Literárno-hudobný skvost k dvestoročnici Ľudovíta Štúr. Prvý tohtoročný medzigeneračný umelecký program k Štúrovej dvestoročnici sa konal v Bratislave. Pod domysleným vedením pedagóga Akadémie umenia v Banskej Bystrici Juraja Sarvaša mala verejnosť možnosť zažiť dynamiku slovenských dejín v pásme Vzlietli orli vysoko v básňach, prejavoch a najmä v piesňach v podaní okteta Danubius Octet Singers pod vedením Daniela Simandla.
Prvý program tohto druhu po oficiálnom vyhlásení Roku Ľudovíta Štúra vládou SR je strhujúci, venuje sa štúrovskej generácii a pred obecenstvom sa plasticky odvíja slovom i hudbou onen nezabudnuteľný zápas za slobodu národa a slobodu jazyka a za oslobodenie od sociálneho jarma. O príťažlivosti podujatia hovorí aj účasť mimobratislavského publika zo Štúrovej rodnej obce Uhrovec, zo štúrovskej kolísky Trenčína, z Kálnice pri Beckove, spojenej s Hurbanom, ale aj z rakúskej Viedne. Zo Zvolena, ktorý Štúr zastupoval v uhorskom sneme, prišlo vedenie Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Pretože práve vo Zvolene sa bude začiatkom apríla uvádzať inscenácia zo života Ľ. Štúra, ktorý bol v meruôsmych rokoch 1847 – 1848 vyslancom mesta Zvolen na uhorskom sneme, konajúcom sa v Bratislave.
■ OŽIL ŠTÚROVSKÝ PREJAV
Fascinujúcim spôsobom preniesol v umeleckom prednese Juraj Sarvaš publikum do atmosféry toho obdobia úryvkom zo Štúrovej reči z 15. januára 1848 na uhorskom sneme, dnes budove Univerzitnej knižnice v Bratislave. Ľ. Štúr mal vtedy v sneme päť prejavov, ale až v roku 1953 vyšli aj knižne vďaka redakcii K. Rosenbauma. Juraj Sarvaš si vybral prejav, v ktorom navrhol Štúr kľúčovú zmenu zákona. Namiesto povinnosti vyučovať na celom území aj vtedajšieho Slovenska už od základných škôl v maďarčine navrhol slovo jazyk maďarský nahradiť slovom jazyk materinský. Prejav uverejnili vtedy Slovenské národné noviny. Dodnes je nielen strhujúcim čítaním, ale doslova pôžitkom pre Štúrovu argumentáciu. Pri dramatickom umeleckom prednese akoby ožila atmosféra sporu o slovenčinu, ktorý, ako vieme, sa definitívne vyriešil až hlboko v XX. storočí. Spôsob prednesu v jazyku pôvodiny, vtedajšej podoby slovenčiny, je aj dôkazom, ako už bola vyspelá a blízka tomu jazyku, ktorým hovoríme dodnes. No predovšetkým a najmä ako tento spor o jazyk zasadil Štúr do potreby vzdelávania ako nástroja všeobecného a hlavne sociálneho pozdvihnutia širokých vrstiev. Bol to zápas za vzdelanie s tým istým cieľom, ako ho poznáme dnes. Preto je prednes pôvodiny v podaní Juraja Sarvaša taký pôsobivý.
■ HURBAN PRED SÚDOM
Podobne je to s obhajovacím prejavom Jozefa Miloslava Hurbana na súde v Pešti, ktorého prednes strhol už trenčianske publikum v Hurbanovskom roku 2007. Hurbanovské zdôvodnenie ‒ prečo síce dodržiava, ale zároveň kritizuje a žiada zrušiť zlé zákony, ako brojí proti vrchnosti, ale nie proti maďarskému národu ‒ je nielen výrečné, ale aj aktuálne. Hlasy z publika sa dožadovali nie bez sarkazmu predniesť tento text v dnešnom parlamente.
Mimoriadny výkon Juraja Sarvaša ocenili prítomní opakovaným potleskom postojačky, standing ovation, ako sa hovorí v dnešnom novinárskom jazyku. Bolo to strhujúce – prednes rozsiahlych politických textov v štúrovskej slovenčine sa striedal s prednesom poézie štúrovskej generácie, so Sládkovičovým Vrstovníkom a s jeho Marínou, Orlom Janka Kráľa, pripomenutím Štúra ako básnika v recitácii Rozlúčenia a vo vyvrcholení večera odznela Modlitba za Slovensko Milana Rúfusa. Okrem toho autor sprevádzal celý program, priblížil príbehy zo života štúrovskej generácie. Kľúčovú úlohu zohrala aj hudobná časť, v ktorej piesne slovenských skladateľov prednieslo mužské spevácke okteto. Mohutný nástup večera znamenala pieseň Kto za pravdu horí Karola Kuzmányiho v podaní okteta Danubius Octer Singers (DOS). Je zložené výlučne z profesionálne školených spevákov, absolventov Konzervatória a Vysokej školy múzických umení v Bratislave, a jeho členovia pôsobia v zborových telesách v Bratislave (SND a SF) a vo Viedni (Viedenská štátna opera a Wiener Volksoper) a o. i. sa špecializujú na slovenskú a slovanskú a cappella tvorbu, teda bez nástrojového sprievodu. Dirigentom tohto telesa je absolvent VŠMU Daniel Simadel so skúsenosťami z Opery SND, z operných festivalov v Rakúsku či zo spolupráce s viedenským zborom Arnold Schonberg. Naposledy okteto reprezentovalo slovenské vokálne umenie na medzinárodných festivaloch Janáčkovy Hukvaldy 2014, Mitte Europa 2014 a Musica Sacra v Nitre 2014.
■ KTO ZA PRAVDU HORÍ...
Hudobné teleso Danubius Octet Singers po Kuzmányho Kto za pravdu horí prednieslo na hudbu Jána Valašťana a na text Ľudovíta Štúra Nitra, milá Nitra Prosbu ‒ hudba Michal Laciak, slová Viliam Pauliny-Tóth, ktorý napísal slová aj na pieseň Kto si rodom Slovák, potom na slová Ľ. Štúra a hudbu Alexandra Moyzesa Devín, milý Devín a po piesňach Hojže, Bože a Hoj, vlasť moja večer vrcholil prednesom piesne Kolo Tatier čierňava ‒ slová Samo Tomášik, hudba Ľudovít Vansa, a napokon zaznela Aká si mi krásna Eugena Suchoňa a Petra Bellu-Horala. Tento výpočet je málo na to, aby pripomenul, aký význam má tento štúrovský program. Mnohým oživil v pamäti podujatie, ktoré naplnilo a nadchlo bratislavskú Redutu ‒ Piesne zašlej slávy. Vtedy v prvom rade sedel o i. ešte málo známy, vlastne len na Slovensku ako-tak známy, Alexander Dubček, a keď Sarvaš, Kristinová a ďalší začali spievať Kto za pravdu horí sála nielen povstala, ale najmä s obrovským nadšením pozdravovala program – vtedy ešte nebol rok 1968 ‒ to demonštrovalo silu národnej pamäti, silu nielen morálnu, duchovnú, ale aj, ako sa ukázalo, politickú, spoločenskú. Pohlo to verejnosťou. Podobne tento štúrovský program a štúrovský rok má obrovský význam v prostredí Európy, kde zanikla a zlyhala šaľba klamného multikulturalizmu a ukázala sa potreba sebavedomej identity občana aj ako príslušníka národa.
Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: archív