František Škvrnda: Útok Hamasu bol prekvapujúci, odveta je bezohľadná a zničujúca. O pretrvávajúcom izraelsko-palestínskom konflikte sme sa rozpárali s expertom na medzinárodné vzťahy docentom Františkom ŠKVRNDOM. Jeho príčiny vidí diametrálne odlišne ako väčšina jeho kolegov
- Siedmeho októbra 2023 zaútočilo z Pásma Gazy palestínske hnutie Hamas na územie štátu Izrael. Prečo sa tak stalo?
Aj keď bol útok Hamasu prekvapujúci, išlo o dlhšie pripravovanú akciu, ktorá má možno aj historické korene. Uvádza sa, že sa tak mohlo „pripomenúť“ päťdesiate výročie izraelsko-arabskej vojny, ktorá sa začala 6. októbra 1973. Egyptsko-sýrsky útok bol tiež prekvapujúci a oproti predchádzajúcim arabským akciám dobre naplánovaný. Útok priviedol po začiatočných neúspechoch Izrael na hranicu katastrofy. Po necelých troch týždňoch bojov však dosiahol vojenské víťazstvo. Neraz sa dodáva, že následky tejto vojny, najmä neskôr, Izrael medzinárodne oslabili. Okrem toho po embargu Organizácie arabských krajín vyvážajúcich ropu (nie je totožná s OPEC) na jej vývoz do USA a Holandska a znížení ťažby ropy a zmenšení jej exportu, čo zvýšilo ceny, vznikol prvý ropný šok. Útoku Hamasu predchádzalo napätie a zrážky medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi najmä v Dženíne a okolo mešity Al-Aksá, pri ktorých zahynulo takmer dvestopäťdesiat Palestínčanov a vyše tridsať Izraelčanov. Palestínski útočníci (okrem bojovníkov Hamasu to boli aj príslušníci ďalších militantných organizácií) nazvali svoju operáciu Povodeň Al-Aksá. Treba vidieť aj dlhodobú krutú politiku Izraela voči Palestíncom. Uskutočneniu útoku nahrávalo takmer rok trvajúce zvýšené napätie v izraelskej spoločnosti, spojené s mohutnými protestmi obyvateľstva pre súdnu reformu vlády Benjamina Netanjahua. Ide o najpravicovejšiu vládu v izraelských dejinách. Reformu kritizovali aj niektorí predstavitelia silových zložiek. S vážnymi problémami sa borí aj najsilnejší izraelský spojenec – USA. Podľa viacerých vyjadrení predstaviteľov Hamasu sa počítalo aj s koordinovanou podporou arabských štátov, najmä s využitím „ropnej zbrane“.
- Do akej miery boli zaskočené izraelské bezpečnostné zložky v začiatočných fázach palestínskeho útoku?
Došlo k udalostiam, ktoré sú vo vzťahu k politicko-mediálnemu obrazu zaistenia bezpečnosti Izraela, najmä na Západe, ťažko vysvetliteľné. Renomé izraelského vojska (Izraelské obranné sily, známe pod hebrejským akronymom Cahal) i spravodajských služieb (najmä Šabaku) Všeobecnej bezpečnostnej služby zameranej na vnútornú bezpečnosť a kontrarozviedku, známu aj pod názvom (Šin bet), ale i špionážnych agentúr Mosadu (oficiálne Inštitút pre výzvedné a zvláštne operácie) a Amanu (vojenskej výzvednej služby) bolo silno poškodené. Ani vychvaľovaná Železná kupola nedokázala úplne odraziť masívny útok rakiet Hamasu. Niekedy sa uvádza, že došlo k systémovému zlyhaniu izraelského bezpečnostného systému. Analyzovať príčiny zlyhania izraelského bezpečnostného systému a identifikovať ich v podmienkach informačnej vojny, ktorá sa na pozadí bojov vedie, nie je dnes ešte možné. Svoju zodpovednosť na zlyhaní priznali šéf Šabaku R. Bar a náčelník generálneho štábu Cahalu H. Halevi. Veľká kritika sa valí na Benjamina Netanjahua a objavuje sa aj volanie po jeho demisii. Reakcia Izraela bola rýchlejšia a rozhodnejšia ako v roku 1973, ale proti nemu stáli teraz neporovnateľne menšie sily. Vojna však potrvá týždne, možno aj mesiace. Zatiaľ sa málo hovorí o ekonomických následkoch „vyhlásenia vojny“, ktoré budú veľmi ťažké.
- Môžu svetové mocnosti spoločným postupom zatlačiť na Izrael a hnutie Hamas, aby spoločne diplomatickým spôsobom hľadali mierové riešenia tohto konfliktu?
Útok Hamasu ako teroristickú akciu odsúdila veľká časť medzinárodného spoločenstva. V západných médiách hlavného prúdu sa zdvihol odpor nielen voči Hamasu, ale aj Palestíncom. Po operácii Cahalu na území Pásma Gazy sa aj na Západe začal kritizovať spôsob jej uskutočnenia a vo svete zosilneli propalestínske demonštrácie. Mnohí politici i médiá považujú akciu Izraela za neprimerane krutú a vo viacerých štátoch nezápadného sveta hovoria o izraelských vojnových zločinoch. Do Gazy prúdi aj humanitárna pomoc. „Zjednotený Západ“ (USA, NATO a EÚ a ich spojenci) nie je schopný, ale ani pripravený podniknúť účinné kroky na zastavenie izraelského útoku, ktorý mal na svedomí k 20. novembru už vyše trinásťtisíc obetí prevažne civilného obyvateľstva. Postoj USA je vágny, ale najmä pokrytecký. Jens Stoltenberg zrazu „zabudol“ na globálne ciele NATO a konflikt nie je problémom paktu. Izrael nepristúpi na návrhy z arabského (moslimského) sveta. Veľkú kritiku okrem islamského sveta vyvoláva izraelský útok vo viacerých štátoch Latinskej Ameriky. Najdôslednejšie za rýchle ukončenie bojov a mierové riešenie je ČĽR. Zvýrazňuje potrebu dvojštátneho usporiadania na území historickej Palestíny, ktoré sa malo urobiť už na základe rezolúcie VZ OSN č. 181 z novembra 1947 a odvtedy sa viackrát zdôraznilo v iných medzinárodných dokumentoch. Toto riešenie podporuje aj Ruská federácia. Mierové riešenie sa hľadá aj v rámci BRICS. Žiaľ, súčasná moc vo Washingtone ako najbližší spojenec Izraela s týmito štátmi „z princípu“ nebude súhlasiť, takže spoločný postup nie je možný. A od EÚ nemožno nič čakať.
- Aký bude podľa vás ďalší vývoj konfliktu?
Boje Izraela s Hamasom predstavujú tiež konflikt, ktorý sa vymyká nielen vojensky, ale aj politicky z toho, čo tu bolo doteraz. Hamas vojensky proti Izraelu nemá šance, ale vojna bude mať pre Tel Aviv vysokú cenu. Čím dlhšie budú trvať boje, tým sa ťažšie budú naprávať ich neželané následky. Predlžovanie bojov hrozí aj zapojením ďalších regionálnych aktérov do nich, a nie je vylúčená ani nová vlna terorizmu. Konflikt, samozrejme, destabilizuje aj širšiu regionálnu bezpečnosť. Dvadsiateho druhého novembra (v deň rozhovoru, poznámka red.) sa môže začať niekoľkodňové prímerie.
Skončím tým, že každý ľudský život má rovnakú cenu, čo bohatí a mocní a s nimi aj extrémisti neradi pripúšťajú. Pomstychtivé zabíjanie nevinných ľudí je zločin. Pri hodnotení konfliktov v dnešnom svete a ich následkov preto ani v tomto prípade nemožno uplatňovať dvojaký meter.
Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: ZATL