Slováci v zahraničí narážajú vo vlasti na nepríjmenú aroganciu byrokracie. Prvý januárový týždeň aktivisti Únie Slovákov v zahraničí adresovali list slovenským mediálnym agentúram, ktorý zaslali aj na fiktívnu adresu lampárne, aby im, podľa ich slov, pomohla prekonať ostentatívny nezáujem, ľahostajnosť a tupú aroganciu byrokratického aparátu na všetkých úrovniach mocenských štruktúr, s ktorými sa na Slovensku stretávajú. V úvode listu predseda ÚSZ Dušan Klimo z Nemecka avizuje, že svoje požiadavky už adresovali nielen vládnym orgánom SR, ale i iným slovenským úradom a inštitúciám – Kancelárii prezidenta SR, Kancelárii predsedu NR SR, predsedom Zahraničného výboru NR SR, Výboru NR SR pre kultúru a médiá, Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Kancelárii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matici slovenskej, Kancelárii gen. riaditeľa RTVS a i., ktoré však požiadavky aktivistov ÚSZ ignorujú alebo im odpovedajú v duchu predstieraného záujmu či vymenovaním príčin, prečo sa problém riešiť nedá.
■ NALIEHAVÉ VÝZVY
Požiadavky aktivistov zo slovenských komunít v zahraničí predseda ÚSZ sformuloval do troch naliehavých výziev. Po prvé: Neodkladne prijať účinné opatrenia na zastavenie pokračujúceho dramatického poklesu počtu osôb, ktoré sa v zahraničí hlásia k slovenskému pôvodu. Počet zahraničných Slovákov sa od roku 1990/1991 doteraz dramaticky znížil z 2,5 milióna pod jeden milión osôb. Tento nezvratný úbytok vyše 1,5 milióna osôb za uplynulých dvadsaťpäť rokov (!) postihol všetky slovenské komunity na celom svete. Napriek týmto nespochybniteľným štatistickým údajom (úradné výsledky sčítania obyvateľstva v USA, EÚ a inde) sa oficiálne miesta na Slovensku stavajú k tejto mimoriadne vážnej tendencii absolútne nevšímavo a nečinne. Aby zakryli svoju neschopnosť a neochotu riešiť tento neprijateľný stav, uchyľujú sa k nekalým praktikám bagatelizovania a zahmlievania v spojení s rozširovaním zavádzajúcich informácií a zidealizovaného pohľadu na stav v slovenskej diaspóre.
Po druhé: Čo najskôr obnoviť činnosť komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Zahraničnom výbore NR SR. Bola zriadená v roku 2005 a mali v nej zastúpenie aj predstavitelia slovenského zahraničia. V roku 2008 bola činnosť komisie pozastavená. Po tretie: Vytvoriť rámcové podmienky na účasť nezávislých zástupcov slovenského zahraničia na rokovaniach výborov NR SR v termínoch, keď sa výbor bude venovať problematike slovenskej diaspóry (Zahraničný výbor NR SR /gestorský výbor, Výbor NR SR pre kultúru a médiá a Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny).
Ak by povedzme pri prerokovaní Správy ÚSŽZ za uplynulý rok v uvedených výboroch NR SR dostali príležitosť správu kriticky posúdiť nezávislí zástupcovia Slovákov zo zahraničia, výsledok by bol podstatne objektívnejší. Aj Zákon č. 474 z. Z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý bol prijatý v roku 2005, vykazuje viacero vážnych nedostatkov.
■ REAKCIA NA VÝHRADY
Na publikovaný list Dušana Klima verejne reagoval aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, ktorý na stránkach ÚSŽZ okrem iného uviedol: „... Úrad bude vždy rešpektovať pluralitu názorov a považuje za otázku svojej cti a povinnosti začleňovať dobre mienené a konštruktívne návrhy do svojich aktivít pre dobro krajanov. Na druhej strane sa však vo svojej činnosti nenechá znechutiť ani odradiť ojedinelými výpadmi, ktoré ironizujú realizáciu štátnej politiky Slovenskej republiky voči krajanom. Národne bezobsažné verejné sťažnosti adresované na „lampáreň“ znevažujú prácu všetkých jednotlivcov i krajanských spolkov, ktoré svojimi aktivitami nepropagandisticky konštruktívne prispievajú k prezentácii Slovenska v zahraničí... Úrad neustúpi od svojho strategického cieľa, ktorým je – na základe civilizovaného a konštruktívneho dialógu – posilňovať národné povedomie a jednotu medzi krajanskými spolkami a združeniami v zahraničí. Stála konferencia Slovákov žijúcich v zahraničí v dvojročných intervaloch poskytuje náležitý priestor platformám a názorovým prúdom, aby sa vyjadrili k stratégii krajanskej štátnej politiky Slovenska a k jej implementácii...“ Za Maticu slovenskú na list odpovedala riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Zuzana Pavelcová. Objasnila D. Klimovi činnosť KM MS, zaslala mu správu o činnosti múzea a objasnila jeho kompetencie: „Krajanské múzeum patrí v štruktúre MS medzi vedecké pracoviská... Vykonáva vedeckú činnosť, spracováva krajanský archív a knižnicu, zabezpečuje styk so slovenským zahraničím, ponúka lektorské služby. KM však nemá kompetencie na priame riešenie požiadaviek, ktoré vo svojom liste formulujete. Toto pracovisko v rámci svojich možností a počtu pracovníkov sa v roku 2015 usilovalo zabezpečovať všetky úlohy určené zákonom o MS a jej stanovami. V nastolenom trende sa bude usilovať zotrvať aj v roku 2016.“ Z. Pavelcová zároveň vyjadrila nádej, že žiadosť D. Klima zaevidujú orgány na to určené a ponúknu na ňu adekvátne typy riešení. Matica slovenská môže v prípade záujmu týchto organizácií poskytnúť poradný hlas a v prípade ich požiadavky zaujať na riešenia možné stanovisko. D. Klimo našeu odpoveď následným emailom akceptoval a snahu Matice riešiť tieto otázky ocenil.
Zuzana PAVELCOVÁ – Ilustračná oto: archív SNN