Je nerozumné vyhlasovať niekoho, kto podáva ruku na spoluprácu, za nepriateľa. Medzi základné dokumenty, ktoré riešia bezpečnosť Slovenskej republiky, patria: Zákon o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, Bezpečnostná stratégia SR, Obranná stratégia SR, Ústavný zákon o bezpečnosti SR, Zákon o obrane, Zákon o krízovom riadení štátu a Zákon o hospodárskej mobilizácii. V súčasnosti platná bezpečnostná a obranná stratégia však má už trinásť rokov. A s prijatím novej nastávajú v parlamente neštandardné okolnosti. Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť prekvapujúco nezaujal stanovisko k Návrhu Obrannej stratégie SR a Návrhu Bezpečnostnej stratégie SR, ktoré ešte pred rokom schválila vláda. Jeho predseda a podpredseda SNS Anton Hrnko navrhol, aby poslanci odporučili nepredložiť dokumenty do pléna. Návrh však poslanci výboru odmietli. Na dôvažok ‒ na rokovanie parlamentu vládne stratégie predložili práve opoziční poslanci. Lenže k textu majú národniari výhrady, „vládne materiály nemôžu zobrať do svojich rúk opoziční poslanci, ale na rokovanie pléna ich musí predložiť vláda“. Ľubomír Galko za opozíciu kontruje, že „takýto postup je možný“.
■ STRATÉGIU NEBLOKUJÚ
„Ja by som bol veľmi rád, keby Slovenská republika mala platnú stratégiu, ale spôsob, akým to chce dosiahnuť opozícia, nie je v súlade so zákonom,“ opätovne pripomenul Anton Hrnko. Obrannú stratégiu vypracoval rezort obrany, bezpečnostnú ministerstvo zahraničných vecí. „Osobne som urobil veľmi veľa, aby bezpečnostná stratégia vznikla. Žiaľ, v polčase do toho zasiahli ľudia zboku, ktorí to zobrali nášmu štátnemu tajomníkovi, a urobil sa tento návrh, ktorý bol vypracovaný mimo ministerstva zahraničných vecí,“ povedal bez ďalších podrobností Anton Hrnko. Vysvetlil však, že s textom bezpečnostnej stratégie sa v tejto chvíli SNS nevie vyrovnať, hoci s „deväťdesiatimi ôsmimi percentami textu súhlasí“. Pripomenul, že Slovensko by si nemalo vytvárať nepriateľov, konkrétne tým pripomenul tú časť stratégie, v ktorej sa Rusko označuje za nepriateľa. Navrhol, aby rezort diplomacie bezpečnostnú stratégiu revidoval aj s odborníkmi SNS.
Vláda schválila obe stratégie jednomyseľne ešte v októbri 2017. Obranná stratégia je dokument v oblasti obrany štátu. Predloženie jej návrhu do parlamentu ustanovuje zákon o obrane. Po jej schválení pôjde už o tretiu Obrannú stratégiu od vzniku samostatnej republiky. V stratégii z roku 2005 je pozornosť Slovenska ako členského štátu NATO a EÚ sústredená na naplnenie záväzkov a využitie možností, ktoré poskytuje členstvo v týchto medzinárodných organizáciách. Bezpečnostná stratégia je verejným dokumentom v oblasti bezpečnostnej politiky štátu. Nahradiť má Bezpečnostnú stratégiu schválenú 27. septembra 2005. Nový dokument definuje potrebu komplexného prístupu k bezpečnostnej politike. Základným stavebným prvkom dokumentu je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie bezpečnostnej politiky Slovenska, založenej na politickej zhode. Bezpečnostná stratégia v jej návrhu najnovšie rieši hybridné hrozby, ako aj kybernetické útoky.
■ BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA
Dokument prináša definovanie našich štátnych bezpečnostných záujmov, charakteristiku bezpečnostného prostredia, v ktorom sa nachádzame, a odpočet rizík a hrozieb, na ktoré je štát pripravený reagovať a riešiť ich. Cieľom dokumentu je reagovať na zásadné zmeny bezpečnostného prostredia a na nové bezpečnostné hrozby. Jeho kľúčovým prvkom je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie našej bezpečnostnej politiky. V otázke vzťahov EÚ a NATO s Ruskou federáciou sa v dokumente uvádza, že pokračuje záujem o dialóg s Ruskom k bezpečnostným otázkam. Na Bezpečnostnú stratégiu má nadväzovať Obranná stratégia, ktorú má na starosti ministerstvo obrany. Aktualizovať bezpečnostnú a obrannú stratégiu sa súčasná vláda zaviazala v programovom vyhlásení. Aktualizované znenie bezpečnostnej stratégie musí po vláde zo zákona schváliť Národná rada SR. „Sú tam veci, ktoré sú pre SNS neprijateľné, pretože SNS si myslí, že Slovensko nemá nepriateľa a nepotrebuje si nepriateľov vyrábať,“ informoval podpredseda SNS Anton Hrnko. To, že dokument prešiel vládou, a teda aj hlasmi ministrov za SNS, je podľa neho chyba komunikácie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko dokumenty do programu rokovania pléna zatiaľ nezaradil. Aj to bolo podľa predstaviteľov opozície jedným z dôvodov jeho nedávneho odvolávania z funkcie.
Ivan BROŽÍK – Foto: Ozbrojené sily SR