že diskusia o tejto téme sa za posledné roky výrazne zobjektívnila a mnohé fakty uznávajú už nielen odborníci, ale aj časť opozície. Aj to je garanciou objektívnejšej informovanosti sporiteľov a stability dôchodkového systému do budúcnosti.
- Aké sú vaše očakávania z otvorenia druhého piliera?
Chceme dať ľuďom ešte šancu zvážiť si všetky „za a proti“ a slobodne sa rozhodnúť. Ak majú ľudia niesť zodpovednosť za svoje terajšie rozhodnutia v takej dôležitej otázke, ako je výška ich doživotného dôchodku, je nevyhnutné, aby mali čo najviac vedomostí o sporení, teda o investovaní ako takom a o všetkých jeho výhodách a nevýhodách. Veď mnohí dodnes ani nevedia, či v ňom sú, nieto ešte v akých fondoch majú svoje investície, čo zásadne ovplyvňuje možnú výnosnosť, ale aj všetky riziká.
- Môžete zverejniť odhady, prepočty vašich odborníkov, koľkí sporitelia v druhom pilieri by sa prípadne mohli rozhodnúť, že z neho odídu, lebo sa im neoplatí v ňom zostať?
Nemáme vôbec nijaké konkrétne očakávania, čo sa týka počtu ľudí, ktorí prehodnotia situáciu a vystúpia. Takéto odhady ani nie je možné urobiť. Opakujem, je už na každom sporiteľovi, ako sa rozhodne. Treba zobrať do úvahy aj to, že už počas predchádzajúcich troch otvorení vystúpilo zo systému takmer tristotisíc ľudí. Objektívne povedané, je dobré, že to boli spravidla sporitelia, pre ktorých druhý pilier výhodný nie je alebo je rizikový. Dokazovalo to opodstatnenosť našich rozhodnutí otvoriť systém a poskytnúť ľuďom informácie. Chcem však podčiarknuť, že ani teraz v žiadnom prípade nekalkulujeme s finančnými prostriedkami sporiteľov, ktorých peniaze prejdú naspäť do sociálnej poisťovne, tak ako to teraz zúfalo vykrikuje časť opozície. Našej vláde sa podarilo konsolidovať verejné financie bez toho, aby sme museli kalkulovať s inými príjmami. Napokon, tieto prostriedky sporiteľov budú použité na výplatu dôchodkov z prvého piliera, ktorý stratil zavedením druhého piliera veľkú časť príjmov. Zároveň pripomínam, že štát bude garantom výplaty dôchodkov aj v budúcnosti tak, ako ich uvádza ústava a príslušné právne predpisy už dnes. Preto dôrazne odmietam aj účelové spochybňovanie prvého piliera opozíciou.
- Pre koho je teda výhodné byť aj v druhom, teda kapitalizačnom či investičnom pilieri, a pre koho je výhodnejšie byť výhradne v prvom, teda štátnom pilieri?
Vychádzajúc zo základných parametrov dlhodobo tvrdíme, že druhý pilier sa môže oplatiť mladým ľuďom s vyššími zárobkami. To znamená tým, ktorí majú šancu si v ňom sporiť do odchodu do dôchodku minimálne dvadsať až dvadsaťpäť rokov, ideálne však tridsať a viac, pričom do tohto obdobia sa samozrejme nepočítajú obdobia nezamestnanosti, ale ani výpadkov, ako je pobyt či práca v zahraničí. Podstatnú úlohu zohráva aj príjem týchto ľudí. Musí byť dlhodobo vyšší, ako je priemerná mzda na Slovensku, čo je dnes vyše osemsto eur mesačne. Ideálne je však zarábať aspoň 1,25-násobok priemeru, čo je vyše tisíc eur mesačne.
- A aká je realita v konkrétnych číslach pre 1,46 milióna občanov, ktorí sú v súčasnosti v druhom pilieri?
Vyše 347 tisíc je bez vymeriavacieho základu a ďalších 450 tisíc do päťsto eur, dohromady teda ide o 800 tisíc sporiteľov s vymeriavacím základom do päťsto eur! A to do spomínanej hranice tisíc eur má v dnešnej štruktúre sporiteľov príjem ešte ďalších 373 tisíc ľudí... Preto upozorňujeme, že dnes je, žiaľ, v tomto systéme až okolo sedemdesiat percent sporiteľov, pre ktorých sa už teraz javí ako nevýhodný v porovnaní s tým, že by ostali len v prvom pilieri a v budúcnosti poberali dôchodok len zo Sociálnej poisťovne. Aj keď rátame s tým, že u časti mladých sporiteľov sa ešte ich príjem počas pracovnej kariéry zvýši, vychádza to približne až na milión sporiteľov. Napriek tomu ešte stále počúvam hlasy, ktoré šíria demagógiu a teórie o genialite akciových trhov, ale základná matematika je priamo v zákone! Solidarita v prvom pilieri totiž zaručuje ľuďom s nízkymi zárobkami zvýšenie ich budúceho dôchodku o dvadsaťdva percent. Taký sporiteľ v druhom pilieri teda stráca už pri štarte tým, že nebude mať tú časť zvýšenú o dvadsaťdva percent. Rozdiel medzi zhodnotením v druhom pilieri a základným parametrom, ktorý ovplyvňuje výpočet budúceho dôchodku v prvom pilieri, teda rastom miezd, je pritom za desať rokov významne v prospech prvého piliera. A toto je hlavná podstata pri súčasnom porovnávaní výhodnosti prvého a druhého piliera.
- Úprimne: je druhý pilier ako systémový prvok udržateľný? Zo zdrojov, ktoré sa v ňom sústreďujú, neputuje priveľa na „obslužné činnosti“?
Druhý pilier bol aj z ekonomického hľadiska nastavený od začiatku nereálne. Za takých okolností nepomohol riešeniu predpokladaného budúceho demografického vývoja, ale naopak, sťažil udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku. Čo sa týka tých tzv. obslužných činností, tam sú dnes už jedine poplatky, ktoré si DSS účtujú, a sú oveľa nižšie v porovnaní s pôvodným nastavením systému. Najvyšší z nich je poplatok za zhodnotenie peňazí na prospech daného sporiteľa, čo je už v princípe niečo iné, ako keď vám strhnú poplatok povedzme za samotnú správu vášho účtu. Znamená to, že z toho, čo správnym investovaním reálne zarobí DSS sporiteľovi, si môžu odkrojiť maximálne desať percent. Toto je však o motivácii DSS zhodnocovať už konečne prostriedky svojich klientov sporiteľov, keďže celý druhý pilier môže mať zmysel len vtedy, ak sa správcovským spoločnostiam podarí výraznejšie zhodnocovať uložené prostriedky. V opačnom prípade sa existencia druhého piliera neoplatí ani sporiteľom, ani Slovensku, keďže na výpadky v rozpočte, ktoré spôsobuje, sa skladajú všetci občania bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú v druhom pilieri. Ostatné náklady DSS, ako sú výdavky na reklamu a sprostredkovateľov, sme výrazne limitovali zákonom. Len zase, keby to urobila pravica už na začiatku, nemuseli tam dnes byť státisíce zavádzaných klientov. Takto už roky musíme naprávať všetky deformácie. O tomto všetkom sme sa mali baviť už v roku 2004 – politici, odborníci, aj celá spoločnosť. Povedzme vo Švédsku, ktoré je jednou z mála krajín s podobným modelom dôchodkového systému, pripravovali závažné zmeny sedem rokov a nastavili ho nie na deväť percent, ale iba na dve percentá.
Ale nie je to iba o druhom pilieri. Treba viac hovoriť aj o treťom pilieri, ktorý hrá dôležitú úlohu pri zabezpečení dôstojnej staroby a dôchodku v mnohých krajinách Európy. Musím povedať, že aj ten sme podrobili v roku 2012 významným úpravám, aby bol lacnejší a atraktívnejší pre sporiteľov.
- Prečo sa namiesto radikálneho riešenia – zrušenia druhého dôchodkového piliera, ako sa to udialo u našich susedov – pristupuje iba k dočasnému otvoreniu systému? Sú za tým iba záujmy budúcich dôchodcov?
V systéme je dnes takmer 1,5 milióna sporiteľov, ktorí podpísali zmluvy so svojimi DSS. To je realita. Určite si pamätáte, aké dôležité zmeny sme urobili už v roku 2012. Boli to zmeny nielen v druhom, ale aj v prvom pilieri, pretože obidva spolu súvisia a všetky významne pomohli k stabilizácii a udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku. Určite si pamätáte na ten krik, keď sme príspevky z druhého piliera znížili z deviatich percent na štyri percentá. A vidíte, dnes sa ukazuje, že sporitelia, ktorí doterajšou účasťou v druhom pilieri síce aj tak stratili, by bez tejto zmeny stratili oveľa viac. My sme teda systém výrazne zreálnili a vyvážili. Na druhej strane, veľmi dobre poznám riešenia vlád susedných štátov, spolu sme o tom neraz diskutovali. Pre nás je však dôležité, že sme dokázali stabilizovať verejné financie aj bez najradikálnejších riešení v druhom pilieri a pritom sme uviedli do života množstvo nákladných sociálnych opatrení pre viaceré skupiny ľudí. Mladých, rodiny, zamestnancov, aj dôchodcov. A po tretie, odborníci varujú pred protiústavnými riešeniami, ktoré by boli pre Slovensko kontraproduktívne. Na to ma napokon upozorňovali aj kolegovia zo susedných krajín, v ktorých sú tieto problémy stále nedoriešené. Druhý pilier nerušíme, sú v ňom mladí ľudia, pre ktorých môže byť za istých okolností výhodný. Tá cena za to, že sa vlastne sčasti vyčlenili z verejného systému prvého piliera v záujme možného zvýšenia ich budúcich dôchodkov, však musí byť primeraná a zmysluplná nielen pre nich, ale aj pre tých, pre ktorých druhý pilier výhodný nie je. Úrok, za ktorý teraz hradíme zo štátneho rozpočtu vzniknutý schodok v Sociálnej poisťovni, totiž niečo stojí a skladáme sa na to všetci.
- Po úpravách v dôchodkovom systéme a systéme vyplácania dôchodkov prichádzate v týchto dňoch tiež s návrhom zavedenia minimálneho dôchodku. Čo to v prvom rade prinesie dôchodcom?
Minimálnym dôchodkom završujeme zmeny v dôchodkovom systéme. Toto opatrenie zabezpečí ľuďom, ktorí celý život pracovali, aby sa po odchode do dôchodku neocitli v hmotnej núdzi. Zároveň prispejeme k zvýšeniu životnej úrovne dôchodcov s nízkymi dôchodkami. Základnou filozofiou je, aby ľudia, ktorí pracovali viac ako dvadsaťpäť rokov, dostali minimálny dôchodok. A to aj napriek tomu, že pracovali povedzme len za minimálnu mzdu. Minimálny dôchodok preto bude vyšší, ako je výška sociálnych dávok. Základ návrhu nastavenia podmienok nároku a výpočtu minimálneho dôchodku vyplýva z dĺžky odpracovaných rokov, resp. dĺžky obdobia dôchodkového poistenia. Podstatou je pre nás zásluhovosť, teda odmenenie človeka za to, že pracoval a odvádzal si sociálne odvody. Chceme, aby sa jednoznačne a pozitívne prejavil rozdiel medzi tými, čo pracujú a odvádzajú dane štátu, aj keď len z minimálnej mzdy, a tými, čo v produktívnom veku nepracujú.
Aby som však bol konkrétny. Poistenec, ktorý splní podmienky nároku na dôchodok a po dovŕšení dôchodkového veku bude jeho základný dôchodok nižší ako minimálny dôchodok, bude automaticky dostávať ten minimálny. Dôležité je, že sa mu budú započítavať iba tie roky dôchodkového poistenia, počas ktorých bol jeho príjem minimálne na úrovni životného minima. Výška minimálneho dôchodku sa bude meniť v závislosti od dĺžky takéhoto obdobia dôchodkového poistenia. V prípade tridsiatich rokov sa navrhuje suma 269,50 eura, pri tridsiatich piatich rokoch 289,30 eura, pri štyridsiatich rokoch 311,10 eura a pri štyridsiatich piatich rokoch dokonca 340,80 eura. Nie je to pre štátny rozpočet lacné opatrenie, ale som presvedčený, že odmeniť dlhoročnú prácu na dôchodku je správne a spravodlivé.
Zhovárala sa Dagmar VANEČKOVÁ ‒ Foto: zdroj MPSVaR