Viliam HORNÁČEK: Boli sme pri všetkých celonárodných emancipačných aktivitách Slovákov. Zmeny, ktoré podnietil Helsinský proces, vytvorili v štátoch tzv. sovietskeho bloku vhodné podmienky na demokratizáciu verejného života. Uvoľnenie umožnilo vstupovať do politických procesov aj tým, ktorí neboli členmi komunistickej strany. Bola to výzva pre všetkých, čo chceli zmeniť spoločenské pomery a vzťahy, ale aj presadiť prirodzené práva, potreby a oprávnené záujmy neslobodných národov bez medzinárodnoprávnej subjektivity. Aj Slováci nezostali bokom a pripojili sa k premenám doby s túžbou mať viac slobody a emancipácie.
- KORENE vznikli v marci 1990. Čo spôsobilo, že ľudia, ktorí sa dovtedy politikou nezaoberali, sa začali spoločensky angažovať? Aké boli hlavné ciele združenia KORENE?
V tom čase začali vznikať zoskupenia rôzne zmýšľajúcich ľudí. Jedni na Právnickej fakulte UK založili Leninskú iskru, my sme v mojom ateliéri založili KORENE. Naším hlavným programovým cieľom bolo „pripraviť Slovákov ako zvrchovaný, o svojich veciach a vzťahoch samostatne rozhodujúci národ“, čo sa nám vďaka priaznivým okolnostiam, nadšeniu a spolupráci národných síl podarilo uskutočniť. KORENE ako spoločnosť národne uvedomelej slovenskej inteligencie a ich členovia boli iniciátormi a účastníkmi všetkých významných celonárodných emancipačných aktivít Slovákov. A vždy v prvej línii „na čele zápasov v službe národu a vlasti“. Spočiatku spoločne so Štúrovou spoločnosťou a s Maticou slovenskou, neskôr aj s ďalšími združeniami. Práve táto vzájomná spolupráca národných síl tvorila základ úspešnosti slovenského národa v záverečnej etape zápasu za slobodu, rovnoprávnosť a zvrchovanosť.
- Z mnohých aktivít KOREŇOV, ktoré viedli k zavŕšeniu emancipačného zápasu slovenského národa, najvýznamnejšou, kľúčovou, prelomovou a pre ČSFR aj osudovou bola iniciatíva Za zvrchované Slovensko. Čo jej predchádzalo?
Ako všetky významné vývojové etapy Slovákov aj náš generačný zápas sa začal slovenčinou. Počnúc Rastislavom, bernolákovcami a štúrovcami aj ďalšie generácie doma či v cudzine bojovali pod jednotiacim heslom „Za tú našu slovenčinu!“ Ona je najcharakteristickejším prejavom národnej povahy, najvýznamnejšou hodnotou kultúry a nezastupiteľnou jednotiacou podstatou spolupatričnosti Slovákov. Bez slovenčiny niet Slovákov!Aby sme však mohli uzákoniť slovenčinu ako štátny jazyk, museli sme obnoviť slovenský štát. A práve to bol hlavný cieľ a zmysel našej iniciatívy Za zvrchované Slovensko, ktorej Výzva – požadujúca obnovenie SR ako subjektu medzinárodného práva – zjednotila všetky pronárodné politické subjekty aj mienkotvorné osobnosti a stala sa hlavným programom a heslom rozhodujúcich volieb 1992, ktoré národné sily vyhrali! Historickému stretnutiu 11. 9. 1991 v sídle KOREŇOV, podpisu a zverejneniu tohto prelomového dejinotvorného aktu spoločnej dohody národných síl predchádzali mnohé dlhé a zložité rokovania s politickými subjektmi. Boli charakteristické naším neústupným naliehaním a presviedčaním, že nastal čas rozhodnutí, že nesmieme premeškať neopakovateľnú historickú príležitosť a všetci sa musíme podriadiť životným záujmom nášho národa! Vtedy sa nám to podarilo...
- Voľby v roku 1992 boli prelomové. Vzápätí po nich SNR prijala Deklaráciu o zvrchovanosti SR, Ústavu SR a 1. 1. 1993 vznikla súčasná SR aj ČR. Aký bol vplyv KOREŇOV a SKSI Slovakia plus na tieto udalosti?
Viacerí členovia KOREŇOV sa podieľali na tvorbe programov SNS aj HZDS a mnohí boli aj ich členmi. Neskôr sa z viacerých stali poslanci a členovia vlád, takže naša vtedajšia spolupráca bola partnerská a vplyv bezprostredný. Potom však prevládli osobné a stranícke záujmy politikov. Hlavnou príčinou zrejme bola naša nekompromisnosť pri presadzovaní slovenských národnoštátnych záujmov a odmietavý postoj k privatizácii. Aj napriek mnohým rozdielnostiam, výhradám a nedorozumeniam však vďaka celého slovenského národa patrí všetkým, ktorí svoj podpis pod Výzvu Za zvrchované Slovensko naplnili skutkami ako Deklarácia SNR o zvrchovanosti SR, Ústava SR a obnovenie slovenskej štátnosti vytvorením súčasnej SR.
- V rokoch 1994 – 1998 ste boli poslancom NR SR. Bolo to obdobie upevňovania slovenskej štátnosti, ale urobilo sa aj mnoho chýb. Vy jediný ste odmietli hlasovať za maďarsko-slovenskú zmluvu, ktorú premiéri Mečiar a Horn podpísali v Paríži. Aké boli vaše dôvody?
Môj vstup do vrcholovej štátnej politiky si vynútila krízová situácia počas tzv. dočasnej vlády v roku 1994. V tejto veci som spolu s Júliusom Binderom a Jozefom Brillom navštívil Jozefa kardinála Tomka, ktorý mi na moju otázku odpovedal: „Choďte tam, kde sa chlieb láme. Vy ešte pre slovenský národ urobíte veľa dobrého!“ Pri mojom rozhodovaní zavážila aj ponuka Vladimíra Mečiara, že HZDS na kandidátke poskytne štyri miesta pre slovenskú inteligenciu. Július Handžárik mi vtedy povedal „Pamätaj, že v politike budeš neraz musieť prijímať aj rozhodnutia v rozpore s vlastným svedomím!“ Práve v tomto nastali napätia a aj konflikty s vedením HZDS, lebo ako predseda som presadzoval odborné stanoviská KOREŇOV a tie sa čoraz menej stotožňovali s politickými či skôr straníckymi rozhodnutiami a často iba s osobnými záujmami predsedu HZDS.Za tzv. základnú zmluvu medzi SR a MR „ o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci“ som ako jediný verejne odmietol hlasovať a nazval som ju „rozsudok smrti nad slovenským juhom“. Kiež by som nemal pravdu! Nesúhlasili sme ani s „rozkúskovaním“ SR pri novom územnom členení. Oponovali sme konferenciou a zborník s odbornými argumentmi sme doručili predsedovi vlády aj NR SR. Treba však povedať, že v tomto období sa urobilo aj mnoho užitočnej a pre národ a štát potrebnej práce. Napríklad zákon o slovenčine ako štátnom jazyku SR, zákon o MS a mnohé iné...
- Po roku 1998 sa k moci dostala garnitúra, pre ktorú slovenské národnoštátne záujmy neboli prioritou, a preto vplyv národne orientovanej inteligencie na výkon moci rapídne klesol. Kto v tomto období zlyhal najviac?
Zápas o charakter nášho štátu prebieha dodnes a v roku 1998 doň razantne vstúpili cudzie záujmy. V lete bola „dzurindovská garnitúra“ v USA a potom sa situácia vyvíjala už podľa cudzieho scenára. Pascou, nešťastím a prekliatím doby sa stala tzv. privatizácia, ktorá nielen rozvadila, ale aj skompromitovala do nej zainteresovaných politikov a stala sa doslova ošiaľom, ktorý odsunul národnoštátne záujmy a štátnické povinnosti na „vedľajšiu koľaj“. Boj o ekonomickú suverenitu štátu ako podstatu zvrchovanosti SR kulminoval. Napokon ho vinou „našich“ vysoko vyhrali cudzí...Ako dokazuje zoznam činnosti našich združení (www.zsi-korene.sk), my sme si podľa hesla „Naše ciele sa nemenia“ plnili svoje úlohy naďalej a pravidelne sme usporadúvali celonárodné aj medzinárodné konferencie, vydávali knihy a vyjadrovali sa k významným udalostiam a rozhodnutiam. „Politická koncovka“ pri spoločnom riešení problémov pre nezáujem vládnucich politikov však zanikla. Rovnako je to aj s prezentovaním našej práce vo verejnoprávnej RTVS, čiže v médiách štátu, na ktorého vytvorení sme významne podieľali.
- KORENE teda ani v tomto ťažkom období nezaháľali, a keď podľa vás „EÚ vstúpila na výsostné územie SR“, obnovili SNR 1848. Na čo zaväzovala Devínska prísaha?
Akýkoľvek cudzí projekt, na ktorého tvorbe sme sa nepodieľali, by sme mali prijímať s opodstatnenou nedôverou a posudzovať ho výhradne z hľadiska slovenských záujmov. Veď prečo by cudzí konali na náš prospech? Na túto historickú skúsenosť sme upozorňovali aj konferenciou Výzvy a úskalia našich integrácií. Márne. Napokon nami zvolení predstavitelia SR na čele s „vyjednávačom“ Figeľom prijali ponižujúce podmienky a „EÚ vstúpila na výsostné územie SR“ ako víťaz. V ten deň, 1. mája 2004 na Devíne, nami vytvorená Slobodná rada slovenského národa obnovila SNR 1848 ako „parlament cti a svedomia národne uvedomelej slovenskej inteligencie“, čo stotridsaťosem osobností potvrdilo Devínskou prísahou zaväzujúcou nás „vždy presadzovať práva a záujmy slovenského národa, ctiť, chrániť a rozvíjať hodnoty slovenského dedičstva, konať v zmysle múdrosti vyplývajúcej z našej historickej skúsenosti a pokračovať v diele najväčších osobností našich dejín...!“.
- KORENE každoročne organizovali plenárne konferencie, kde vytýčili cesty, ktorými by sa malo Slovensko uberať. Zároveň mnohé roky organizovali slávnosti na Myjave a Bradle a obnovili celonárodné slávnosti na Devíne. Odvtedy sa Slovensko zmenilo. Aké by mali byť priority nastupujúcej generácie národne orientovanej inteligencie?
KORENE si ako prvé z občianskych združení dali do názvu pojem, a to zaväzuje k najvyššej zodpovednosti za osud vlastného národa. Počas tridsiatich rokov nepretržitej činnosti poskytujú odborné aj občianske stanoviská k všetkým významným udalostiam v našom štáte. Najvýznamnejším prínosom KOREŇOV je však zjednocovacia činnosť. Už vytvorenie SSI KORENE, SKSI Slovakia plus a obnovenej SNR zjednotilo podstatnú časť národnej inteligencie. Vytvorením ZOSI sme dokázali zjednotiť združenia inteligencie a aj politické sily pred voľbami 1992 či slovenskú kultúrnu obec pri záchrane nového SND. Pre časopis Euroreport som napísal: „Ak vládnu béčka, na vine sú áčka.“ To platí aj pre súčasný stav. Inteligencia – ak chce byť skutočnou elitou národa – musí si vybojovať a zaujať vo verejnom a politickom živote miesto, ktoré patrí áčkam!
- Ako vnímate najväčšie výzvy súčasnosti? Aké sú dnes najaktuálnejšie problémy a priority Slovenska, na ktoré vieme ponúknuť reálne riešenia?
Náš vplyv na globálne výzvy je minimálny. Za všetko domáce však nesieme plnú zodpovednosť, a tá by mala byť hlavným priestorom na našu sebarealizáciu. Všeobecne platí, že múdry svoju výživu, zdravie, výchovu, bezpečnosť ani budúcnosť nikdy nezveruje cudzím. Konáme tak?! Slovensko nevyhnutne potrebuje novú pozitívnu motiváciu. Jej základom vždy boli a sú najmä slovenské deti. Veď najaktuálnejším problémom súčasnosti, trvalou prioritou a zároveň nevyhnutnou podmienkou našej budúcnosti je rast slovenskej populácie s dôrazom na jej kvalitu. Lebo aj pre nás platí: „Kto nemá deti, nemá ani budúcnosť.“ Však deti vlastné a nami vychované k našim hodnotám! Lebo: „Čo si kto zaseje, to bude...“ Aby sme nemuseli žať tŕnie, Slováci! Zároveň sa musíme zbaviť závislosti od cudzích a vytvoriť si vlastnú koncepciu nášho národnoštátneho života. Základom riešenia súčasnej krízovej situácie je návrat k vlastným hodnotám, k sebe, k nám. Pričom dodržiavanie Ústavy SR musí byť pre všetkých zamestnancov štátu bezvýhradnou podmienkou!
Jedným z hlavných dedičných problémov nášho vývoja je otázka nadväznosti po sebe nasledujúcich generácií tvorcov aj ochrancov slovenských hodnôt, ako je naša vlasť, jazyk a kultúra, ale aj vlastná štátnosť ako právna organizácia zvrchovanej štátnej moci nad vlastným územím a obyvateľstvom, z čoho bezprostredne vyplýva úroveň kvality života občanov aj ich vzťah k štátu. A perspektíva?Pod symbolickým Devínom na konferencii Budúcnosť pre slovenské Slovensko sa k svojej nezastupiteľnej zodpovednosti prihlásili pokračovatelia práce generácie KORENE a svoj program vyhlásila nová Generácia 2020. Za našu prácu si ani neviem predstaviť vzácnejší dar. Predovšetkým jej však ďakujeme za nádej pre slovenskú budúcnosť slovenského Slovenska.
Zhováral sa Roman MICHELKO – Foto: archív SNN