Prieniky spolužitia dvoch národov

thumbnail

Na výstave venovanej stému výročiu Česko-Slovenska udelil predseda MS vyznamenania. Rok 2018 sa chýli ku koncu a už teraz môžeme konštatovať, že bol mimoriadne bohatý na výročia, ktoré sme si pripomínali. Nie nadarmo médiá už od jeho začiatku skloňovali termín „rok v znamení osmičiek“. Od neblahého komunistického prevratu vo februári 1948 cez májové Žiadosti slovenského národa z meruôsmych rokov, výročie okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 až po storočnicu vzniku ČSR. A práve posledne menované výročie bolo podnetom na usporiadanie podujatia, na ktorom sa podieľala aj Matica slovenská. Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr je názov výstavy, ktorú 25. októbra 2018 otvorili v Dvorane Ministerstva kultúry SR. Výstavu pripravil Klub výtvarých umelcov a teoretikov v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, Klub umelcov, spisovateľov a historikov, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Spoločnosť Ladislava Novomeského, Klub Nového slova a Matica slovenská.

VŠETKY ŽÁNRE

Slávnostnú vernisáž výstavy otvorili hymny Slovenskej republiky a Českej republiky v interpretácii člena Opery SND Ivana Ožváta. Nasledoval kultúrny program, v ktorom výtvarný, vizuálny priestor Dvorany Ministerstva kultúry SR dopĺňali ďalšie umelecké žánre, teda poézia a hudba. Najprv však prečítal Jozef Šimonovič časť textu Martinskej deklarácie, ktorá sa pevne viaže k vzniku prvej Československej republiky. Po ňom vystúpil s príhovorom predseda Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozef Leikert a nasledovala Romanca od Michala Vileca v podaní husľového virtuóza Petra Michalicu. Zážitok z umeleckého prednesu poézie pripravili prítomným Jozef Šimonovič a Eva Mária Chalupová. V ich podaní odzneli verše Miloša Jirka, Miroslava Válka a Milana Rúfusa. Záver kultúrneho programu patril hymnickej piesni Kto za pravdu horí opäť v interpretácii Ivana Ožváta. Slávnostnosť chvíle umocňovali aj vystavené busty významných osobností, medzi nimi i Ľudovíta Štúra, Michala Miroslava Hodžu, Jozefa Ľudovíta Holubyho, Petra Jilemnického, Laca Novomeského, Karola Šmidkeho, generála Ludvíka Svobodu, Alexandra Dubčeka či generála Milana Rastislava Štefánika.

PRELÍNANIE KULTÚR

Výstava sa však neobmedzovala iba na výtvarné diela. Jej dôležitou súčasťou boli aj knihy a dokumenty. Medzi vzácnymi písomnosťami nechýbal Certifikát Hurbanovských dobrovoľníkov z roka 1849, výzva Slováci, Česi, Slaviani z Paríža z mája 1916, Ohlas Slovenskej národnej rady z 8. novembra 1918. Vo výtvarnej časti boli vystavené diela Cypriána Majerníka, Štefana Bednára, Ferdinanda Hložníka a Ľubomíra Zelinu. Docent Stanislav Harangozó ako poctu tomuto podujatiu vytvoril výtvarné dielo, ktorému dal názov Praha ‒ Bratislava.

Súčasťou výstavy bola aj rozsiahla dokumentácia, koľko slovenských výtvarníkov študovalo v Prahe a ako sa prejavovali v pražskom prostredí v čase vážnych konfliktov počas druhej svetovej vojny.

„Názov výstavy chce vnuknúť racionálnu myšlienku podstaty veci, lebo aj český a slovenský národ mali svoje periódy, keď sa nie celkom rešpektovali navzájom, že sú to dva národy. My, samozrejme, zdôrazňujeme to, že išlo o dva národy, dve kultúry, a to vyspelé kultúry. Pre oblasť kultúry boli tieto veci samozrejmé, ale čo sa týka zahranično-politickej a medzinárodnej praxe, bolo niekedy účelné hovoriť o československom národe. Prezentujeme tu výtvarné diela, artefakty. Tá výstava je dokladom toho, čo je inšpiratívne a hodnotné medzi týmito dvoma národmi,“ uviedol vo svojom príhovore zostavovateľ výstavy Ladislav Skrak, predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov.

VYZNAMENANIA MS

Vyvrcholením podujatia  Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr bolo odovzdávanie cien  Matice slovenskej jej predsedom Mariánom Gešperom, ktorý na úvod povedal: „Rok 1918 bol naozaj zásadným prelomom v slovenských dejinách. Ale musíme si uvedomiť, že nebol jediným míľnikom. Bol jedným z bodov dlhej slovenskej cesty, ktorá sa začala veľmi dávno. Keď hovoríme o roku 1918, o konci prvej svetovej vojny a o rozpade Rakúsko-Uhorska, nesmieme zabudnúť ani na rok 1848, na štúrovcov, ktorí boli pomyselnými predchodcami slovenského oslobodenia.“ Nasledovalo odovzdávanie Ceny predsedu Matice slovenskej nasledujúcim laureátom: Alexandrovi Dubčekovi in memoriam za zásluhy pri budovaní demokracie, Štefanovi Nosáľovi in memoriam za prezentáciu slovenského umenia doma aj v zahraničí, Stanislavovi Harangozóovi za zachovávanie výtvarného odkazu našich predkov, Jozefovi Šimonovičovi za upevňovanie národného povedomia a dlhoročnú obetavú prácu pre Maticu slovenskú, Jozefovi Leikertovi za dlhoročnú aktivitu pri zachovávaní národnej identity Slovákov a Výtvarnému odboru Matice slovenskej za súbor výstav o odkaze národných tradícií.

Výstava Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr ukázala, že sté výročie vzniku prvého štátu Čechov a Slovákov je vhodnou príležitosťou poukázať na vzájomné obohacovanie oboch našich kultúr, pričom stále platia slová z príhovoru predsedu MS Mariána Gešpera: „Naše dejiny sa neskončili v roku 1918. Pokračovali, keď už spomíname dejinnú osmičku, v roku 1938, v roku 1968, keď bol schválený Zákon o federácii, až vyvrcholili vznikom samostatného Slovenska v roku 1993. Udržujme teda odkaz našich predkov zo slávnych výročí vrátane roka 1848 a pracujme ďalej na zveľaďovaní Slovenska.“

Maroš M. BANČEJ ‒ Foto: autor