Zdravie a životy ľudí nemôžu byť politickou otázkou. Kultúrna a jazyková blízkosť a spoločná historická pamäť ruského a slovenského národa predurčuje k ďalšiemu prehlbovaniu doterajších bilaterálnych vzťahov medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou v rôznych oblastiach. Nielen o tom sme sa rozprávali s novým veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku Igorom BRATČIKOVOM. Pri tejto príležitosti sa poďakoval vedeniu Matice slovenskej a jej predsedovi Mariánovi Gešperovi a všetkým jej členom za úsilie o uchovanie spoločnej historickej pamäti.
- S akými očakávaniami ste ako ruský veľvyslanec prišli na Slovensko?
S tými najpozitívnejšími. Vzťahu so Slovenskom som sa už venoval ako riaditeľ Odboru ministerstva zahraničných vecí, kde som mal na starosti vzťahy so štátmi strednej a východnej Európy. Slováci sa vždy vyznačovali priateľským vzťahom k Rusom a my máme tiež k slovenskému národu veľmi srdečný vzťah. Toto je základ, na ktorom sú postavené naše obojstranné vzťahy, a veľmi mi to pomáha v práci.
- Slovensko ako člen Európskej únie a NATO sa dnes čoraz väčšmi orientuje na euroatlantický priestor. Ako vnímate túto skutočnosť?
Beriem to ako fakt. Zároveň vychádzam z toho, že si Slovensko ponecháva možnosť pokračovať v zahraničnopolitickom kurze, ktorý zodpovedá jeho dlhodobým národným záujmom. Samozrejme, privítali by sme, ak by sa naša spolupráca vyvíjala v priaznivejšej atmosfére ako tá, ktorá sa, bohužiaľ, dnes vytvára v inštitúciách Európskej únie, v sídle Aliancie a v hlavných mestách mnohých protirusky naladených krajín, ku ktorým Bratislava, našťastie, nepatrí a dúfam, že ani nebude.
- Ako hodnotíte súčasný stav rusko-slovenských vzťahov a vyhliadky na ich ďalší vývoj?
Napriek objektívnym (pandemickým) a zvonku umelo vyvolávaným ťažkostiam majú rusko-slovenské vzťahy dobrý rozvojový potenciál. Rozvinuté vzájomne výhodné hospodárske vzťahy, kultúrna blízkosť, spoločná historická pamäť ‒ to všetko vytvára pevný základ na spoluprácu v najrôznejších oblastiach. Máme záujem o otvorený, vzájomne úctivý prístup, toto by som rád zdôraznil, dialóg s Bratislavou, sme pripravení ďalej rozvíjať spoluprácu v energetike a doprave, pripravujeme nové zaujímavé projekty v kultúrnej a humanitárnej oblasti. Konkrétne výsledky však budú, samozrejme, závisieť od vzájomnej aktivity a dobrej vôle ‒ nielen z našej strany.
- Európska únia neustále pridáva na svoj sankčný zoznam fyzické a právnické osoby z Ruskej federácie. Aký je váš postoj v tejto otázke?
Ruská strana už dávno poskytla komplexné vysvetlenie. Pretože však sankcie iniciovala Európska únia, je na nich, aby sa s nimi vyrovnala, a to vrátane všetkých negatívnych následkov, ktoré musia znášať krajiny, aj Slovensko, ktoré tieto sankcie uplatňujú. Za seba len doplním: tieto sankcie sú nezákonné, pretože boli uložené v rozpore so súčasnými normami medzinárodného práva, a sú kontraproduktívne ‒ nevedú a nemôžu viesť k vyriešeniu kontroverzných otázok. Nijaký vonkajší tlak neprinúti Rusko, aby sa vzdalo svojich národných záujmov. Rozumní ľudia v Európskej únii to chápu, počkáme si, kým ich bude viac.
- Dlhotrvajúca pandémia koronavírusu spôsobila pokles globálnej ekonomiky. Jedným zo spôsobov boja proti pandémii je účinné očkovanie obyvateľstva. Veľké farmaceutické spoločnosti vstupujú na globálny trh so svojimi vlastnými vakcínami. Je ruský Sputnik V schopný rovnocenne konkurovať zahraničným vakcínam?
Myslím si, že na túto otázku odpovedal sám život. Výsledky klinických skúšok Sputnika V nielenže preukázali vyššiu účinnosť ruského lieku v porovnaní s analógmi, ktoré sú dnes k dispozícii v boji proti všetkým identifikovaným kmeňom koronavírusovej infekcie, ale tiež preukázal svoju stopercentnú účinnosť v prípade miernej i ťažkej formy ochorenia, ako aj osobitnú účinnosť pri liečbe pacientov starších ako šesťdesiat rokov. Okrem toho je Sputnik V podstatne lacnejší ako jeho konkurenčné preparáty a nevyžaduje skladovaciu infraštruktúru pri extrémne nízkych teplotách, ktoré by komplikovali jeho prepravu. Aplikáciu Sputnika V už schválilo vyše dvadsať krajín vrátane európskych ‒ Srbsko, Maďarsko a Čierna Hora a som presvedčený, že ich počet bude iba narastať. Už boli spustené plány na masovú výrobu ruskej vakcíny v Indii, Turecku, Brazílii a Južnej Kórei. Verím, že zdravie a životy ľudí nemôžu byť politickou otázkou, a veľmi dúfam, že spoločným úsilím sa nám podarí pandémiu čo najrýchlejšie zdolať.
- V tomto roku si Rusko pripomína významný tragický dátum ‒ osemdesiate výročie nemeckého útoku na Sovietsky zväz a tiež sedemdesiate šieste výročie veľkého víťazstva. Na Slovensku sa oslavuje Slovenské národné povstanie, a to prakticky počas celého roka ‒ výročia oslobodenia miest a obcí od fašizmu. Plánuje veľvyslanectvo pri tejto príležitosti nejaké podujatia, a to aj napriek zložitej epidemiologickej situácii?
Veľké víťazstvo a Slovenské národné povstanie sú spoločné hrdinské stránky v dejinách našich krajín. Sme úprimne vďační slovenskému vedeniu, regionálnym orgánom a celému slovenskému ľudu za úctivý prístup k pamiatke 63 518 sovietskych vojakov a dôstojníkov, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní vašej krajiny od fašizmu. To sa naplno prejavuje v dôstojnej starostlivosti o ich hroby a pamätníky, na ktorých obnovu slovenská a ruská vláda každoročne vyčleňujú značné finančné prostriedky. Vďaka tomu sme koncom minulého roka dokončili rozsiahly projekt úpravy Ústredného pamätného cintorína vojakov Červenej armády vo Zvolene, kde je pochovaných 11 327 sovietskych vojakov a dôstojníkov. V blízkej budúcnosti sa plánuje renovácia náhrobkov v areáli vojenského pamätníka Slavín v Bratislave. Napriek určitým obmedzeniam vlani zamestnanci veľvyslanectva navštívili a uctili si pamiatku hrdinov vo vyše sto mestách či dedinách Slovenska pri príležitosti sedemdesiateho piateho výročia víťazstva a Slovenského národného povstania. Na príkaz prezidenta Ruskej federácie si sedemdesiatdva na Slovensku žijúcich slovenských a ruských veteránov, účastníkov protifašistického odboja, prevzalo Pamätné medaily. Pán Boh im daj zdravia ešte po dlhé roky! Samozrejme, toto všetko by nebolo možné dosiahnuť bez pomoci Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, štátnych orgánov na všetkých úrovniach, klubov historickej rekonštrukcie, a jednoducho bez občanov, ktorým na tom záleží. Pri tejto príležitosti by som sa chcel poďakovať vedeniu Matice slovenskej, osobne predsedovi JUDr. Mariánovi Gešperovi a všetkým členom tejto najstaršej slovenskej mimovládnej organizácie za úsilie o uchovanie našej spoločnej historickej pamäti. Samozrejme, tento rok nebudú chýbať udalosti spojené s oslobodením Slovenska od fašizmu a s víťazstvom. Ich rozsah bude závisieť od epidemiologickej situácie v krajine. Dvadsiateho druhého júna si pripomenieme tragický dátum v našej histórii ‒ osemdesiate výročie útoku nacistického Nemecka a jeho satelitov na Sovietsky zväz, začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. Dúfam, že sa všetky plány podarí zrealizovať. Neustále treba pripomínať dnešnej mládeži, že veľké víťazstvo, v ktorom hrá rozhodujúcu úlohu Sovietsky zväz, nám všetkým dalo príležitosť žiť, pretože jednou z úloh hitlerizmu bola likvidácia celých národov, a – v neposlednom rade – Slovanov.
- Čo plánujete v oblasti kultúry?
Vzhľadom na pandémiu nebudem hovoriť konkrétne o plánovaných projektoch. Keďže spolupráca medzi Ruskom a Slovenskom v tejto oblasti je na dôstojnej úrovni, pozerám sa do budúcnosti s optimizmom. Teším sa na jej ďalší rozvoj v oblastiach, ako sú hudba, kino, divadlo či výstavníctvo. Nesmieme zabudnúť na sféru vzdelávania ani na oblasť vedy a výskumu. Na záver by som rád povedal, že tento rok si pripomíname šesťdesiate výročie začiatku vesmírnej éry ‒ letu Jurija Gagarina do vesmíru, ktorý, mimochodom, navštívil Československo nielen mesiac po svojom návrate z obežnej dráhy, ale aj krátko pred svojou tragickou smrťou ‒ bol tu na dovolenke, áno, práve na Slovensku, o čom existujú zaujímavé dôkazové materiály. A aby som nezabudol, Slovensko je jednou z mála krajín, ktorých občan bol vo vesmíre. Devätnásteho februára sa uskutočnila telekonferencia organizovaná Centrom vedy a kultúry v Bratislave medzi kozmonautmi, ktorí uskutočnili spoločný let ‒ Rusom Viktorom Afanasijevom, Slovákom Ivanom Bellom a Francúzom Jean-Pierrom Haignerém, na ktorej sa zúčastnili študenti z uvedených krajín, výskumní pracovníci, verejní činitelia a zástupcovia médií. Som presvedčený, že táto symbolická akcia presvedčivo demonštruje potenciál spolupráce medzi našimi krajinami v oblasti vedy vrátane výskumu vesmíru.
Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: Veľvyslanectvo RF