Rodokmeň slovenskej ústavy nevznikal ľahko

thumbnail

Boris Kollár vyzdvihol význam Matice slovenskej pri formovaní našej štátnosti. Pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi prvého septembra 1992 poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady proklamačným hlasovaním prijali základný zákon budúceho štátu – Ústavu Slovenskej republiky. Zo sto tridsiatich štyroch prítomných poslancov stoštrnásť hlasovalo ZA, šestnásť bolo PROTI a štyria sa zdržali. Za jej schválenie sa jednoznačne postavili poslanci HZDS, SNS a veľkej časti SDĽ. KDH spolu s maďarskými stranami bola proti.

O tri dni neskôr 3. septembra 1992 bola za účasti mnohých významných hostí v priestoroch Bratislavského hradu slávnostne podpísaná vtedajším predsedom SNR Ivanom Gašparovičom  a predsedom vlády Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom. Jej účinnosť nadobudla platnosť prvého októbra 1992. Na základe týchto historických udalostí bol prvý september ustanovený za štátny sviatok. Napriek niektorým pokusom o jeho zrušenie patrí tento deň medzi najvýznamnejšie míľniky slovenského národa v boji za samostatnú a demokratickú Slovenskú republiku.

  • NÁRODNÁ DISKUSIA

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár pri tejto príležitosti vyzdvihol vo svojom príhovore v priamom prenose RTVS 1. 9. 2020 národno-emancipačný proces slovenského národa. „Slovenská národná rada prvého septembra 1992 prijala verejným hlasovaním a ústavnou väčšinou sto štrnástich hlasov hierarchicky najvyššie postavený právny predpis mladého demokratického štátu – Ústavu Slovenskej republiky.“ Pripomenul, že jej prijatie sa stalo v roku zásadných zmien s väzbami na budúcnosť slovenského národa a národnostných menšín vyvrcholené prvého januára 1993 vznikom samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky. „Tým sa dovŕšil stáročný národný pohyb  na ceste k samostatnosti a k medzinárodne uznanej demokratickej republike.“ Podotkol tiež, že slovenská ústava  nášmu mladému štátu vytvorila rozhodujúci právny rámec a definovala základné politické, demokratické, občianske, ľudsko-právne a sociálne piliere suverénnej republiky.

„Slovenský národ, občania Slovenska dostali najdôležitejší zákon moderného štátu, od ktorého sa odvodzujú všetky zákony a právne normy. Patrí každému občanovi, chráni jeho práva a slobody.“ Poznamenal, že naša ústava sa rodila v celonárodnej diskusii. „Jej rodokmeň nevznikal ľahko a bez problémov. Netreba zabúdať, že vznikala ešte v spoločnom federálnom štáte so všetkými mantinelmi vtedajšej federálnej politickej moci, ktorá zvierala, utlmovala a potláčala všetky národné aktivity aj pri tvorbe našej ústavy.“

  • AJ MATICA

Ďalej pripomenul, že pri jej tvorbe sa nepodieľali len vtedajšie politické strany a hnutia, ale aj mnohí občania. „Nemalú úlohu zohrala predovšetkým Matica slovenská, ale aj Štúrova spoločnosť, Iniciatíva Zvrchované Slovensko, Kongres slovenskej inteligencie či Literárny týždenník. Pripomínam to preto, lebo chcem vyzdvihnúť dôležitosť angažovania sa vás občanov tak v časoch vzniku ústavy, ako aj v súčasnosti, keď pred nami stoja mnohé výzvy a zmeny podporujúce demokraciu, slobodu a stabilitu nášho štátu.“  Predseda Národnej rady SR vo svojom príhovore s veľkým poďakovaním ocenil a vyzdvihol všetkých jej tvorcov, že v náročnom a krátkom politickom čase vytvorili základné dielo – modernú Ústavu Slovenskej republiky. „Dokázala obsiahnuť Listinu základných ľudských práv a slobôd, a to vrátane práv sociálnych. Hlásime sa k politickému a ku kultúrnemu dedičstvu zo zápasov o naše národné bytie a vlastnú štátnosť. Hlásime sa k cyrilo-metodskému duchovnému dedičstvu. Preambula má vyvážený národný i občiansky rozmer. Patrí tak slovenskému národu, ako aj národnostným menšinám a etnickým skupinám. To je nepopierateľný fakt. Akékoľvek úvahy o jej zmene považujem za neprijateľné.“

  • HRDÍ NA ÚSTAVU

Na záver ozrejmil, že naša Ústava SR chráni ľudské, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, hodnoty demokracie a solidarity. „Máme byť zaslúžene hrdí na našu ústavu a rovnako všetci sa k nej musíme s úctou správať a tak i konať. V súčasnosti považujeme demokratické hodnoty a práva, ktoré nám zaručuje ústava, za samozrejmé. Avšak naša sloboda nie je samozrejmá. Môžeme ju ľahko stratiť a naše práva majú aj druhú stranu mince – povinnosť a zodpovednosť. Som rád, že máme demokratický štát a jeho Ústavu Slovenskej republiky. Veď patria všetkým našim občanom a nesmieme zabúdať najmä my politici, že ústava je pre politické reprezentácie svedomím našej modernej štátnosti.“

Matej MINDÁR – Foto: MS

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.