RECENZIA
Film o Štefánikovi poteší, ale prichádza oneskorene a právom vyvoláva aj rozpaky. Literatúra o osobnosti Milana Rastislava Štefánika je neporovnateľne bohatšia ako filmové stvárnenie jeho dramatického, často bolestivého, a predsa žiarivého a víťazného života ‒ s predčasným a tragickým koncom. Je smutné, že za tridsať rokov slobodného myslenia a tvorby sa nikto neodvážil nakrútiť životopisné dielo o jednom z najväčších Slovákov všetkých čias, hoci sotva jestvuje osobnosť, ktorá by núkala dramatickejšie zápletky, dobrodružnejší sujet, exotickejšie pozadie, významnejší vklad do národných dejín, romantickejšie epizódy a smutnejší koniec. Asi ešte nedozrel čas. Tak nech poteší aspoň to, čo máme ‒ film Cesta do nemožna, ktorý sa začiatkom novembra začal premietať v slovenských kinách.
Je to svojím spôsobom zvláštne dielo. Hraničí s niekoľkými druhmi a žánrami ‒ klasickým filmovým životopisom, ale má aj podobu dobrodružného príbehu (niekedy akoby dobrodružstvo prekrývalo vyššiu hodnotu Štefánikovho úsilia: vedecký výskum alebo diplomatickú misiu v službách francúzskej veľmoci), veľké pasáže vyznievajú romanticky, ale romantika naozaj nebola ani poslaním, ani zmyslom Štefánikových snažení. Miestami je hlavný hrdina osobnosťou, ale veľmi často, povedal by som pričasto, máme pred sebou obraz bonvivána, milovníka žien, zabávača spoločnosti, kúzelníka, návštevníka salónov. Takýto človek by však nemal kedy skúmať vesmír, loziť na Mont Blanc, sledovať zatmenia Slnka v Latinskej Amerike či v Strednej Ázii, robiť výskumy na Galapágoch alebo Havajských ostrovoch, stážovať v Ostankine alebo byť asistentom veľkého francúzskeho astronóma profesora Jansena. Francúzi nedávali generálsku hodnosť a poctu Rytiera Čestnej légie za spoločenský šarm, ale za významné služby štátu a ľudstvu, francúzska Akadémia vied neudeľovala ocenenia za očarovávanie mladých dám, ale za významné úspechy vo vede, a Masarykovi neotváral dvere svetovej diplomacie šarmantný lev salónov, ale uznávaný predstaviteľ ujarmených národov prežitej rakúsko-uhorskej monarchie.
■ NEPATETICKÝ PRÍSTUP
Istotne, na druhej strane treba oceniť, že sa kolektív tvorcov usiloval o nepatetický film. Nechcel glorifikovať mladého chalana odkiaľsi z malokarpatskej zápače, chcel ho súčasnému divákovi priblížiť ľudsky, prosto a pôsobivo. Producent, kameraman a jeden zo scenáristov filmu (nezvyčajné spojenie!) Michael Kaboš k tomu hovorí: „Pred sto rokmi považovali Štefánikove sny za utópiu, ale on sa nebál vykročiť do neznáma a uskutočniť sen o oslobodení svojho národa. Jeho životné osudy sa zdajú byť až neuveriteľné, veď to všetko dokázal jediný človek, a to ešte s podlomeným zdravím, pochádzajúci z najchudobnejších pomerov. Vo filme odhaľujeme neznáme momenty plné drám, emócií i humoru, ako ich zažil samotný Štefánik na svojej Ceste do nemožna.“
■ HLAVNÁ LÍNIA
Vo filme nechýba ani množstvo zábavných a groteskných situácií, ktoré vychádzajú z reálnych Štefánikových fotografií a zápiskov, spracovaných do atraktívnych filmových scén. Režisér a ďalší zo scenáristov Noro Držiak (tretím scenáristom je Michal Baláž) dodáva: „Štefánikov život je veľmi bohatý a metráž jedného filmu ho nedokáže obsiahnuť. Nechceli sme mapovať všetky jeho vojenské úspechy či neúspechy. Isté je, že sme nechceli robiť klasický životopis. Jediné, čo zostáva ako hlavná linka, je jeho pevné odhodlanie a silná vôľa. To je niečo, s čím sa môže stotožniť každý človek.“
Cesta do nemožna sa odohráva v rozličných kútoch sveta, iba štáb nikde nevycestoval: scény sú trikové, nakrúcali sa takmer bez rekvizít, s digitálnou zmenou pozadia a animáciou v štúdiu. Štefánika hrá Tomáš Mischura, jeho osudové ženy Kristína Svarinská, Maďarka Judit Bárdosová a Češky Jana Stryková a Anita Krausová. Koprodukcia Media film, český Kabos Film and Media, ČT, RTVS, štúdio Tobogang.
■ NENAPLNENÉ ČAKANIE
Dobre, že je tento film na svete. Ale na veľký životopisný, zrejme viacdielny film o Štefánikovi musíme ešte čakať. Tvorcov treba upozorniť, aby nepodľahli tradovaným nepresnostiam v Štefánikovom živote. Absolútne presné sú najmä dva zdroje ‒ životopisná mozaika prof. Dušana Podhradského Štefánikov svet (vydavateľstvo SAV VEDA, Bratislava 2013) s uvádzaním údajov na deň, často až na hodinu presne, pričom autor navštívil takmer všetky miesta pohybu a pôsobenia generála a astronóma Štefánika vrátane Strednej Ázie, Latinskej Ameriky, severnej Afriky, Transsibírskej magistrály, Oceánie a Havajských ostrovov, a Denník generála Šnejdárka, ktorý je zdrojom presnej faktografie z porevolučných čias v Rusku, krvavej občianskej vojny a Štefánikovej úspešnej snahy vyviezť desaťtisíce českých a slovenských legionárov z tohto pekla krížom cez Sibír a Tichomorie, Indický oceán a okolo Afriky do európskych prístavov. Lepší kompas nijaký tvorca nenájde.
Nový film treba privítať. Obohacuje súčasníka, približuje mu Štefánika, aj keď je jeho obraz neúplný či možno aj skreslený. V medziach filmovej reči. Na veľký film musíme čakať. Takých podlžností má však slovenská filmová tvorba viac. Príchod starých Slovákov. Misia Cyrila a Metoda. Veľká Morava...
Ján RADZOVSKÝ ‒ Foto: internet