Obilie z Ukrajiny nezachraňuje hladujúcich vo svete, ale putuje k solventným.... V polovici júla vypršala platnosť dohody o vývoze poľnohospodárskych komodít z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Kyjev a západní politici jej nepredĺženie tvrdo kritizovali a odsúdili argumentujúc humanitárnymi otázkami. Podľa Moskvy neboli splnené tie časti dohôd, ktoré sa týkali ruského exportu potravín a hnojív a koridory vytýčené pre plavidlá naložené obilím sa využívali na útoky proti Krymu. Pred vojnou patrila Ukrajina medzi kľúčových producentov kukurice, pšenice, slnečnice a taktiež k desiatim najväčším producentom cukrovej repy, jačmeňa, sóje a repky. V objemoch pšenice bola s podielom dvanásť percent na štvrtom mieste svetového vývozu.
■ ZAMÍNOVANÉ PRÍSTAVY
Podľa Wall Street Journal na potraviny z Ukrajiny bolo odkázaných vyše štyristo miliónov ľudí. Od začiatku ruskej invázie, teda od februára do júna 2022, uviazlo v skladoch najmenej dvadsaťpäť miliónov ton obilia určeného na svetové trhy, čo spôsobilo skokový nárast ich cien. Dôvodom bola ruská vojenská blokáda a zamínovanie prístavov, ktoré nariadil Kyjev zo strachu pred námorným vylodením. Z iniciatívy OSN, najmä jej generálneho tajomníka Antónia Guterresa, a za pomoci Turecka uzavreli 22. júla 2022 Ukrajina a Rusko oficiálnu dohodu o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov Odesy, Černomorska a Južného. Tá umožnila bezpečnú prepravu poľnohospodárskych produktov z troch spomenutých prístavov. Pôvodná dohoda mala trvať stodvadsať dní, ale odvtedy bola niekoľkokrát predĺžená.
■ POTRAVINY ZA DLHY
OSN odhaduje, že dohoda o obilninách znížila ceny potravín od marca 2022 o vyše dvadsaťtri percent. Vývoz pomáhal Kyjevu splácať gigantické vojnové dlhy. Koridor umožnil získať do jeho kasy 9,2 miliardy dolára. Štátny deficit Ukrajiny je tohto roka historicky najväčší – tridsaťosem miliárd dolárov. Západné krajiny podľa slov ukrajinského premiéra Denysa Šmyhala zaslali Ukrajine už dvadsaťtri miliárd dolárov. Prezident Volodymyr Zelenský však požaduje vyplatiť, teda aj od nás, celý štátny deficit. Nepredĺženie zmlúv ostro kritizovali západní politici. Podľa americkej veľvyslankyne pri OSN Lindy Thomasovej-Greenfieldovej sa Moskva dopustila „aktu krutosti“. Nechala sa počuť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová: „Silno odsudzujem cynický krok Ruska ukončiť čiernomorskú obilnú iniciatívu napriek snahám OSN a Turecka.“ Západný mainstream sa usiluje celý obraz dať do rámca zodpovednosti Ruska za hroziaci hladomor v najchudobnejších krajinách sveta. Ako sa to už pri pokryteckých a skorumpovaných progresívnych médiách a politikoch stalo zvykom, pravda je značne iná.
■ DÁVAJÚ NAJBOHATŠÍM
OSN na svojom webe, ktorý je zameraný a dokumentujúci vývoz ukrajinských agrárnych produktov počas fungovania tzv. obilnej dohody, uvádza zarážajúce údaje. Ukrajina cez Čierne more vyviezla od začiatku jej platnosti, teda za takmer rok, 32,9 milióna tony obilnín. Z toho do najbohatších krajín sveta, najmä západnej Európy, smerovalo 14,3 milióna tony, čo tvorí 43,6 percenta z celkového vývozu. Najväčšími odberateľmi boli v miliónoch ton Španielsko (5,98), Taliansko (2,06) a Holandsko (1,96). Do krajín s vyšším ako priemerným príjmom putovalo dvanásť miliónov ton – 36,7 percenta z celku. V tejto skupine bola najväčším príjemcom Čína (7,96 milióna tony). Do chudobnejších krajín s menším ako priemerným príjmom išlo 5,6 milióna tony, čo je 17,1 percenta. Pre najchudobnejšie štáty sveta, kde naozaj hrozí hladomor, bolo vyčlenených len 822 094 ton. Krajiny na pokraji humanitárnej katastrofy ako Afganistan, Somálsko, Etiópia, Sudán či Jemen získali z ukrajinského vývozu len 2,6 percenta produkcie! Ďalším zaujímavým pohľadom do problematiky je oficiálna správa Ministerstva poľnohospodárstva USA (USDA), ktoré usvedčuje európske krajiny z pokrytectva a EÚ z falšovania reality. Potvrdzuje údaje OSN, že hlavnými dovozcami ukrajinských obilnín boli bohaté európske krajiny. Hlavnými vývozcami bravčového mäsa do Číny v rovnakom čase boli Holandsko, Francúzsko a Španielsko. Ošípané sa pritom podľa údajov holandskej organizácie farmárov teraz vykrmujú najmä dovážanou ukrajinskou kukuricou. Tá sa buď skŕmi, alebo sa spracuje na priemyselné krmivo na export. Najnovšie materiály USDA dokonca v rozsiahlej štúdii o európskom poľnohospodárstve tvrdia, že EÚ vďaka dovozu nepreclievaného ukrajinského obilia, ktoré predáva vlastným občanom, bude môcť v tomto roku exportovať historicky rekordné množstvo svojho vlastného. Európska únia tak bude najmä v západnej a severnej Afrike cenovo konkurovať produkcii z USA aj Austrálie.
■ CITEĽNÁ RANA
Ruská strana nepristúpila na obnovenie dohôd z objektívnych ekonomických a bezpečnostných príčin. Koridory vytýčené pre plavidlá naložené obilím využívala ukrajinská strana na útoky, ako bol posledný na Krymský most, ale podstatnejšie; časti dohody týkajúce sa vývozu ruského obilia a hnojív sa prakticky neuplatňovali. Napríklad z 262-tisíc ton hnojív z humanitárneho konvoja určených pre málo rozvinuté krajiny, zablokovaných v európskych prístavoch, sa podarilo odoslať iba dve várky: dvadsaťtisíc ton do Malawi a tridsaťštyritisíc ton do Kene. Zvyšok zostal v rukách Európanov. Sankcie na vývoz ruského poľnohospodárskeho exportu sa formálne zrušili, nie však sankcie na poistenie prepravy ani na finančné inštitúcie, kde mali putovať transakcie za predaj. Fakty naznačujú, že Moskva sa už nechystá k dohode vrátiť. Dokazujú to útoky na ukrajinské prístavy, ako aj predostretie podmienok, ktoré Západ zásadne neprijme, keďže by šlo o začiatok rušenia sankcií a najmä by to bolo priznanie neplnenia týchto podmienok od začiatku dohody, ako je pripojenie Rosselchozbank k systému SWIFT; odblokovanie zahraničných aktív a účtov ruských spoločností zapojených do výroby a prepravy potravín a hnojív; obnovenie dodávok poľnohospodárskych strojov a náhradných dielov; obnovenie prevádzky čpavkového potrubia Togliatti – Odessa; ďalej zrušenie obmedzení v oblasti poistenia a zaistenia a zrušenie zákazu vstupu do prístavov. Teda podmienky, aby sa dohoda realizovala vzájomne. Pre Kyjev to znamená obrovskú ranu, pred vojnou sa deväťdesiat percent poľnohospodárskeho vývozu uskutočňovalo po mori a iné spôsoby sú nerentabilné.
Radoslav ŽGRADA ‒ Foto: internet