Novela zákona o obstarávaní nemá podporu celej koalície. Keď si pred nedávnom objednala jedna vplyvná televízia prieskum agentúry zmerať popularitu členov vlády, na poslednom mieste skončil práve vicepremiér Štefan Holý. Vzápätí jeho stranícky kolega M. Krajniak konštatoval, že tá anketa nebola ani tak o popularite ako skôr o všeobecnej známosti toho-ktorého ministra. Resumé z prieskumu bolo teda jasné: najmenej známym ministrom Matovičovej vlády bol, aspoň donedávna, jeho vicepremiér Š. Holý z hnutia Sme rodina. V ostatných dňoch sa jeho známosť vo verejnosti prudko zvýšila. Avšak dôvod, pre ktorý sa tak stalo, jeho samého i premiéra Matoviča rozhodne neteší.
- GARANT NÁJOMNÝCH BYTOV
Pôvodne mal byť vicepremiér Š. Holý veľkým esom, ktoré z rukáva vytiahne líder strany Sme rodina Boris Kollár. Práve on mal byť totiž garantom vlajkovej lode ich programu, a to výstavby dvadsiatich piatich tisíc nájomných bytov ročne. Tesne po voľbách, keď sa rokovalo o programovom vyhlásení vlády, mal Holý na „neutrálnej“ pôde Národnej banky Slovenska obhájiť svoj projekt masívnej výstavby nájomných bytov tak, aby sa to nijako zásadne nedotklo verejných financií. Jeho zámer skopírovať rakúsky model Asfinagu a adaptovať ho na slovenské pomery neprešiel. Na tomto „híringu“ Holý neobstál, čo rezultovalo do skutočnosti, že post ministra dopravy obsadil iný nominant strany Andrej Doležal. Veľkolepý a možno aj správny predvolebný sľub sa tak zaradil do obligátnej kategórie predvolebných bonmotov. Teda tvrdení, ktoré dobre znejú najmä v predvolebnej kampani. Nakoniec teda Holý zakotvil na poste podpredsedu vlády pre legislatívu, teda na poste bez reálneho rezortu. Nepodstatnosť jeho vplyvu na chod vlády potom logicky rezultovala do jeho „neviditeľnosti“. Ako vieme, dnes sa pre svoje pochybenia stal „mediálnou“ hviezdou prvej kategórie.
- VÝNIMKY PRE VLÁDU
Širšia verejnosť ho zaregistrovala koncom kalendárneho roka, keď sa prevalilo, že pravidelne cestuje za rodinou do Británie, teda do krajiny, kde je epidemiologická situácia veľmi zlá a navyše tam vírus ochorenia COVID-19 zmutoval do nákazlivejšej a nebezpečnejšej formy. Ako sa neskôr ukázalo, všetky cesty absolvoval bez testovania a, samozrejme, aj bez karantény. Keď táto skutočnosť vyšla najavo, médiá sa tri týždne na to pýtali. Kompetentní neodpovedali. Najskôr hľadali prijateľné vysvetlenie, ako je niečo také vôbec možné. Na pomoc priskočil hlavný hygienik Ján Mikas, ktorý prišiel s vyhláškou umožňujúcou členom kritickej infraštruktúry ‒ rozumej aj členov vlády ‒ nepodliehať podmienkam, ktoré sú inak povinné pre všetkých bežných ľudí. Následne sa nebezpečný vírus rozšíril aj medzi členmi slovenskej vlády. Napriek tomu, že vicepremiér Holý bol tiež infikovaný, predseda strany Boris Kollár sa dušoval, že nákaza neprešla na jeho vládnych kolegov z vicepremiéra. Kauza vicepremiéra vypukla v čase zenitu pandémie, keď je verejnosť na takéto kroky zvlášť citlivá.
Kauzu Holého zatienila či prekryla ďalšia papalášska kauza. V čase, keď je verejnosť priam precitlivená na akékoľvek nenáležité výhody, sme svedkami dvoch ťažkých pochybení. Napriek tomu, že počet vakcín na ochorenie COVID-19 je veľmi obmedzený a je striktne vydelený len pre zdravotníkov, domovy sociálnej starostlivosti a inú naozaj kritickú infraštruktúru, sa nechala prednostne zaočkovať aj bývalá tenistka Dominika Cibulková spolu s manželom. Podobný papalášizmus prejavil aj najmladší, sotva tridsaťročný podpredseda parlamentu Juraj Šeliga. Obaja mladí zdraví ľudia sa dali zaočkovať. A to ani nijako verejne svoju vakcinačnú ochranu neprezentovali, aby podporili dôveru verejnosti voči vakcíne. A, samozrejme, ani jeden z nich nie je nijakou morálnou autoritou, ako napríklad profesor V. Krčméry.
- VEREJNÉ OBSTARÁVANIE?
Ďalšou kauzou, ktorá má potenciál erodovať koalíciu, je kontroverzná novela zákona o verejnom obstarávaní. Objektívne treba povedať, že novela tohto zákona bola potrebná. Prax ukázala, že jeho súčasné znenie dáva špekulantom šancu rôznymi námietkami sťažovať a komplikovať verejné obstarávanie, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k novému druhu „podnikania“, keď si niektorí špekulanti urobili živnosť práve z podávania námietok. No a súťažiaci, ak chceli mať od týchto praktík pokoj, tak sa mnohokrát s takouto nekalou konkurenciou dohodli. Aj preto návrh novely obstarávacieho zákona sa už dlhší čas pripravoval pod gesciou šéfa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslava Hliváka. Hneď po nástupe novej vlády však úrad kompetenciu legislatívnej iniciatívy stratil a návrh zákona sa pripravoval takpovediac za zavretými dverami. Výsledok je škandalózny. Podľa nových pravidiel by sa napríklad stavebné zákazky mohli zadávať priamo, teda bez verejnej súťaže, až do výšky 5,3 milióna eura. Ak si uvedomíme, že dosiaľ bol limit na priame zadania pri stavebných zákazkách vo výške približne stoosemdesiattisíc eur, je to nielen „revolučná“, ale aj značne pochybná zmena.
Aj preto už vyvolala búrku priamo v koalícii. Ozval sa poslanecký klub SaS, ktorý má s daným znením zákona zásadný problém, ba dokonca poslanec Za ľudí a primátor Hlohovca Miroslav Kollár v rozhovore pre Denník N povedal, že bude zvažovať, či je vôbec správne tam, kde teraz je. Inak povedané, jasne naznačil, že za takých okolností vážne zvažuje odchod z koalície. Rovnako vážne výhrady voči tomuto zákonu deklarovala aj predsedníčka Za ľudí Remišová. Vicepremiér Štefan Holý má teda ďalší problém. Najzásadnejší legislatívny návrh z jeho pera bude v lepšom prípade nespokojnou časťou koalície potopený, v horšom prípade má dokonca šancu rozbiť koalíciu. Vicepremiér koná tak, že sa môže začať pod ním triasť aj jeho politická stolička.
Roman MICHELKO – Foto-zdroj: ceec.eu, TASR - Karikatúra: Andrej MIŠANEK