Hlinka patrí medzi troch najvýznamnejších Slovákov histórie. Za prítomnosti predstaviteľov Matice slovenskej, samosprávy a cirkví, ale aj predsedu Národnej rady SR odhalili košickí matičiari bustu rímskokatolíckeho kňaza, národovca a politika Andreja Hlinku. Ich motiváciou bolo nielen uctiť si jednu z najvýznamnejších osobností slovenského národa, ale aj vyzdvihnúť jeho zásluhy ako aktívneho matičiara, či upozorniť na to, že Hlinka si nezaslúži nálepku kontroverznosti. Od 16. septembra 2020 má svoje miesto na rohu ulíc Hlinkova a Komenského pri Parku duklianskych obetí v Košiciach Andrej Hlinka, ktorý mesto navštevoval. Zaraďujeme ho medzi troch najvýznamnejších Slovákov našich dejín, a to vedľa Ľudovíta Štúra a Milana Rastislava Štefánika. „Musíme takéto busty stavať, aby sme aj týmto pripomenuli mladým ľuďom, ktorí sa možno tak nezaujímajú o históriu, že aj oni žijú dnes v samostatnom Slovensku vďaka takýmto velikánom, ako bezpochyby Andrej Hlinka bol,“ povedal po odhalení busty predseda Národnej rady SR Boris Kollár.
- TUHÁ MAĎARIZÁCIA
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper pripomenul Lex Hlinka: „Existuje zákon o Andrejovi Hlinkovi, ktorý hovorí, že sa Andrej Hlinka zaslúžil o slovenskú štátnosť, ale vlastne i o celý náš národný, kultúrny a politický život. A myslím si, že je našou svätou povinnosťou si ho takto pripomínať. Mnoho vecí možno nám súčasníkom aj uniká. On bol vždy ten, keď Slovensko bolo v tuhej maďarizácii, kto dokázal prebudiť slovenské masy, vedel zjednotiť ľudí rôznych názorov a konfesií a do určitej miery oživil politický život Slovákov pred prvou svetovou vojnou.“ Zároveň ocenil iniciatívu predsedu Miestneho odboru MS v Košiciach-Staré mesto a riaditeľa Domu MS v Košiciach Michala Matečku, ktorý vyvinul enormné úsilie, aby dnes busta Andreja Hlinku stála v metropole východného Slovenska. „Meno Andrej Hlinka sa takmer štyridsať rokov nemohlo vyslovovať. Generácie, ktoré v týchto rokoch vyrastali, poznajú len skreslený pohľad na Andreja Hlinku, až po roku 1990 sa Hlinka vrátil do povedomia slovenského národa a boli mu priznané zásluhy o slovenský národ. Národ, ktorý tak miloval, ale hlavne o národ, ktorý miloval jeho,“ povedal M. Matečka. Ako dodal, Hlinka bol pokračovateľom tradície spájania katolíkov a evanjelikov: „Po kollárovsko-hamuliakovskej generácii a moysesovsko-kuzmányovskej tradícii vzniklo spojenie Andrej Hlinka – otec národa a Martin Rázus – svedomie národa.“ Tiež vyjadril vďaku, že na odhalení sa zúčastnil aj primátor mesta Košice Jaroslav Polaček a starosta Mestskej časti Košice-Ťahanovce Ján Nigut.
- RODÁCI Z ČERNOVEJ
Osobne prišiel aj člen Občianskeho výboru Mestskej časti Ružomberok-Černová Patrik Habo. Ako poznamenal, už dlho sa nestalo, aby bola odhalená socha Andreja Hlinku. „Ja sa osobne veľmi teším, že táto aktivita vzišla priamo z Matice slovenskej a že prišiel aj predseda parlamentu. Som veľmi vďačný, že my rodáci z Černovej a Ružomberka sme tu mohli byť. Je to pre nás veľká česť.“ Nechýbal ani predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi protosynkel – generálny vikár Košickej eparchie Jaroslav Lajčiak. Novú bustu požehnal rímskokatolícky kaplán Blažej Revický z Farnosti sv. Ondreja apoštola a prítomní si osobnosť uctili aj svätou omšou v Kostole sv. Antona Paduánskeho. O kultúrny program sa postarala matičná spevácka skupina Severanka a jeho život a dielo bližšie predstavil známy historik docent Ivan Mrva na Teologickej fakulte v Košiciach.
Text a foto: Veronika MATUŠKOVÁ, Martina MATEČKOVÁ