Oživotvorovanie i umlčiavanie národných síl

thumbnail

Hĺbkové aj objavné sondy do dejín Matice slovenskej 20. storočia. Matica slovenská od svojho vzniku v roku 1863 prešla troma storočiami a v každom musela o svoje prežitie bojovať. Aj v tom dvadsiatom prvom. Historický odbor a Slovenský historický ústav Matice slovenskej  zorganizovali prvého októbra vedeckú konferenciu, na ktorej mapovali obdobie 20. storočia, presnejšie od vzniku Československej republiky. Hoci sa dá konštatovať, že napriek tomu, že v roku 1919 došlo k oživotvoreniu MS, prístup štátnych orgánov k nej  mal koloniálny charakter. Veď Vavro Šrobár bol ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska...

Bruno Čanády, jeden z prednášateľov na tému Vývoj legislatívneho postavenia MS v rokoch 1954 ‒ 1997, poznamenal, že MS v roku 1919 nezačínala na zelenej lúke. Riadila sa stanovami a až zákonom z roka 1954 stratila právnu subjektivitu. Odvtedy MS viedol správca poverený povereníkom kultúry. Rok 1968 predstavoval pre MS veľký demokratizačný pohyb; získala právnu subjektivitu,  vznikali  miestne odbory a jej najvyšším orgánom sa stalo valné zhromaždenie. Toto obdobie však trvalo len do roka 1973, keď došlo dokonca k zániku miestnych odborov. Ako povedal Čanády, mohli síce jestvovať, ale len so súhlasom okresných národných výborov, čo bola taká administratívna záťaž, že miestne odbory  prakticky likvidovala.

 

KULTÚRNA GENOCÍDA

Matica od svojho vzniku prekonala niekoľko režimov i štátov.  A predsa kultúrnu genocídu národa, podľa Jozefa M. Rydla, spôsobil až zákon prijatý za ministra kultúry Milana Kňažka v roku 2000. Zákon doslova ukradol Matici knižnicu, keď Slovenskú národnú knižnicu v MS a Pamätník národnej kultúry zlúčil do Slovenskej národnej knižnice  v Martine a presunul ju do zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.  Ján Kačala sa venoval Matici slovenskej v zápasoch o spisovnú slovenčinu v rokoch 1919 ‒ 1995. Poukázal na skutočnosť, že slovník slovenského jazyka vyšiel až v roku 1940, a to práve v MS. Slovník naplnil všetky funkcie spisovnej slovenčiny. Etapu od roka 1918 do roka 1940 nazval matičnou normou spisovnej reči. S jazykom bezprostredne súvisí aj charakter štátu a v diskusii zazneli tiež úvahy o jeho vzniku v roku 1918, o úsilí jednotným československým jazykom asimilovať Slovákov do unitárneho štátu. Keď v roku 1931 na pôde Matice, ale za účasti českých odborníkov vznikli prvé oficiálne pravidlá slovenského pravopisu, vzťahujúce sa nielen na pravopis, ale aj na zjednocovanie jazykovej praxe, valné zhromaždenie MS v roku 1932 ich odmietlo. Žiadalo očistiť pravidlá od vplyvu čechoslovakizácie. Išlo o podnet na zoskupenie viacerých jazykovedcov a v časopise Slovenská reč, založenom v roku 1932, prakticky kontinuálne prebiehala kodifikácia jazyka. Významnú úlohu v ňom zohral redaktor Henrych Bartek. Venoval sa najmä otázkam samostatnosti slovenského jazyka. Po roku 1945 musel opustiť republiku. To viedlo k zabudnutiu jeho diela, ktoré si na konferencii pripomenuli a vyzvali venovať sa tejto významnej osobnosti histórie MS. Obdobiu rokov 1968 ‒ 1990 sa venoval Ján Bobák. Uviedol mnohé menej známe skutočnosti zo zápasu vnútri Matice.

VEDECKÁ ČINNOSŤ

Významnou súčasťou činnosti MS sa stalo založenie vedeckých odborov  v roku 1920 ‒ historického, jazykovedného a národopisno-pamiatkového. Ibaže v roku 1948 rozhodli štátne orgány o presunutí jej vedeckého pôsobenia do Slovenskej akadémie vied a umení.  Na konferencii sa zúčastnil aj prof. Richard Marsina, ktorý sa v roku 1997 významnou mierou zaslúžil o navrátenie vedeckých odborov do MS. Zákon z roka 1997 vrátil Matici vedecké pracoviská, ale oklieštením o Slovenskú národnú knižnicu sa podstatne obmedzil jej výskum.

                                  Eva ZELENAYOVÁ – Foto: (mrs)

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.