Estetické pôvaby drotárskeho kumštu a druhé JA šperkárky Lucie ČERTÍKOVEJ. Majsterka ľudovo-umeleckej výroby Lucia Čertíková pri ich tvorbe uplatnila bohatú paletu nápadov a rôznorodosť použitých materiálov. V šperku Záhadná slávnosť využila ohybné vlastnosti chirurgickej ocele, ktorú vhodne doplnila jantárom. Oko večnosti tiež pozostáva z chirurgickej ocele, jantáru a turmalínu. Náhrdelník Vrastanie sa môže popýšiť malachitom, Vodopád ametystom. Už samotné názvy týchto drôtených ozdôb nesú poetické mená: Vzlet, Pramienok, Slnečné hodiny, Hudba, Márnivosť či Lýra. Poetické cítenie pravdepodobne zdedila po prastarom otcovi, významom básnikovi a esejistovi, niekdajšom tajomníkovi Matice slovenskej, Štefanovi Krčmérym. Ba aj Luciin otec Jozef Čertík je nielen publicista, ale aj básnik a redaktor. Umelecké gény sa u nej prejavujú očividne.
■ PODMANIVÉ REMESLO
Obdobie vzniku jej detailne prepracovaných diel možno datovať do posledného desaťročia, keď sa výtvarníčka doslova upísala tomuto podmanivému kumštu. Vyštudovaná žurnalistka sa následkom vážneho zranenia musela vzdať pôvodného povolania a realizácie vyplývajúcej z neho. Ako hovorí známe príslovie: Všetko zlé je na niečo dobré, chopila sa inej príležitosti. Po úraze sa v čase rehabilitácie zoznámila s pacientkou, ktorá ju naučila základom práce s drôtom. Spočiatku opletala veľkonočné kraslice, no zatúžila zdokonaliť sa v tomto vari najstaršom remesle na Slovensku – v drotárstve. Hlbšie znalosti drotárskych techník získala na kurzoch v Ústredí ľudovej výroby (ÚĽUV) pod vedením drotárskych majstrov. Postupne zdokonaľovala svoju zručnosť a od drobných dekoratívnych predmetov z medeného drôtu prešla k menším plastikám, pre ktoré je vhodnejším materiálom oceľový alebo pozinkovaný drôt. Doslova sa našla v zhotovovaní šperkov, kde môže v plnej miere uplatniť obrovský vejár vlastnej fantázie. Náhrdelník Tajomstvo noci je spracovaním odlišný od Motýľa, aj keď v obidvoch prípadoch použila okrem viazaného oceľového drôtu aj perleť.
■ PASTVA PRE OČI
Slovenskí drotári, ktorí boli remeselným majstrovstvom preslávení v celom bývalom Rakúsko-Uhorsku aj v ďalekom svete, by boli na svoju krajanku právom pyšní. Oni sa vo väčšine prípadov uspokojili iba s úžitkovosťou tohto tradičného kumštu – sceľovali rozbité džbány, misy, plátali hrnce, ale poniektorí vo voľných chvíľach dokázali upliesť aj estetické ozdobné diela. Dekoratívnosť povýšila Lucia Čertíková na najvyšší stupeň. Na svojej prvej samostatnej výstave v Modre v roku 2011, ale aj na kolektívnych výstavách v rámci bratislavskej skupiny drotárov i Považského múzea v Žiline sa neskôr prezentovala aj vo viacerých miestach na Slovensku, v Čechách, v Poľsku a Rakúsku. Pôsobila v klube drotárov Džarek pri ÚĽUV-e v Bratislave, od minulého roka je členkou OZ Galéria Drotárie.
Súčasná, teda druhá samostatná veľká výstava Lucie Četríkovej, ktorá trvala do10. októbra tohto roka, je ozajstnou pastvou pre oči a nejedna návštevníčka isto zatúži hrdiť sa skvostným náhrdelníkom, príveskom, prsteňom, náušnicami alebo brošňou, o ktorých možno s úctou povedať, že sú estetickými a hodnotnými šperkami, pripomínajúcimi niekdajšie klenoty zámožných dám z historických období.
Anna SLÁVIKOVÁ – Foto: internet a ÚĽUV