KOMENTÁR Maroša SMOLCA, šéfredaktora Slovenských národných novín
Zomrel kráľ, nech žije kráľ. Novým vladárom slovenskej politickej scény je Igor Matovič. Takto by sme mohli historickým žargónom zhodnotiť výsledky parlamentných volieb v roku 2020. Volebná noc v priestupný februárový deň priniesla nemálo prekvapení. Najväčším je fakt, že voľby vyhralo so značným náskokom hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igora Matoviča tým, že doslova prevalcovalo ostatné politické subjekty z radov odchádzajúcej koalície i tzv. demokratickej opozície. Zisk vyše dvadsaťpäť percent podpory je výsledkom toho, že v posledných dňoch sa mnohí voliči iných strán na poslednú chvíľu rozhodli práve pre Igora Matoviča. Ten dokázal dokonca presvedčiť voličov Slovenskej národnej strany, koalície Progresívne Slovensko-Spolu (PS-SPOLU) či dokonca Smeru-SD, aby dali hlas práve jemu. A to je prekvapujúce. Pre Slovensko to nie je úplne zlá správa. Podľa slov lídra Igora Matoviča strana neustúpi zo svojich sľubov, akými boli sociálne opatrenia pre najchudobnejšie skupiny obyvateľstva, odmietnutie imigrantských kvót zo strany Bruselu či nesúhlas s adopciou detí homosexuálnymi partnermi. Aj jeho výborný marketingový ťah formou ankety Rozhodni.to prilákal mnoho voličov do jeho košiara. Jeho víťazstvo je také výrazné, že vygenerovalo jedného silného víťaza a mnohých porazených.
Medzi porazenými sa ocitli koalícia PS-SPOLU, Kresťansko-demokratické hnutie, Slovenská národná strana (SNS) a MOST ‒ HÍD. To sú strany, ktoré porážku pocítili veľmi intenzívne. Predovšetkým ultraliberáli z PS-SPOLU. Tým chýbalo na vstup do parlamentu necelých tisíc hlasov. Ako koalícia potrebovali prekročiť hranicu siedmich percent. Získali 6,96 percenta. Výsledok, ktorý musí naozaj bolieť. Líder Michal Truban sa voličom poďakoval za podporu a ospravedlnil za neúčasť v Národnej rade Slovenskej republiky. V politike strana vraj ostane. Otázne je, či samostatne, alebo v koalícii so SPOLU Miroslava Beblavého. Práve spojenie s M. Beblavým spôsobilo, že koalícia potrebnú hranicu nedosiahla. Bez neho by potrebných päť percent hlasov na vstup jednej politickej strany do parlamentu pokojne dosiahli. Porážka ultraliberálov z tejto koalície je však dobrý signál pre Slovensko.
Sklamaní ostali aj voliči Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Dlhodobo v prieskumoch verejnej mienky, ale aj povolebných exitpolov pokojne dosahovali päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti. Napokon im chýbalo vyše pol percenta. Predseda Alojz Hlina svojím dlhoročným vystupovaním nepresvedčil voličov, že je skutočný kresťan katolík. V televíznej diskusii nedokázal vymenovať ani Desať Božích prikázaní. Napriek tomu, že v KDH vykonal stranícke čistky, napriek nedávnemu úspechu v európskych voľbách voliči mu na lep nesadli.
Drvivú porážku vo voľbách zaevidovali doteraz koaličné strany SNS a menšinová MOST ‒ HÍD. Akoby sa opakoval scenár, že koaliční partneri silného Smeru-SD po období vládnutia stratia podporu voličov, a dokonca sa nedostanú do parlamentu. Stalo sa tak po koalícii Smeru s HZDS a so SNS z rokov 2006 ‒ 2010 a stalo sa tak aj teraz. Smer spojený s mnohými kauzami po dlhom čase nedokázal vyhrať voľby a svojich koaličných partnerov vymazal z politickej mapy. Môžu si zato aj sami. Šéf národniarov Andrej Danko nevedel marketingovo dobre predať mnohé dobré výdobytky svojej strany. Kampaň postavená na konkrétnych krokoch, ako boli napríklad rekreačné preukazy, zníženie daní pre podnikateľov, ústavná ochrana pôdy a vody, nezabrali. Andrej Danko to aj potvrdil, keď počas volebnej noci priznal, že vo voľbách rozhodovala emócia namiesto programov. Béla Bugár bol najdlhšie pôsobiacim politikom vo vysokej politike. V parlamente pôsobil tridsať rokov, viackrát bol členom vládnej koalície. Napriek skúsenostiam vo voľbách prepadol. Do NR SR sa nedostala ani druhá menšinová strana Maďarská komunitná spolupatričnosť. Prvýkrát po tridsiatich rokoch nebudú v parlamente pôsobiť maďarské menšinové strany. Béla Bugár ponúkol svoju pozíciu predsedu hneď po voľbách. Danko do času našej uzávierky zatiaľ nie.
Spokojní môžu byť z výsledkov SME RODINA a Kotlebovci – ĽSNS. Oba subjekty získali viac poslaneckých mandátov ako v roku 2016. Oba získali približne osem percent podpory. Úspech i neúspech zaznamenali strany opozície Sloboda a solidarita (SaS) a Za ľudí. Preferencie boli výrazne vyššie ako reálne výsledky. Sulíkovci získali vyše šesť percent a kiskovci ledva prekročili brány parlamentu. Na druhej strane však budú asi oba subjekty súčasťou vládnej koalície. Práve v čase uzávierky nášho týždenníka už bolo zrejmé, že v opozícii bude SMER-SD a kotlebovci. O koalícii ešte jasné nebolo. Igorovi Matovičovi stačí na vládnutie len SME RODINA a SaS. Exprezident teda môže ostať za bránami vládnej koalície.
Verím, že nová vláda prinesie všetkým Slovákom a Slovenkám len to najlepšie čo od zmeny očakávali.