Tiché úspechy a zamlčané prehry. Ak meriame časové úseky napríklad od volieb po nové voľby, tak uplynulé štyri roky by sa v kultúre dali označiť za štandardné, s minimom väčších káuz a rovnako s neveľkým počtom výraznejších úspechov. V plnej miere sa ukázalo, že kultúrny život je mechanizmus, ktorý za istých podmienok dokáže fungovať samospádom. Bolo by však krátkozraké a pre kultúru nebezpečné spoľahnúť sa na tento efekt aj v budúcnosti. Najviac a najviditeľnejšie sa kultúry dotýkajú odchody významných tvorcov. Veď keď si pripomenieme čo i len posledný rok pred voľbami, teda rok 2015, tak nás hneď prvého januára opustil spisovateľ, publicista a neúnavný organizátor kultúry Drahoslav Machala. Herecká obec prišla o výrazné osobnosti počnúc majstrom Ladislavom Chudíkom cez Ivana Palúcha, Magdu Pavelekovú až po režiséra, scenáristu a choreografa Martina Ťapáka. Výtvarníci smútili za sochárskymi legendami Jánom Kulichom a Tiborom Bartfayom, no a medzi straty v duchovnej oblasti musíme zarátať odchod Jána Chryzostoma Korca. A výpočet tých, ktorí odišli z diania v kultúre definitívne, by mohol byť o dosť dlhší. Ale dôležitý je aj stav organizmu zvaného kultúra, lebo z neho vyrastajú nové osobnosti, ktoré udržujú a dávajú tvorivé impulzy vo všetkých sférach umenia.
■ STAVOVSKÉ STRATY
Stavovské organizácie tvorcov kultúry na Slovensku to nikdy nemali ľahké. Pred novembrom 89 slúžili „umelecké zväzy“ ako nástroj, ako udržať tvorcov pod ideologickou kontrolou vtedajšej komunistickej moci. Za poslušnosť dostali lukratívne budovy v centre Bratislavy a rekreačné zariadenia kdekade po Slovensku. Po novembri „prepukla“ demokracia a tvorcovia sa začali utešene štiepiť. Podľa politického, národného kľúča či najčastejšie podľa skupinových záujmov. A výsledok? Postupne prišli o všetky nehnuteľnosti, o priestory klubov či rekreačných a tvorivých zariadení. Posledné štyri roky sa niesli v znamení káuz spisovateľskej budovy na Laurinskej ulici spolu so spisovateľským klubom a budovy Syndikátu slovenských novinárov na Župnom námestí. Tieto prípady sme v SNN priebežne sledovali a výsledkom je, že tak spisovatelia, ako aj novinári prišli o svoje zázemie. Hudobníkom či výtvarníkom sa to „podarilo“ ešte v minulých volebných obdobiach. Výnimkou je Domov spisovateľov v Budmerickom kaštieli. Ten ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča napokon nechalo zrekonštruovať a rozhodlo sa mu ponechať pôvodnú funkciu kultúrneho priestoru, kam by chodili umelci na tvorivé pobyty a kde by sa usporadúvali konferencie či pracovné stretnutia ľudí z kultúry. Otázkou však je, ako sa po týchto voľbách zachová MK SR a či chvályhodný zámer nevyšumí dostratena v povolebných straníckych ťahaniciach.
■ PRE A PROTI KHB
Uplynulé volebné obdobie prinieslo niekoľko väčších tém. Jednou z nich bol aj vznik Domu umenia – Kunsthalle. Aj túto tému sme na našich stránkach cielene mapovali. Na jednej strane zneli víťazné hlasy mladých progresívnych umelcov, respektíve skupiny združenej okolo riaditeľa Kunsthalle Juraja Čarného, na strane druhej sa ozývalo čoraz viac hlasov, ktoré kritizovali „zabratie“ druhého najväčšieho výstavného priestoru v Bratislave a vytláčanie napríklad fotografie či dizajnu na výstavnú perifériu. Dva roky po vzniku Kunsthalle napokon celá situácia vyústila do prebiehajúcej petície na odvolanie jej riaditeľa a na prehodnotenie dramaturgie tejto inštitúcie. O niečo lepšie dopadla novela zákona o povinných kvótach slovenskej hudby v súkromných rádiách. Tá aj napriek značnému odporu majiteľov komerčných staníc, ktorí sypali z rukáva katastrofické scenáre, prešla. Ako sa ukazuje, dvadsať percent slovenskej hudby nepoložilo na lopatky ani jedno z komerčných rádií a slovenskí hudobníci sa azda už budú cítiť menej odstrkovaní v krajine, ktorej jazykom spievajú. Horúcim zemiakom, ktorý zrejme preverí budúci kabinet nielen na MK SR, je dlhodobý projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva. Počas uplynulého volebného obdobia presakovali informácie, že nie všetko je s kostolným poriadkom a digitalizácia začína škrípať. Nečudo, ide o pomerne veľké európske aj slovenské peniaze, a kde sú peniaze, tam sú aj snahy „odkloniť“ ich časť do tých „správnych“ rúk.
■ NA ČOM STAVAŤ...
Keď hovoríme o kultúrnom dianí na Slovensku za uplynulé štyri roky, nemôžeme nespomenúť RTVS. Konsolidácia tohto jediného verejnoprávneho média u nás sa zastavila takpovediac na polceste. Konkrétne, nenastala úplná depolitizácia rozhlasu a televízie a spomínaná inštitúcia si nenašla cestu na spoluprácu s Maticou slovenskou, aj keď táto naša najstaršia národná a kultúrna ustanovizeň jej viackrát ponúkla spoluprácu. Práve MS má ľudské i tvorivé kapacity, aby pomohla napĺňať verejnoprávne poslanie RTVS. Za posledné štyri roky sa to markantne prejavilo v množstve kultúrnych akcií usporadúvaných MS po celom Slovensku, pričom symptomatický je fakt, že nielen komerčné médiá, ale najmä naše verejnoprávne médium prejavili o prezentáciu týchto aktivít minimálny záujem. Bilancia nášho kultúrneho diania v uplynulom volebnom období by mohla byť, samozrejme, podrobnejšia, ale k jednotlivým témam sa počas roka iste budeme vracať, a to nielen na stránkach venovaných kultúre. Povolebné karty sú namiešané a teraz všetci, tvorcovia i konzumenti kultúry, musia čakať, aký dosah to bude mať na našu kultúrnu scénu.
Maroš M. BANČEJ - Foto: SNN
Hlavne foto: Budmerický kaštieľ je už vynovený a opäť poslúži literátom.