ČRTA
Odišiel skvelý komik aj výborný charakterový herec Martin HORŇÁK. Bývali sme v internáte na bratislavskej Šoltéske. Martin, volali sme ho Klingáč, svojou priateľskou povahou hneď zapadol do bohémskej spoločnosti, a pritom stíhal všetky školské povinnosti. V televízii debutoval v seriáli Miesto v dome (1973). V tom istom roku nastúpil do Slovenského komorného divadla v Martine, kde odohral mnoho postáv. Hosťoval v bratislavskom Divadle a.ha i v Kukurovej Aréne. Keď som sa dozvedel o jeho ťažkej chorobe, navštívil som ho v nemocnici. Bol plný optimizmu. Hovoril o plánoch v Trenčianskom mestskom divadle. O pár dní začal cirkus s koronou. Martinovi dali na izbu kašľajúceho Záhoráka. Čoskoro zistil, že jeho syn chodí robiť do Rakúska. Upozornil na to lekárov, ktorí zistili nebezpečný vírus. Keby to neurobil, z menšej karantény mohla byť veľká. Boj s rakovinou dobojoval 11. septembra vo veku šesťdesiatich ôsmich rokov...
- CYRANO
V divadle zažiaril v Rostandovom Cyranovi. Režisér Štefan Korenči o ňom povedal: „Martinovou devízou je, že nesie v sebe istú ľudskosť, a keď prehovorí, cítiť z jeho slov všetko. Slnko i bahno. Tak ako Cyrano nie je ochotný zaradiť sa do životného prúdu a zachováva si čistý štít i jeho predstaviteľ je v tomto zmysle Cyrano dneška.“ V tom sa nemýlil. U Martina bolo prvoradé umenie.
Politika a stádovité reakcie ho nezaujímali. Roku 1996 Štefan Halas režíroval monodrámu Balkon Story. Bola o chlapíkovi, ktorý pije a rozpráva sa s kaktusom. Maroš odohral parádne predstavenie. Režisér Matúš Oľha povedal: „Bol to skvelý komik i predstaviteľ charakterových postáv, herec, ktorý dokázal hrať sám aj hodinu.“ V tom čase sa búrili herci pod heslom Zachráňme kultúru. Divadlá začali štrajkovať, čo Maroš odmietol. Balkón Story bolo jediné predstavenie, ktoré sa hralo.
Pri Cyranovi preskočila iskra medzi ním a mladšou kolegyňou Renátou. Zobral si dve škatule, ponk, vŕtačku a nasťahoval sa do jej garsónky. Martin si nepotrpel na peniaze a luxus. Ani im na um nezišlo, že by si mali šetriť na väčší byt. Ak v svojom minibytíčku študovali texty do rôznych predstavení, jeden sa musel učiť v kúpeľni. Boli šťastní, keď si mohli zahrať spolu – ako v komédii Zahraj to ešte raz alebo v Divnom Jankovi, kde on stvárnil Janka Kráľa a ona smrť, či v Troch mušketieroch: on bol pán Bonasieur a ona pani Bonasieurová, alebo v Tartuffovi Orgon a Elmíra...
- ŠTEFÁNIK
S martinským divadlom sa rozlúčil predstavením Kumšt 28. februára. Bola to komédia o priateľstve troch mužov. Hovorila o umení a neviditeľnej hranici medzi umeleckým majstrovstvom a umeleckým podvodom, pranierovala pokryteckú morálku. Martin sa v nej cítieval dobre. V tom čase už bol onkologický pacient. Na skúšku prišiel pochudnutý. Povedal: „Prepáčte, chlapci, mám oslabenú imunitu. Budem s rúškom a nebudem sa veľmi pohybovať.“ Na scéne, spolu s Martinom Kožuchom a Ferom Výrostkom, zažiaril, akoby sa nič nedialo. V máji odohral svoje posledné predstavenie v kompozícii Svetový Slovák Štefánik v Trenčianskom mestskom divadle, kde stvárnil postavy profesora Janssena, generála Janina a Guiseppeho Primoliho.
- REŽISÉR DABINGU
V televízii skvele režíroval dabing seriálu Agatha Christie Hercule Poirot, kde pomohol k neopakovateľnej postave slávneho detektíva Jánovi Kožuchovi, ktorý spomína: „Čudovali sme sa, že skvelý seriál prišiel do Martina. Dohodli sme sa, že by to mali robiť martinskí herci. Chceli sme prezentovať martinské divadlo. Vznikla výborná spolupráca na postave detektíva s charakteristickými črtami. Začali sme používať niektoré francúzske výrazy. Martin bol priamy, rovný, vždy si povedal svoj názor. Na javisku bol ako doma. To bolo jeho územie, bol prirodzený, autentický, bol to talent od Boha. Miloval život. Vedel si priznať svoje poklesky. Robil si zo seba žarty v živote i na javisku. Keď sme sa pohádali na život a na smrť, na druhý deň to neplatilo. Vždy hodil za hlavu to, čo nebolo podstatné.“ Martin sa nikdy nepchal medzi celebrity, ale svojimi postavami patrí medzi nástupcov veľkej generácie slovenských hercov. Na záver spomeniem svadobné motto, ktoré si s Renátkou vybrali zo Cyrana: „Veď nemôže mať rád človeka človek len pre povrch, pre kabát, čo sa dá vymeniť a ostane len bolesť, keď dušu miluješ, tak vieš, že nejde o lesť. Duša je oheň, tvár je iba krásny dym, vidím to jasne, aj keď dušu nevidím.“
Peter VALO - Foto: internet