Srbi a Čiernohorci si pripomenuli osemnáste výročie bombardovania Alianciou NATO. Srbi – bratský slovanský národ – si 24. marca pripomenuli osemnáste výročie vojnových udalostí, počas ktorých Aliancia NATO bombardovala sedemdesiatosem dní vtedajšiu Zväzovú republiku Juhoslávia. Srbský národ osamotený vo svojej viere v spravodlivosť sa pred osemnástimi rokmi postavil proti presile bezprávia a vzdoroval najsilnejšiemu vojenskému zoskupeniu vo svete. Srbi tak dokázali, že veľkosť národa nespočíva v jeho početnosti.
Bombardovaním sa symbolicky skončilo v Srbsku 20. storočie plné omylov, krívd a tragédií. Máloktorý, aj väčší národ si v tom dynamickom období dokázal udržať svoju tvár a nezohol hlavu pred zlom. Srbi v tomto zmysle patria k výnimočným národom. Nezľakli sa presily v roku 1914, nezohli hlavu pred Hitlerom za druhej svetovej ani pred Stalinom po druhej svetovej vojne a nepokľakli ani pred hrozbami paktu NATO. Za svoju slobodymilovnosť však zaplatili najvyššiu cenu – cenu mnohých ľudských životov.
Kým v prvej svetovej vojne Srbsko stratilo vyše milión životov – štvrtinu populácie, a v druhej svetovej vojne vyše pol milióna, počet obetí agresie spred osemnástich rokov doteraz nebol presne určený. Odhady a počty sa rôznia, dnes sa najčastejšie hovorí o dvetisícpäťsto stratených životoch. Následky bombardovania však stále trvajú. V tejto súvislosti sa málo hovorí o náraste ochorení, ako je leukémia, rakovina či rôzne deformity novorodencov v súvislosti s použitím bômb s ochudobneným uránom. Počet obetí bombardovania sa tak zrejme nikdy neuzavrie. Toxické následky bômb zabíjajú v Srbsku naďalej.
■ V GRDELIČSKEJ ROKLINE
Centrálna spomienková ceremónia sa tohto roku uskutočnila pri železničnom moste cez Grdeličskú roklinu, ktorý sa stal terčom útoku NATO 12. apríla 1999. V čase útoku na most prechádzal ním vlak, ktorý bomby zasiahli, a zahynulo v ňom pätnásť cestujúcich, medzi nimi aj deti. Začiatok bombardovania pripomenul symbolický prejazd lokomotívy sprevádzaný zvukom sirén. K zhromaždenému davu sa prihovorili premiér Aleksandar Vučič, ako aj prezident bosnianskej Republiky Srbskej Milorad Dodik. Premiér Vučič podľa srbských médií pripomenul počet obetí a rozsah škôd po bombardovaní, ktoré sa odhadujú na tridsať až sto miliárd dolárov. Vo vystúpení, ktoré vysielala Rádiotelevízia Srbska, odznelo, že okrem materiálnych škôd Srbi stratili ešte omnoho viac, stratili životy vyše dvoch tisíc civilistov a skoro tisíc vojakov a policajtov.
„Stratili sme Marka Simiča, ktorý mal dva roky, trojročnú Milicu Rakičovú, deväťmesačnú Bojanu Tošovičovú, pätnásťročnú Sanju Milenkovičovú, ako aj Julijanu, Oliveru, Stefana, Dajanu... celkom sedemdesiatdeväť detí. Ak by som dnes či vtedy mohol, dal by som všetko za tie detské životy, niet nič hodnotnejšie,“ zaznelo v premiérovom vystúpení. „Chceli nás v tých dňoch zničiť, zrušiť a ponížiť nás všetkých, jedno malé Srbsko. Chceli zabiť Srbsko a jeho deti. Ale zachovali sme si hrdosť a dôstojnosť. Jedna malá krajina ostala nepokorená...“ Premiér na záver zdôraznil, že Srbsko sa nestane členom Aliancie, ktorá, ako podčiarkol, „tak zúrivo ničila našu krajinu a zabíjala naše deti.“
■ PEVNOSŤ KALEMEGDAN
Okrem centrálneho spomienkového aktu prebiehali ďalšie memoriálne podujatia po celom Srbsku. Vojenské múzeum v Belehrade umiestnilo do svojej exteriérovej expozície vojenskej techniky v areáli pevnosti Kalemegdan v Belehrade odpaľovaciu rampu s raketami pozemného protilietadlového raketového systému S-125 Neva, akým bol zostrelený americký neviditeľný stíhací bombardér F117A. Na spomienkovom akte sa zúčastnili aj veteráni –príslušníci 3. práporu 250. raketovej brigády PVO Vojska Juhoslávie, ktorí 27. marca 1999 spôsobili svetovú senzáciu zostrelením „neviditeľnej“ americkej pýchy.
Osemnáste výročie spomínaných udalostí si pripomenuli aj v Čiernej Hore. Predstavitelia opozičných strán a hnutí bojujúcich proti vstupu krajiny do NATO kládli vence v Podgorici, Nikšiči a na ďalších miestach. Tradičné pripomenutie prvej obete bombardovania – vojaka Alexandra Stojiča v kasárňach v Danilovgrade, však čiernohorská armáda nepovolila.
Martin JARINKOVIČ – Foto: archív SNN