Matičná verejnosť si pripomenula Deň zvrchovanosti, 17. júl 1992, na zhromaždení za účasti oboch najvyšších predstaviteľov Matice slovenskej ‒ predsedu Mariána Tkáča a podpredsedu Jozefa Šimonoviča. Podujatie pod záštitou Domu Matice slovenskej v Bratislave zorganizovalo päť miestnych organizácií. Kľúčový prejav mal Jozef Schwarz. Zdôraznil naliehavosť zaoberať sa nielen tým, čo sme dosiahli, ale najmä čo sme nedosiahli, a aké sú naše schopnosti čeliť novým výzvam. Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky sa stala základom vzniku Slovenskej republiky.
Podujatie bolo nielen pripomienkou samotného 17. júla, ale najmä naliehaním na uvedomenie si, že zvrchovanosť je neustály proces, že je to príležitosť „posudzovať a hodnotiť slovenskú kvalitu sebaurčenia a každodennej úrovne slovenského života“, konštatoval J. Schwarz. Snaha nepodliehať určitej vonkajšej sláve a manifestácii charakterizovala atmosféru očakávaní od stretnutia, ktoré sa na návrh J. Schwarza nekonalo ako zvyčajne pri vatre či pri chráme, ale v priestoroch Jozefínskej knižnice. Bolo podnetom na to, aby sa uskutočnil audit práce matičných odborov.
UBRÁNIŤ DOSIAHNUTÉ
Predseda MS M. Tkáč, jeden z aktivistov, ktorí pripravili pôdu pre vyhlásenie zvrchovanosti, položil otázku, či ešte nadobudneme takú odvahu ako vtedy, či ubránime mnohé, vrátane toho, aby sme si nedali zobrať naše dejiny, počnúc dejinami Veľkej Moravy. Urobil však všetko, aby presvedčil prítomných, keďže podujatie sa konalo bez prítomnosti médií, aby nadobudli novú energiu v zápase za nevyhnutnosť, potrebnosť Matice slovenskej. Povedal, že koreň dnešných problémov spočíva najmä v tom, že Neografia, kľúčový podnik Matice, na rozdiel od minulosti začala po postavení novej továrne vŕšiť stratu. Zdôraznil: Matica robí všetko preto, aby účelovo viazaných 1 milión 490 tisíc eur, ktoré dostáva od štátu, účelne využila pre matičný život a obstála pri pravidelných kontrolách. Okrem ekonomických problémov, v porovnaní so situáciou pred dvadsiatimi dvoma rokmi pri prijatí Deklarácie o zvrchovanosti, citeľne dnes chýba mladá generácia tak v Matici, ako aj v sebauvedomovacom národnom živote. „Matica určite ožije, úsilia o riešenie problémov sa nevzdám a ani z funkcie neodstúpim,“ konštatoval energicky predseda MS, ktorý bol vlani zvolený na druhé volebné obdobie.
NENASLEDOVALI HLINKU
Slovensko bolo po desaťročia, od roku 1945, infúznou službou pre Česko, aj teraz tam študujú tisíce mladých ľudí zo Slovenska a takmer všetci tam zostávajú, konštatoval prof. Augustín M. Húska, priamy účastník udalostí spred dvadsiatich dvoch rokov. Tento proces má dodnes význam, „v dnešnej animozite Rusov a Ukrajincov môže aj poukaz na prínos Slovákov a Slovenskej republiky ukázať význam civilizovaného a civilizačného prístupu, a to tak pre vonkajšie medzinárodné prostredie, ako aj pre prostredie slovanských národov a štátov, najmä dovnútra štátu, dovnútra slovenskej spoločnosti – a Matica môže a má byť nositeľom poukazu na takéto súvislosti“. Priamy svedok prijímania Deklarácie zvrchovanosti v NR SR E. Šebová pripomenula že zo sto štyridsiatich siedmich prítomných poslancov bolo stotrinásť za, dvadsaťštyri proti a desať sa zdržalo hlasovania, takže poslanci KDH nešli v stopách veľkého syna národa Andreja Hlinku.
BUDE SA PÝTAŤ
Podpredseda MS Jozef Šimovič obohatil atmosféru stretnutia prednesom básne P.O. Hviezdoslava Som Slovan, som synom vo svete najväčšieho národa, som Slovan, Slavian..., ale najmä vyhlásením: „Doslova sa teším na poslanecký prieskum v Matici slovenskej, a to predovšetkým preto, že sa chcem jednoznačne spýtať na aktivitu ústavných činiteľov, zákonodarcov, pokiaľ ide o trestné oznámenie, ktoré som podal v súvislosti s Národným pokladom a ktoré, ako sme boli ešte prezidentom I. Gašparovičom informovaní, sa presúva z jedného miesta na druhé, chcem sa spýtať, čo urobili, v čom pomohli nie Matici, ale fungovaniu práva, právneho štátu, zákonnosti.“ Pripomeňme. že poslanci prídu na prieskum 26. augusta 2014. Vystúpenie podpredsedu MS vyústilo do výzvy organizovať ľudskú nespokojnosť vo všetkých občianskych prípadoch a vytvárať tak nátlak na riešenie priamo na ústavných činiteľov. Diskusia vyústila aj do návrhu, aby nie 1. január, ale práve 17. júl bol štátnym sviatkom SR, a aby sa vypracoval návrh vyhlásiť 4. jún za Deň Trianonu ako symbolu slovenskej nezávislosti. Krajan z USA Jerry Michalek požadoval presadiť, a najmä vytrvať v požiadavke obnoviť pôvodný nápis na soche kráľa Svätopluka na Hrade.
Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: archív SNN