GEOPOLITIKA
Na čiernom kontinente prebieha druhá vlna dekolonizačných zmien. Vo viacerých krajinách čierneho kontinentu došlo v poslednom čase k neústavným zmenám vlád. Afrika má bohatú históriu mocenských prevratov, v týchto prípadoch však môžeme hovoriť o druhej vlne dekolonizácie na pozadí hlbokých geopolitických a mocenských zmien vo svete. Prevraty sa udiali najmä v krajinách podriadených Francúzsku, ktoré dodnes tvoria tzv. spoločenstvo Afrique Occidentale Française. Nedávno sa udiali od Guiney na východe po Sudán na západe, naposledy v Gabone. Pre Západ vznikla nebezpečná situácia najmä v západoafrickom Nigeri.
■ REVOLÚCIA V NIGERI
Demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma 26. júla internovali a zosadili vzbúrení príslušníci prezidentskej gardy. Zvrhnutie hlavy štátu označili za túžbu bojovať proti „defraudácii verejných financií, beztrestnosti, korupcii vo všetkých jej formách a rodinkárstvu“. Veliteľ tejto elitnej jednotky generál Abdourahaman Tchiani sa vzápätí vyhlásil za nového vládcu v krajine. Prevrat sa za protifrancúzsky postoj teší takej širokej verejnej podpore, že môžeme hovoriť nie o puči, ale o revolúcii. Niger bol hlavným dodávateľom uránu pre francúzske jadrové elektrárne, má bohaté náleziská cínu a zlata, ako aj kovov vzácnych rúd potrebných na rozvoj odvetví špičkových technológií. Strategicky ide aj o plánovanú prepravu fosílnych palív po osi Nigéria – Niger – Alžírsko do Európskej únie. Pre Spojené štáty americké bol ťažiskovým priestorom vojenskej prítomnosti na kontinente. V krajine je rozmiestnených najmenej tisícsto amerických vojakov, sú tu dislokované dve základne bezpilotných lietadiel, ktorých výstavba stála stodesať miliónov dolárov. Hrozí, že sa krajina preorientuje na Rusko ako minulého roku Mali a Burkina Faso a vynúti si odchod západných vojsk.
■ BOJ O ZDROJE
Pôvodné kolónie síce nadobudli formálnu nezávislosť, ale prakticky ostali ekonomicky závislé a podriadené pôvodným koloniálnym mocnostiam. Stalo sa tak kvôli menám (bývalé dŕžavy Paríža používajú pri obchode africký frank), dlhodobým nevýhodným prednostným zmluvám na exploatáciu bohatých afrických surovinových zdrojov, korumpovaním afrických politikov, prítomnosťou cudzích armád a zákulisným, často likvidačným hrám západných tajných služieb. Bohatstvo Afriky plní pokladnice francúzskych spoločností v takej miere, že sa svojho času Jacques Chirac preriekol konštatovaním:„ Bez Afriky by Francúzsko veľa neznamenalo.“Viacerými zmluvami si Európa vynútila z Afriky lacný dovoz a na oplátku drahý vývoz svojich produktov. Tretí najväčší svetový dodávateľ nukleárneho paliva koncern Orano, sídliaci vo Francúzsku, zo 45 percent vlastnený štátom, ťaží 30 percent uránu pre francúzske a iné európske jadrové elektrárne práve v Nigeri. Pritom 90 percent obyvateľov tejto krajiny nemá elektrinu.
■ EXTRÉMNA CHUDOBA
Obyvatelia na suroviny bohatej krajiny Sahelu boli dlhodobo zaháňaní do extrémnej chudoby. Francúzska spoločnosť, ktorá tu ťaží urán, ho predávala za 218 dolárov a Nigeru platila 11 dolárov! Čo tvorí približne päť percent jeho konečnej ceny. Rastúci trend multipolarity vo svetovom systéme povzbudzuje africké národy, ako aj celý globálny Juh, aby sa neokolonializmu striasli. Afričania na pozadí vojny na Ukrajine, kde Západ prehráva vojensky aj v ekonomickej sfére, keď posilňuje zoskupenie BRICS na čele s Čínou, využívajú príležitosť zbaviť sa jarma doterajšieho kurátora. Západná Afrika si vďaka oslabeniu tohto vplyvu prechádza druhou vlnou dekolonizácie. Rusko a najmä Čína si obratnou politikou získali priazeň na suroviny bohatého kontinentu, ktorý neokolonializmus západných krajín a korporácií udržiava v chudobe. Demonštranti v hlavnom meste Niamey na prekvapenie západných politikov mávali okrem nigerskej ruskou vlajkou, ktorú podľa reportáží obchodníci ani nestíhali šiť. Podľa New York Times prítomnosť vlajok neznamená, že za akciami rebelov stojí Kremeľ, ale „symbolizuje, ako sa Rusko v posledných rokoch zapísalo v Afrike ako nositeľ protizápadných a najmä protifrancúzskych nálad v častiach Afriky“. Alternatívne združenie BRICS ponúka globálnemu Juhu omnoho zaujímavejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť.
■ AFRICKÁ VOJNA?
Spojené štáty a najmä Paríž sa nechcú vzdať svojho exkluzívneho postavenia v regióne. Tlačia na krajiny Hospodárskeho spoločenstva západoafrických krajín (ECOWAS), v ktorých majú stále sebe naklonené vlády, na intervenciu v Nigeri a opätovné dosadenie demokraticky zvoleného prezidenta. Pokrytectvo takýchto zdôvodnení nie je potrebné komentovať. Istý čas sa dokonca zdalo, že vojenský zásah bude realitou. Deväť krajín z pätnásťčlenného združenia ECOWAS dali Niamey ultimátum – hrozila veľká africká vojna v záujme západného, najmä francúzskeho kapitálu. Spoločenstvo koordinované Washingtonom a Parížom však nemá mechanizmus na rýchle nasadenie armády a spoluprácu bojových jednotiek. A jeho veľmoc Nigéria má plné ruky práce s riešením vlastnej vnútornej bezpečnosti. Proti zásahu boli Čad, Kapverdy a Guinea. Junty v Mali a Burkine Faso vyhlásili, že sa postavia na obranu Nigeru. Zavážil aj postoj severoafrického Alžírska, ktoré sa postavilo proti akémukoľvek riešeniu silou.
Pre krajiny čierneho kontinentu vznikom multipolárneho sveta sa zväčšil manévrovací priestor na nadobudnutie vlastnej suverenity a ekonomickej rovnoprávnosti. Francúzske impérium to tvrdo pociťuje ako prvé.
Radoslav ŽGRADA - Foto: internet