Predseda NR SR Boris Kollár sa zúčastnil na odhalení busty Jozefa Škultétyho. Za prítomnosti predsedu parlamentu Borisa Kollára odhalila Matica slovenská v stredu 23. septembra 2020 v Parku sv. Cyrila a Metoda pred sídelnou budovou Matice v Martine bustu jedného z najznámejších matičiarov a slovenských osobností 20. storočia Jozefa Škultétyho. Slávnostný program sa začal zaspievaním štátnej hymny SR.
Úvodné slová patrili predsedovi Národnej rady SR Borisovi Kollárovi, ktorý si po Andrejovi Hlinkovi v Košiciach uctil aj Jozefa Škultétyho v Martine: „Stretli sme sa v tomto Parku významných osobností slovenskej minulosti, ktorý už niekoľko rokov buduje Matica slovenská. Je to správna cesta, ako aj takouto formou zaľudňovať slovenské dejiny, čo sa u nás trestuhodne zanedbáva. Iba v dôsledku toho môžu niektorí nevedomci tvrdiť, že Slováci nemajú dejiny a osobnosti. To tvrdia, samozrejme, tí, ktorí sa o národné dejiny nezaujímajú, nepoznajú ich a v horšom prípade ich zosmiešňujú. Avšak aj v tomto parku vidno, že Slovensko má svoju históriu a osobnosti, na ktoré môžeme byť všetci právom hrdí. Dnes sme sa stretli pri odhaľovaní busty Jozefa Škultétyho, jedného z popredných predstaviteľov národného života od šesťdesiatych rokov devätnásteho storočia do štyridsiatych rokov storočia minulého.“
Vo svojom prejave tiež vyzdvihol jeho život a dielo. Zároveň sa poďakoval všetkým matičiarom za záslužnú prácu, ktorí aj takouto formou sprístupňujú slovenské dejiny slovenskej verejnosti. „Mali by si z vás brať príklad aj iní a nebáť sa vo svojich mestách a obciach sprítomňovať slovenské dejiny aj formou ich zaľudňovania sochami a inými formami. Veď v takom Maďarsku hádam neexistuje žiadne väčšie mesto, kde by nemali sochu Ľudovíta Košúta. Aj mne napadlo pri preberaní funkcie predsedu NR SR, že v hlavnom meste Slovenska nie je dodnes socha sv. Cyrila a Metoda. Pritom cyrilo-metodská tradícia je jednou z nosných tradícií existencie slovenského národa a odvoláva sa na ňu aj Ústava SR. Toto by sa malo zmeniť. Sám rozmýšľam, ako zaplniť toto prázdne miesto spôsobené našou nevďačnosťou.“
- ŠKULTÉTYHO PRÍNOS
Predseda MS Marián Gešper zdôraznil, že Jozef Škultéty za Slovensko veľmi tvrdo bojoval. „Príznačná bola pre neho nekompromisnosť národnej pravdy a čestný boj za slovenskú politickú, vedeckú a kultúrnu myšlienku. V roku 1918 mohol vidieť obrodu slovenského národného hnutia a národa v prvej Československej republike. No treba zároveň zdôrazniť, že bol proti čechoslovakizmu.“ Vyzdvihol tiež jeho obrovské zásluhy, keď ako expert česko-slovenskej zahraničnej delegácie v Trianone sa výrazne zaslúžil o to, že v závere prvej svetovej vojny Slovensko prvýkrát vystúpilo na medzinárodnej scéne ako samostatný právny subjekt. „V Trianone oponoval samotnému Albertovi Apponyimu. Bez Jozefa Škultétyho a jeho aktívneho nasadenia v roku 1919 a 1920 by možno hranice Slovenska neboli také, ako ich poznáme dnes.“
Na slávnostnom odhalení busty sa zúčastnil aj jediný žijúci vnuk Jozefa Škultétyho Vratislav Pikula, ktorého táto matičná aktivita potešila. „Mal som päť rokov, keď starý otec zomrel. Dnes sa zamýšľam nad jeho životnými osudmi. Za najväčší zlom v jeho živote pokladám to, že po štvrtom ročníku gymnázia v Rimavskej Sobote prešiel do Revúcej, kde ho oslovil jeho menovec August Horislav Škultéty. To rozhodlo o jeho národnej ceste.“
Predseda MS Marián Gešper pri tejto príležitosti odovzdal predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi diplom zakladajúceho člena MS. „Je mi nesmiernou cťou, že môžem byť spolu s vami a s týmito významnými menami v takejto dobrej spoločnosti. Ako dobre viete, v poslednej dobe veľmi veľa politikov túto ustanovizeň zaznávalo. Nedávalo jej tú vážnosť. Ale ja som presvedčený, že Matica slovenská prežije aj tieto zlé časy. Za seba vám môžem sľúbiť, že urobím všetko pre to, aby som Maticu slovenskú podržal, a budem ju brániť, pokiaľ budem vedieť.“
- SLOVESNÁ JAR
Odhalenie busty sa uskutočnilo v rámci päťdesiateho štvrtého ročníka literárneho festivalu Slovesná jar za prítomnosti správcu MS M. Smolca, predsedu Dozorného výboru Š. Martinkoviča, podpredsedov MS a viceprimátorky mesta Martin. Pôvodne jarné podujatie bolo pre súčasnú pandémiu koronavírusu preložené netradične na jeseň. Festivalový program so zaujímavými aktivitami a osobnosťami literatúry a kultúry prebiehal na rôznych miestach Martina 22. až 25 septembra 2020. Na stránkach SNN budeme o Slovesnej jari informovať.
Matej MINDÁR – Foto: Maroš SMOLEC