SLOVO O SLOVENSKU
Po tom, čo vláda Eduarda Hegera stratila poverenie spravovať štát a v januári poslanci parlamentu na pôdoryse rozpadnutej koalície odhlasovali termín predčasných volieb až na koniec septembra, nastali v zákonodarnom zbore priam preteky politického, sociálneho a ekonomického populizmu. Poslanci začali rozdávať peniaze, akoby boli ich. Začali sa predbiehať, kto predloží lepší návrh. Samozrejme, takmer všetky navrhované zmeny smerujú k rozvratu verejných financií a životu na dlh, ktorý budú splácať nasledujúce generácie Slovákov. Už dnes patríme medzi najzadlženejšie štáty Európskej únie, začo môžu jedine Matovičova a následne Hegerova vláda. Peňazí máme stále nedostatok, a preto si musela Slovenská republika na svoju prevádzku požičať na bankových trhoch historicky najvyššiu pôžičku vo výške 3,5 miliardy eura. Našťastie investori nestratili záujem o naše štátne dlhopisy. Vedia, že čoskoro sa na politickom nebi pod Tatrami prestane blýskať a do vládnych i parlamentných kresiel zasadnú výrazne zodpovednejší politici, ako sú tí dnešní.
Väčšina „prosociálnych“ návrhov pochádza z dielne bývalých koaličných strán. Asi si uvedomujú, že po trojročnom marazme, ktorý spôsobili v našom štáte, budú mať vážny problém prekročiť potrebnú 5-percentnú podporu na vstup do parlamentu. Preto si musia slovenského voliča kúpiť. Ten však nie je hlúpy a nedá sa opiť rožkom, ako si myslí napríklad bývalý premiér a minister financií, aktuálne už len poslanec Igor Matovič. Ten prekonal akúkoľvek pomyselnú hranicu politického populizmu, keď navrhol „päťsto eur v čistom“ pre každého voliča, ktorý sa zúčastní na voľbách. Štátnu kasu by to zaťažilo o ďalšie dve miliardy, ktoré však nemáme.
Takýto vývoj už naštartoval aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. Nazvala ho festivalom populizmu a legislatívnou smršťou. Vyzvala poslancov, aby posunuli termín predčasných volieb už na jún. To však strany bývalej koalície okrem Kollárovej strany SME RODINA odmietajú. Ak teda hlava štátu nezasiahne a nevymenuje úradnícku vládu, voľby sa jednoducho neposunú. Žiaden poslanec predsa nechce stratiť trojmesačný tučný plat. Politici si budú celé leto za štátne peniaze robiť predvolebnú kampaň. A dosluhujúci premiér Eduard Heger vládnuť, rozhodovať a rozdávať slovenské stíhačky Mig-29 na Ukrajinu, ako keby ho parlament neodvolal. Kocúrkovo.
Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN
Premiér v demisii ponúka stíhačky
Stačilo jedno krátke stretnutie s prezidentom napadnutej Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a slovenský premiér v demisii Eduard Heger stratil svoj politický azimut a zdravý úsudok, ktorý ho odlišoval od jeho straníckeho šéfa Igora Matoviča. Ukrajinský prezident vo vojenskej mikine na mimoriadnom samite v Bruseli evidentne na neho zapôsobil. Jeho úlohou je získať pre Ukrajinu čo najviac zbraní od západných spojencov. Robí preto všetko, je to jeho logická politická misia. A keď sa tí silní Američania, Nemci či iní ostýchajú, Zelenskyj požiadal Slovákov, aby mu darovali svoje uzemnené stíhačky MIG-29 (mimochodom sovietskej výroby), aby na ukrajinskej frontovej línii bojovali proti ruským vojskám. Slovenský premiér asi zabudol, že je predsedom vlády bez politickej podpory v parlamente a nemôže vykonávať dôležité zahraničnopolitické rozhodnutia. Bojové lietadlá Ukrajine sľúbil a spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom to pompézne oznámili na tlačovej besede. Vraj má na to ich vláda oprávnenie, keďže ide o bilaterálnu zmluvu. Samozrejme, ich rozhodnutie vyvolalo politickú i právnu diskusiu o reálnych právomociach dosluhujúcej vlády. Diskurz prehrali a premiér s ministrom obrany zaradili spiatočku. O možnom darovaní stíhačiek musí rozhodnúť parlament. Preto Smer ‒ SD chcel zvolať na túto tému jeho schôdzu. Ich návrh neprešiel, lebo minister obrany bol na služobnej ceste v NATO, ktoré sa vojenskej podpore vo forme bojových lietadiel vyhýba. My asi musíme byť pápežskejší ako pápež a takisto ako aj systém S300 poslať na Ukrajinu stíhačky ako prví.
Dodržiavanie práva a zdravý rozum nateraz zvíťazili. Do uzávierky tohto vydania SNN vláda ani parlament o stíhačkách nerozhodli. Politici sa zhodujú, že by sme tak mali urobiť len vtedy, ak o tom rozhodnú spoločne naši spojenci v NATO. Uvidíme. Už teraz však v Rusku zaznievajú vyjadrenia, že Slovensko patrí medzi najvýraznejších nepriateľov Ruska...
Pavol JAVORSKÝ
MIER - ZAKÁZANÉ SLOVO
Civilizovaný, tzv. demokratický svet sa asi zbláznil. Pochybnosti o duševnom zdraví svetových elít, ktoré riadia globálnu politiku a život oboch hemisfér našej planéty, vyvolávajú súčasné vojnové udalosti na východe Európy. Akoby nám už nestačila kumulácia prírodných katastrof ‒ počínajúc klimatizačnou či potravinovou krízou a končiac nezmyselnou ekonomickou krízou následkom umelo živenej vojnovej hystérie. Akoby sme boli v zajatí teórie matematika Thomasa Malthusa, ktorý v roku 1798 publikoval šialenú Esej o populačnom princípe. V nej sa snažil matematicky dokázať, že epidémie a vojny sú „prirodzený mechanizmus“ samoregulácie počtu ľudí na zemi.
Samozrejme, maltuziánstvo a jeho moderné interpretácie popierajú všetci čestní altruistickí filozofi a historici, ktorí príčinu sebazničujúcich vojnových kríz vidia v skazenej morálke aktuálnej civilizácie. Vysokú pravdepodobnosť tohto názoru potvrdzuje zánik starovekých i novovekých civilizácií a štátov od Džingischána po pád Rímskej ríše a chorobnej historickej epizódy Adolfa Hitlera.
Paradoxom súčasnej zmätenej doby je na jednej strane zelený fanatizmus odstraňovania uhlíkovej stopy z povrchu planéty a na druhej strane nevšímavosť k vojne na Ukrajine, ktorej uhlíková stopa láme všetky rekordy. Európsky parlament nedávno obdivoval amok nórskej pubertiačky Grety v záujme zelenej planéty a dnes posiela na Ukrajinu enormné množstvá ťažkých zbraní a munície. Zvláštne. Poslanci Európskeho parlamentu sa zamýšľajú, ako obmedziť uhlíkovú stopu kráv vo veľkochovoch, ale uhlíková stopa po používaní tankov, lietadiel, rakiet a munície pre delostrelectvo ich nevyrušuje.
Chceme viac peňazí na vojnu, čoraz viac smrtonosnejších sofistikovaných zbraní v mene chimérického víťazstva, v mene demokracie. Za cenu státisícov mŕtvych, za cenu hladujúcich a zbedačených. Mier je na indexe. Lampiónové sprievody priateľstva sú zabudnuté ako hanebný symbol bývalého režimu. Nahradili ich nezabudnuté, banderovské, nacistické fakľové sprievody ako symbol nepriateľstva a víťazstva nad rozumom.
Odvolaná slovenská vláda bez legitimity a dôvery rieši dilemu, ako oklamať ústavu a poslať do vojny na Ukrajine posledné útočné zbrane, ktoré nám ešte stoja nevyužité v hangároch. Hlavná veliteľka ozbrojených síl namiesto toho, aby sa s problémom obrátila na Ústavný súd SR, keď sama nechce rozhodnúť, rozhodnutie necháva na subalterné figúrky, akými sú minister vojny Jaroslav Naď, predseda vlády Eduard Heger a minister zahraničia Rastislav Káčer. Odvolaný, ale službukonajúci minister zahraničných vecí na otázku novinára, prečo chceme byť prví v odovzdaní svojich lietadiel na Ukrajinu, keďže ostatné krajiny NATO o tom nerozhodli, odpovedal smelo: „Myslím si, že Slovensko by sa nemalo drásať tým, či sme prví, lebo v dobrých veciach málokedy bývame prví.“ Zreteľnejšie by to nepovedal ani Káčer Donald, hrdina amerických komiksov. Keď sme už v rebríčku životnej úrovne na chvoste EÚ, mali by sme byť aspoň prví do vojny. A keď bude treba, dodáme aj vojakov – živú silu pre kanonenfutter. Pán odvolaný predseda vlády túto možnosť nepotvrdil ani nevyvrátil.
Eduard Heger možno vie alebo tuší, že ani jeho odvolaná vláda o záležitosti migov pre Ukrajinu sama rozhodnúť nemôže. Zrejme sa po tichej dohode s prezidentkou obráti na ním „vyvolených“ kvalifikovaných ústavných právnikov a tí povedia, čo je pre Slovensko dobré. Emeritný sudca Ústavného súdu SR docent Ján Drgonec amatérom typu Hegera alebo Čaputovej oponuje, že nie je dôležité, či právnik zaujme o tej veci kvalifikované stanovisko, pretože „rozdiel je medzi kvalifikovaným výkladom a záväzným výkladom ústavného práva“. Záväzný výklad môže podať len Ústavný súd Slovenskej republiky a nijaký iný štátny orgán. Parlamentom odvolaná a prezidentkou dočasne poverená vláda nemôže rozhodovať o dôležitých veciach zahraničnej politiky, tobôž nie o takých, ktoré súvisia s bezpečnosťou štátu. Alebo: Nihil pertinet ad nos? Nič pre nás neplatí? Ani ústava?
Ľudovít ŠTEVKO