Hĺbkové aj objavné sondy do dejín Matice slovenskej 20. storočia. Matica slovenská od svojho vzniku v roku 1863 prešla troma storočiami a v každom musela o svoje prežitie bojovať. Aj v tom dvadsiatom prvom. Historický odbor a Slovenský historický ústav Matice slovenskej zorganizovali prvého októbra vedeckú konferenciu, na ktorej mapovali obdobie 20. storočia, presnejšie od vzniku Československej republiky. Hoci sa dá konštatovať, že napriek tomu, že v roku 1919 došlo k oživotvoreniu MS, prístup štátnych orgánov k nej mal koloniálny charakter. Veď Vavro Šrobár bol ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska...
Bruno Čanády, jeden z prednášateľov na tému Vývoj legislatívneho postavenia MS v rokoch 1954 ‒ 1997, poznamenal, že MS v roku 1919 nezačínala na zelenej lúke. Riadila sa stanovami a až zákonom z roka 1954 stratila právnu subjektivitu. Odvtedy MS viedol správca poverený povereníkom kultúry. Rok 1968 predstavoval pre MS veľký demokratizačný pohyb; získala právnu subjektivitu, vznikali miestne odbory a jej najvyšším orgánom sa stalo valné zhromaždenie. Toto obdobie však trvalo len do roka 1973, keď došlo dokonca k zániku miestnych odborov. Ako povedal Čanády, mohli síce jestvovať, ale len so súhlasom okresných národných výborov, čo bola taká administratívna záťaž, že miestne odbory prakticky likvidovala.
■ KULTÚRNA GENOCÍDA
Matica od svojho vzniku prekonala niekoľko režimov i štátov. A predsa kultúrnu genocídu národa, podľa Jozefa M. Rydla, spôsobil až zákon prijatý za ministra kultúry Milana Kňažka v roku 2000. Zákon doslova ukradol Matici knižnicu, keď Slovenskú národnú knižnicu v MS a Pamätník národnej kultúry zlúčil do Slovenskej národnej knižnice v Martine a presunul ju do zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva. Ján Kačala sa venoval Matici slovenskej v zápasoch o spisovnú slovenčinu v rokoch 1919 ‒ 1995. Poukázal na skutočnosť, že slovník slovenského jazyka vyšiel až v roku 1940, a to práve v MS. Slovník naplnil všetky funkcie spisovnej slovenčiny. Etapu od roka 1918 do roka 1940 nazval matičnou normou spisovnej reči. S jazykom bezprostredne súvisí aj charakter štátu a v diskusii zazneli tiež úvahy o jeho vzniku v roku 1918, o úsilí jednotným československým jazykom asimilovať Slovákov do unitárneho štátu. Keď v roku 1931 na pôde Matice, ale za účasti českých odborníkov vznikli prvé oficiálne pravidlá slovenského pravopisu, vzťahujúce sa nielen na pravopis, ale aj na zjednocovanie jazykovej praxe, valné zhromaždenie MS v roku 1932 ich odmietlo. Žiadalo očistiť pravidlá od vplyvu čechoslovakizácie. Išlo o podnet na zoskupenie viacerých jazykovedcov a v časopise Slovenská reč, založenom v roku 1932, prakticky kontinuálne prebiehala kodifikácia jazyka. Významnú úlohu v ňom zohral redaktor Henrych Bartek. Venoval sa najmä otázkam samostatnosti slovenského jazyka. Po roku 1945 musel opustiť republiku. To viedlo k zabudnutiu jeho diela, ktoré si na konferencii pripomenuli a vyzvali venovať sa tejto významnej osobnosti histórie MS. Obdobiu rokov 1968 ‒ 1990 sa venoval Ján Bobák. Uviedol mnohé menej známe skutočnosti zo zápasu vnútri Matice.
■ VEDECKÁ ČINNOSŤ
Významnou súčasťou činnosti MS sa stalo založenie vedeckých odborov v roku 1920 ‒ historického, jazykovedného a národopisno-pamiatkového. Ibaže v roku 1948 rozhodli štátne orgány o presunutí jej vedeckého pôsobenia do Slovenskej akadémie vied a umení. Na konferencii sa zúčastnil aj prof. Richard Marsina, ktorý sa v roku 1997 významnou mierou zaslúžil o navrátenie vedeckých odborov do MS. Zákon z roka 1997 vrátil Matici vedecké pracoviská, ale oklieštením o Slovenskú národnú knižnicu sa podstatne obmedzil jej výskum.
Eva ZELENAYOVÁ – Foto: (mrs)