Španielsky najvyšší súd prednedávnom vyniesol dlhoočakávaný rozsudok, keď uznal za vinných z protištátnej činnosti deviatich bývalých katalánskych politikov vrátane bývalého vicepremiéra Oriola Junquerasa, pretože v roku 2017 vypísali referendum o nezávislosti Katalánska. To však nebolo všetko. Keďže sa drvivá väčšina Kataláncov v ľudovom hlasovaní vyslovila za odtrhnutie od Španielska, katalánske politické strany presadzujúce nezávislosť tohto regiónu na pôde katalánskeho parlamentu tesnou väčšinou vyhlásili Katalánsku republiku. Okamžitá reakcia centrálnej španielskej vlády donútila vtedajšieho katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta opustiť Katalánsko, pretože bol na neho vydaný zatykač. V nemilosti centrálnych španielskych orgánov sa ocitli aj mnohí ďalší vrcholní katalánski politici. Madrid okrem vypísania predčasných volieb rozpustil katalánsku regionálnu vládu a parlament a dočasne prevzal priamu správu nad týmto regiónom. Vtedajšia španielska vláda na čele s Marianom Rajoyom očakávala, že rozhodujúci politický kurz Katalánska budú po predčasných voľbách určovať práve promadridské strany. No nestalo sa tak. Väčšinu v katalánskom parlamente získali opäť tie politické strany, ktorých cieľom je dosiahnutie nezávislého Katalánska. Rozhodnutie najvyššieho súdu de facto legitimizovalo brutálny policajný zásah bývalej španielskej centrálnej vlády Mariana Rajoya počas ľudového hlasovania. V Barcelone a vo viacerých katalánskych mestách obrovské zástupy ľudí vyjadrili nespokojnosť proti tomuto súdnemu rozhodnutiu a opätovne podporili vznik samostatného Katalánska. Súčasný premiér Quim Torra prednedávnom vyhlásil, že jeho cieľom je nezávislosť Katalánska do roka 2021. Treba si však uvedomiť, že súčasné znenie španielskej ústavy neumožňuje ústavnou cestou vyhlásiť nezávislú Katalánsku republiku. Tieto udalosti jasne ukázali, že samostatná Slovenská republika vznikla v hodine dvanástej. Na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia nastalo v strednej Európe mocenské vákuum. Postupné siahnutie sa Sovietskeho zväzu z tohto regiónu umožnilo českému a slovenskému národu dohodnúť sa na ústavnom a mierovom rozdelení spoločného štátu. A čo je dôležité, získali sme medzinárodné uznanie.V prípade, že by sme sa ako národ chceli dnes osamostatniť, dopadli by sme presne ako Katalánci. Európska únia spolu s ostanými štátmi by nepodporovala naše národno-emancipačné procesy. Centralistické česko-slovenské orgány by mohli použiť akékoľvek prostriedky na potlačenie slovenských snáh o samostatnosť. Napriek tomu, že Katalánci vychádzajú z rovnakého práva na sebaurčenie, z ktorého vychádzal slovenský národ pred viac ako štvrťstoročím, súčasný svetový poriadok neráta so vznikom nových štátnych útvarov na mape Európy. Ani samotné Španielsko nechce prísť o svoj najbohatší región a španielski politici si veľmi dobre uvedomujú, že prípadnou stratou katalánskeho územia by mohli stratiť aj Baskicko. Takto oklieštené Španielsko by sa stalo len bezvýznamným hráčom európskej i svetovej politiky. Katalánsky scenár by mohol naštartovať aj národno-emancipačné pohyby vo viacerých európskych štátoch. Preto je v ich záujme udržať Španielsko pokope aj za cenu porušovania ľudských práv. Napriek tomu podpora katalánskej nezávislosti zo dňa na deň narastá. Jedno je však isté. Pokojnou cestou to nebude.
Matej MINDÁR - Foto: internet-zdroj:ihned.cz, Hospodárske noviny