SVET FINANCIÍ
Negatívnym dosahom koronavírusu je narastajúca zadlženosť verejných rozpočtov. Globálna recesia ekonomiky meraná poklesom HDP a mierou nezamestnanosti vyzerá v skutočnosti lepšie, ako sme predpokladali. Dôvodom je nielen uvoľnená menová politika centrálnych bánk na oboch stranách Atlantiku, pod čím treba rozumieť nízke úrokové sadzby a tiež narastajúce nákupy štátnych dlhopisov od komerčných bánk, ale aj fiškálne stimuly od národných vlád, čo v minulosti nikdy nebolo. A tak najväčším negatívnym dosahom koronavírusu je narastajúca zadlženosť verejných rozpočtov k HDP, čo bude alfa omega hospodárskej politiky všetkých vlád v nasledujúcich rokoch. Pozrime sa teda, ako sa s najväčšou boľačkou ekonomiky chcú popasovať USA a členské štáty Európskej únie.
STIMULÁCIE
Americké hospodárstvo má naštartovať stimulačný balík 1,9 bilióna dolára. Časť z týchto prostriedkov išla priamo na účty domácností. Vládne šeky sa okamžite premietli do vyššej spotreby, a teda aj následného rastu HDP. Spomínaný stimul sa bude splácať výrazne vyššími korporatívnymi daňami, ako aj daňami od známych amerických digitálnych spoločností, ktoré ich doteraz platili tam, kde daňové sadzby boli najnižšie.
Na starom kontinente prijali európski politici mechanizmus vzájomnej pomoci cez fond obnovy, ktorého gestorom je Európska komisia. Zatiaľ nemá nijaké peniaze, má ich vraj získať emitovaním spoločných európskych štátnych dlhopisov v celkovom objeme 750 miliárd eur. Takto získané peniaze sa majú podľa dohodnutého kľúča rozdeliť medzi jednotlivé členské krajiny, pritom menšia časť z nich bude aj nenávratná. Odborné skupiny pri Európskej komisii (EK) v súčasnosti posudzujú projekty z predložených národných projektov obnovy, keďže sa od nich vyžaduje, aby spĺňali čo najviac zásady zelenej ekonomiky, ako aj digitalizácie v tých oblastiach, kde slovenská ekonomika na základe porovnania zaostáva za priemerom EÚ. Slovenský plán obnovy Európska komisia už schválila. Na uskutočnenie desiatok reforiem máme k dispozícii vyše šesť miliárd eur z fondu obnovy, osem miliárd eur doteraz nevyčerpaných z predchádzajúceho obdobia a trinásť miliárd eur z nového európskeho rozpočtu.
SLOVENSKÉ FIRMY
Z hľadiska znižovania deficitu verejných financií však bude dôležité, aby sa na realizácii schválených projektov podieľali najmä slovenské firmy, ktoré budú zvyšovať zamestnanosť a platiť dane a odvody do slovenského rozpočtu. Keď už to majú byť zahraničné, tak len z EÚ, v nijakom prípade nie firmy mimo starého kontinentu. EK vraj už pracuje na návrhu pravidiel, ktorými sa na realizácii projektov obmedzí účasť zahraničných firiem. Dôvodom môže byť, že EK ešte nevie, s akými novými daňovými príjmami bude môcť rátať. Najväčším prínosom do rozpočtu by zrejme boli dane od amerických digitálnych spoločností, ale dnes sa navrhuje, aby daň z príjmu právnických osôb bola všade na svete najmenej dvadsaťjeden percent.
Je dosť možné, že spôsob splácania dlhov dnešných európskych politikov už málo zaujíma, keďže dlhy sa budú splácať od roka 2027 až tridsať rokov, a to väčšina z nich si už bude užívať zaslúžený dôchodok za prácu v európskych inštitúciách.
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA