Odchádzajúce desaťročie sa končilo politickou krízou. Prelom rokov označil aj koniec jedného desaťročia a začiatok nového. Máme za sebou pätinu 21. storočia. Pred desiatimi rokmi, s výnimkou klimatických zmien, nikto nepredvídal pomery, do akých vstupujeme do nového roka 2020 a s ním aj do nového desaťročia. To viedlo nemecký rozhlas (deutschlandfunk.de) k sumáru typických názorov prevažne európskej tlače, na ktorom sa zo štátov Vyšehradskej štvorky podieľajú len poľský a český denník, Gazeta wyborcza a Právo. Z amerických zaujal len jeden ‒ Washington Post. Zrejme preto, že uverejnil zoznam desiatich najhorších hriechov prezidenta Donalda Trumpa; ôsme miesto zaujal výrok, že Sovietsky zväz mal v decembri 1979 právo vpochodovať do Afganistanu so svojimi vojskami, o ôsme miesto sa delí s prezidentovým blahoželaním Čínskej ľudovej republike k sedemdesiatemu výročiu vzniku.
■ PREZIDENTOVE OMYLY
Tretie miesto medzi Trumpovými pochybeniami zaujal známy prípad nátlaku na ukrajinského prezidenta, aby vplýval na vyšetrovanie aktivít bývalého viceprezidenta USA Bidena, ktorý kandiduje v tohtoročných amerických prezidentských voľbách proti Trumpovi. Druhé miesto „získalo“ pozvanie predstaviteľov Talibanu, proti ktorým USA s podporou Severoatlantickej aliancie NATO (okrem iného tam pravidelne vysiela vojakov so súhlasom vlády a parlamentu aj Armáda SR) už dve desaťročia vedie vojenské ťaženie. Trump ich podľa WP pozval do prezidentského sídla Camp David. Vôbec najhoršiu chybu vraj spáchal, keď dal zelenú Turecku, aby zaútočilo v Sýrii na Kurdov, spojencov USA v boji oproti islamistom.
■ PREDPOVEDE A ODHADY
Podľa tureckých novín Sabah nepredvídateľná a nevypočítateľná politika prezidenta USA Trumpa a hrozba, že v nej bude pokračovať, ak ho v novembri zvolia do úradu po druhý raz, bude ovplyvňovať celý rok 2020. Aj britského predsedu vlády Johnsona čaká problém, ako udržať po vystúpení z Európskej únie Veľkú Britániu pokope, kým nemecká kancelárka a francúzsky prezident sa budú naďalej naťahovať o vedenie v Európe.Podľa nórskych Bergens Tidende udalosti uplynulého desaťročia úplne zatienili ideologické a politické spory, ktoré vyústili do mimoriadne znepokojujúceho ohrozenia liberálnej demokracie. Osobitne znepokojuje skutočnosť, že ľudom riadne zvolení populisti sa dostali do čela významných vedúcich štátov sveta. Spoločným znakom týchto populistov sú nerozumné politické a ekonomické sľuby, ako aj pestovanie kultu vlastnej osoby ‒ prezentujú sa ako jediní, ktorí rozumejú potrebám ľudu, a rozdelili spoločnosť. V roku 2019 sa to stalo mimoriadne zjavné v USA. Trump postavil vlastné záujmy nad záujmy národa. Populista Johnson má vo Veľkej Británii problém s jej obrovským politickým experimentom vystúpenia z EÚ. A napokon v Brazílii populista prezident Bolsonaro torpédoval medzinárodnú spoluprácu v boji proti klimatickým zmenám.
■ PREHLIADA SPOJENCOV
Aj podľa českého Práva najzávažnejšou chybou prezidenta Trumpa bolo, že nechal v štichu svojich spojencov Kurdov, ktorí mu pomohli zvíťaziť nad islamistami. Do tohto roka vstupujeme tak po roku nesplnených snáh amerického prezidenta posilniť slabnúce pozície USA vo svete.
S odporúčaním pre Európsku úniu prišiel švajčiarsky NZZ, znepokojuje ho zahraničná politika EÚ. Skutočnosť, že dnes sú takmer vo všetkom rozdielne názory medzi východom a západom či severom a juhom Únie, vytvára veľkú dilemu. Naliehavo ako nikdy predtým musí EÚ zamerať svoje úsilie navonok namiesto toho, aby sa sústredila na vnútorné rozpory. A tak naliehavo ako nikdy predtým musí získať na to potrebné prostriedky, aby mohla hovoriť rečou sily. Pre skutočne suverénnu zahraničnú politiku potrebuje Únia vlastnú EÚ armádu. Politici ju už desaťročia len sľubujú.
■ REŤAZENIE OTRASOV
Ničivé katastrofálne počasie, masové protesty proti klimatickým zmenám, útlak, vojny, vzostup populistov, masová migrácia, ústup elít, nacionalizmus a individualizmus, to všetko viedlo v roku 2019 k otrasom, ktoré sa nezastavia na hraniciach jednotlivých štátov a zasahujú všetkých. Uplynulé desaťročie sa skončilo politickou krízou, ktorá spochybňuje doterajší stabilný model vládnutia ‒ demokraciu. S jej liberálnymi hodnotami, sociálny štát a otvorené hranice. Takto hodnotí pomery mexický La Razon. Na záver optimizmus z Dánska, kde tamojšie noviny Politiken konštatujú, že ľudia sa majú tak dobre ako nikdy predtým, a to sa týka celého uplynulého desaťročia. Napriek problémom dnes žijeme dlhšie, globálne je to v priemere sedemdesiatdva rokov. Žijeme dlhšie, ale žijeme aj lepšie. Máme lepšie možnosti rozvíjať svoje schopnosti. Dnes v extrémnej chudobe žije okolo osem percent populácie, teda definitívne odstránenie chudoby nie je neuskutočniteľný sen.
Dušan D. KERNÝ - Kresba Ľubomír KOTRHA