V Brehoch kopať vedeli, hlinu mali dobrú a remeslu sa postupne naučili. Končiace sa leto a začínajúca jeseň prajú aj na Slovensku pripomínaniu remeselných tradícií, ktoré sú stále živé a majú čo povedať i súčasníkovi 21. storočia pod Tatrami a Fatrami... Aj preto sme sa rozhodli v matičnom dvojtýždenníku krátkym seriálom ukázať aspoň na pár takých „ohnísk“, na ktorých plápolajú a či smelo horia stále živé spomienky. Dnes doslova spomienky na prítomnosť. Nuž, poďme teda priamo k dnešnej téme takpovediac od legendárneho Adama.
Takýto pohľad „pod pokrievku“ vekov nám totiž hovorí, že úplne prvý hrnčiarsky cech na Slovensku vznikol už v dávnom roku 1475. Druhý, cielenejší pohľad zase prezrádza, že najznámejšími hrnčiarskymi lokalitami u nás boli – doslova naprieč celým Slovenskom ako kultúrnou krajinou so zručným obyvateľstvom – napríklad Modra, Ľubietová, Trstená, Hybe, Hrnčiarske Zalužany, Pozdišovce, ale aj Brehy. Obyvatelia tejto neveľkej obce (dnes administratívne ležiacej v okrese Žarnovica na juhu stredného Slovenska) sa zaoberali najmä „kutaním“ pod zemou, teda baníctvom, no po jeho úpadku museli hľadať iný spôsob, ako sa uživiť, nájsť si inakšiu každodennú obživu. Kto hľadá, nájde, no a tam našli práve hrnčiarstvo, ba v 19. storočí dokonca povýšili tunajšie hrnčiarstvo na najrozšírenejšie domáce remeslo. Kopať vedeli, hlinu mali dobrú a remeslu sa postupne naučili...
■ ČAS A HODNOTY
Čas opäť letel ďalej na nepodkupných krídlach... a opäť bolo všetko na dosť dlhé nadlho ináč. Pravda, až do okamihu, keď do spomínaných Brehov prišli nadšenci manželia Iveta a Ľubo Ševčíkovci (pôvodom zo severoslovenských Kysúc, kde bolo udomácnené najmä drotárstvo, legendárne remeslo, ktorému sa budeme venovať nabudúce) a podarilo sa im vybudovať a sprístupniť Hrnčiarske múzeum na báze občianskeho združenia. Ako dnes hovoria jeho osnovatelia: „Zriadili sme ho najviac preto, aby sme zachovali tradície hrnčiarstva v obci, ako aj kultúrnu pamiatku, remeselnícky dvor, Kohlov dom a tiež hrnčiarsku pec. Našou snahou je zozbierať a zachovať zariadenie obydlia remeselníckej rodiny, predmety súvisiace s hrnčiarskou výrobou a tiež pôvodné výrobky brežianskych hrnčiarov...“
Čas, ako napokon vždy, opäť preveril skutočné hodnoty a ľudské snaženie a neomylne ukázal, že sa im darí úspešne oživiť spomínaný odkaz v obci Brehy. Ba akosi zákonite s ním aj ďalšie kultúrno-historické, materiálne a duchovné tradície tak samotnej obce, ako aj jej najbližšieho okolia. Nič však takpovediac nepadá z neba samotné. Spomínaní manželia a ich ďalší spolupracovníci dospeli k súčasnému „statusu“ napríklad postupným organizovaním podujatí pre širokú verejnosť, vydávaním informačných a propagačných materiálov, realizovaním nápaditých aktivít, invenčných tvorivých dielní a žiadaných workshopov. Samozrejme, tak pre dospelých, ako aj pre deti takto cieľavedome a zmysluplne prispievajú k potrebnému zachovaniu odkazu minulosti. Veď azda všetci, ktorí vnímame potrebu a silu koreňov, si čoraz viac uvedomujeme, že pamiatky a práve ich pripomínanie v čo najautentickejšom prostredí a prirodzených súvislostiach sú nenahraditeľnou súčasťou oživovania kultúrnej a národnej identity. Veď predstavujú priamy odkaz predkov a ďalšie generácie Slovákov posúvajú vpred uvedomovaním si kontinuity svedčiacej o sile národa.
■ ČAS REMESIEL A PRIPOMÍNANÍ
Všetko spomínané dozrelo vďaka práci, úsiliu, trpezlivosti zainteresovaných tak, že do Brehov sa o všetkom spomenutom môžete prísť presvedčiť prakticky po celý rok. A aj keď sa to zdá byť relatívne ďaleko, zapíšte si do plánovacích kalendárov určite najbližší august. Vtedy sa v spomínanom hrnčiarskom múzeu bude určite konať ďalšie hrnčiarske podujatie. Opäť v hospodárskej budove horúcim a prajným ohňom ožije aj unikátna pec. Ba určite sa rozkrútia aj kolesá kruhov, aby z harmónie ich spevu a šikovnosti rúk majstrov hrnčiarov vzišli pekné výrobky. Hoci hrnce a hrnčeky, ktoré potešia a poslúžia tam, kde je ich treba. Čas hrnčiarov stále trvá... Ozaj, aby sme nezabudli, manželia Ševčíkovci pravidelne pripravujú aj rôzne výstavy remeselníkov a umelcov. Vystavovali tu napríklad súčasní pokračovatelia drotárskeho remesla a umenia zároveň, ale, ako sme povedali, o súčasnom drotárstve sa dočítate viac v najbližších číslach SNN.
Text a foto: Igor VÁLEK