Novodobé dejiny nepokojov, revolúcií a vojen na Ukrajine. Obyvatelia Ukrajiny bojujú o svoje územie s rôznymi národmi už od najstarších čias. Podmaniť si ich chceli Byzantínci, Chazarovia, Litovci, Poliaci, Tatári, Rakúšania, Nemci, ako i mnohí ďalší. A v posledných rokoch sa Ukrajinu v reakcii na jej zbližovanie so Západom usilujú získať pod svoj vplyv najmä Rusi. V období prvej svetovej vojny (1914 ‒ 1917) bolo územie Ukrajiny súčasťou Ruskej ríše a sčasti i jej protivníka Rakúsko-Uhorska. Ukrajinci teda stáli proti sebe podľa toho, do ktorej zo súperiacich armád museli narukovať, pričom boje sa odohrávali najmä na západnej Ukrajine. Po októbrovej revolúcii z roka 1917 uzatvorila nová ruská boľševická vláda Vladimíra Iľjiča Lenina s Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom, Bulharskom a Tureckom Brestlitovský mier, čím de facto vyradila Rusko z prvej svetovej vojny. V súlade s podmienkami zmluvy obsadili nemecké a rakúsko-uhorské vojská okrem iných území aj rozsiahlu oblasť západného Ruska (t. j. územie Fínska, Pobaltia, časť Poľska, Bielorusko) a väčšinu Ukrajiny. Obdobie od začiatku tejto okupácie Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom až po definitívne víťazstvo boľševikov v ruskej občianskej vojne v roku 1921 bolo späté s chaosom na Ukrajine. V kontexte ruskej občianskej vojny sa objavili viaceré konflikty a vzniklo niekoľko konkurenčných hnutí za nezávislosť krajiny.
■ OBČIANSKA VOJNA
V rokoch občianskej vojny (1917 – 1921) na Ukrajine bojovali jednotky Červenej armády lojálne Leninovej vláde, miestne komunistické oddiely, ruskí antikomunisti z radov tzv. Bielej armády, ukrajinskí partizáni, zahraniční vojaci z Poľska, Francúzska, Británie či Nemecka a členovia rôznych ukrajinských hnutí za nezávislosť. Počas tejto vojny vznikla Ukrajinská sovietska socialistická republika (USSR), ktorá v roku 1922 vstúpila do Sovietskeho zväzu; západnú časť Ukrajiny dobylo Poľsko (v rokoch 1920 ‒ 1921).
V novembri 1918 až júli 1919 dejiny zaznamenali poľsko-ukrajinskú vojnu. Keď na konci prvej svetovej vojny došlo k rozpadu troch veľkých mocností ‒ Rakúsko-Uhorska, Nemecka a Ruska, rôzne národnosti vo všetkých troch padlých ríšach sa začali usilovať o nezávislosť. Pripojenie určitej oblasti ku konkrétnemu novovzniknutému štátu na etnicky zmiešaných územiach sa však ukázalo mimoriadne problematické. Jedným z takýchto regiónov bola i oblasť okolo mesta Ľvov na západnej Ukrajine, kde žili Ukrajinci, Poliaci, Rumuni, Slováci, Nemci, Židia a príslušníci ďalších národov. O toto územie prejavili záujem Poliaci, čo viedlo k osemmesačnej vojne, ktorá sa skončila porážkou ukrajinských síl. Ovládnuté územie pripadlo naspäť Ukrajine až v roku 1939, keď sa stalo súčasťou USSR.
■ HLADOMOR A REPRESIE
Obdobie, keď Ukrajinu začlenili do ZSSR, bolo pre tunajších obyvateľov mimoriadne náročné. Sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin zaviedol tvrdé pravidlá kolektivizácie, čím prešlo súkromné vlastníctvo pod vládnu kontrolu. To viedlo k negatívnemu vplyvu na poľnohospodársku produkciu a následnému hladomoru v rokoch 1931 – 1933. Stalinova tajná polícia NKVD tiež prenasledovala a zabíjala každého, kto bol považovaný za hrozbu pre jeho vládu. Odhaduje sa, že následkom tejto represívnej politiky zomrelo okolo desať miliónov Ukrajincov. Preto, keď v júni 1941 Nemci vtrhli na Ukrajinu, mnohí tunajší obyvatelia nemecké vojská vítali a okupantov považovali za osloboditeľov od sovietskej vlády. Nacistická rasová politika však nazerala na Ukrajincov ako na ďalšiu slovanskú societu, ktorá mala byť zotročená. Napriek tomu tu pôsobilo veľa kolaborantov vrátane príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády (tzv. banderovcov), ale vzniklo i početné partizánske hnutie, ktoré spolupracovalo so sovietskou Červenou armádou na vyhnaní Nemcov. Ukrajinským územím prechádzalo počas druhej svetovej vojny aj päťdesiatdvatisíc vojakov Slovenskej armády. Vyše dvetisíc z nich padlo v októbri 1943 pri Melitopole na juhu Ukrajiny do sovietskeho zajatia.
■ VOJNOVÝ DNEŠOK
Keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz, Ukrajina vyhlásila nezávislosť a dosiahla národnú suverenitu mierovou cestou. Séria politických protestov na Ukrajine, ktoré prebehli od konca novembra 2004 do januára 2005, sa konala v dôsledku predčasného hlasovania v ukrajinských prezidentských voľbách v roku 2004. Ovplyvnené boli masívnou korupciou, zastrašovaním voličov a priamymi volebnými podvodmi. Takzvanú Oranžovú revolúciu vyvolalo tvrdenie, že výsledky volieb v novembri 2004 medzi vedúcimi kandidátmi ‒ prozápadne orientovaným Viktorom Juščenkom a proruským Viktorom Janukovyčom, boli zmanipulované úradmi v prospech Janukovyča. Celonárodné protesty uspeli, keď boli výsledky pôvodných volieb anulované a opätovné hlasovanie nariadil ukrajinský najvyšší súd na 26. decembra 2004. Pod intenzívnym dohľadom domácich a zahraničných pozorovateľov sa odohrali nové voľby, v ktorých zvíťazil s rozdielom okolo osem percent hlasov Juščenko nad Janukovyčom. Inauguráciou nového prezidenta v januári 2005 sa revolúcia skončila.
O päť rokov však na poste hlavy štátu vystriedal Juščenka jeho oponent Janukovyč. Ten sa usiloval o zblíženie s Ruskom namiesto orientácie na EÚ a NATO. Jeho snahy viedli k protestom v rokoch 2013 a 2014, ktoré dosiahli rozmery pouličnej vojny medzi prívržencami oboch táborov, pričom Janukovyč mal značnú podporu najmä vo východnej a sčasti i v južnej Ukrajine, kde sú sústredení ukrajinskí občania ruskej národnosti. Vo februári 2014 v snahe ukončiť nepokoje na kyjevskom Majdanskom námestí (t. j. Námestí nezávislosti), ostreľovači strieľali do zhromaždeného davu, pričom zabili niekoľko desiatok ľudí. Janukovyč utiekol s pomocou ruských špeciálnych zložiek z Kyjeva, parlament prijal uznesenie, ktorým mu odobral funkciu, a dokonca na neho vydali zatykač.
■ ANEXIA KRYMU
Medzi ukrajinským obyvateľstvom odvtedy pretrváva napätie. Po kyjevských protestoch sa proruskí separatisti v spolupráci s ruskými vojakmi zmocnili Krymu. Nepokoje medzi rusky hovoriacimi Ukrajincami a zvyškom ukrajinskej populácie sa rozhoreli aj na východe Ukrajiny. Situácia sa dramaticky vyhrotila 17. júla 2014 po zostrelení malajzijského civilného lietadla raketou typu zem ‒ vzduch. Spojené štáty uviedli, že dôkazy naznačujú, že išlo o ruskú zbraň. Ukrajinská vláda a ďalší obviňujú zo zostrelenia lietadla proruských separatistických povstalcov. Pri útoku zahynulo všetkých 298 cestujúcich a členov posádky. Ukrajina reagovala modernizáciou armády. Koncom roka 2021 a začiatkom nasledujúceho roka sa mobilizovali ruské vojenské sily pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice v blízkosti Bieloruska a Podnesterska a následne vstúpili 24. februára na ukrajinské územie ruské vojenské sily. Pri pohľade na mŕtve deti a horiace domy vyznievajú heslá niektorých ruských politikov o boji proti novodobým banderovcom a hrozbe, ktorú predstavuje mocenský rozmach Severoatlantickej aliancie, nedôveryhodne...
Pavol IČO – Ilustračné foto: pixabay.com