Rok bojov na Ukrajine

Názor šéfredaktora SNN na ukrajinskú krízu: 

            Koncom februára sme si pripomenuli rok od vypuknutia vojenského konfliktu v Ukrajine. Pôvodný plán Kremľa na rýchlu vojnu sa nenaplnil a konflikt zamrzol. Pripomína zákopovú časť prvej svetovej vojny, kde sa roky frontové línie posúvali o stovky metrov, prípadne pár kilometrov z jednej strany na druhú.

            Po útoku ruských vojsk sa demokratický svet postavil na stranu Ukrajiny. Vladimír Putin, ktorý bol dovtedy uznávaný líder a istý protipól americkej geopolitickej hegemónie a mnohých amerických vojenských avantúr, stratil sympatie viacerých európskych politikov i radových Európanov. Takáto reakcia bola logická. Takmer nikto ešte 23. februára 2022 neveril, že ruská armáda na druhý deň napokon vstúpi na územie Ukrajiny.  Málokto si na našom starom kontinente dokázal vôbec predstaviť riešenie geopolitických problémov vojenskou silou, pri ktorej zomierajú nielen vojaci, ale aj nevinné civilné obete. Západný svet sa do vojny zapojiť nemohol. Do konfliktu by vstúpilo NATO. Vojna by sa stala globálnou. Západný svet teda vyhlásil Ruskej federácii ekonomickú vojnu. Európska únia a Spojené štáty americké prijímajú jedny hospodárske sankcie za druhými. Ruskí športovci nemôžu na majstrovstvách sveta reprezentovať svoju krajinu – samozrejme okrem športov, v ktorých sa „točia“ veľké peniaze, ako je napríklad americká Národná hokejová liga či svetový tenis. Ruskí občania sú vytláčaní zo svetového spoločenstva. Nemôžu tak voľne cestovať po svete ako do vypuknutia konfliktu. Sú ostrakizovaní, odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Akoby za ukrajinskú krízu mohli radoví Rusi, a nie ich politický režim. A takýto prístup kolektívnej viny určite mierovému riešeniu nepomôže.

            Mieru nepomôžu ani dodávky nielen obranných, ale i útočných zbraňových systémov aj od mnohých členských krajín NATO pre ukrajinskú armádu. A Slovensko má byť pionierom. Po obrannom systéme S-300 plánuje Hegerova vláda bez mandátu poskytnúť Ukrajine uzemnené bojové stíhačky Mig-29. Rozhodnúť o tom musí parlament, lebo kabinet je v demisii. 

            Je evidentné, že Rusi sa z hraničných oblastí nestiahnu. Čínsky mierový plán Západ odmietol. Riešenie je v nedohľadne. Verme len, že sa vojna nerozšíri ďalej do Európy. Bolo by to pre nás fatálne.

Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN

Prečítajte si analýzy redaktorov SNN ohľadom témy vojnového konfliktu na Ukrajine:

Nastávajú trvalé geopolitické zmeny nielen na východe Európy. Za oponou dodávok ťažkých zbraní pre Ukrajinu, o čom všetci hovoria na najvyššej úrovni, sa skrývajú neuveriteľné skutočnosti. Nemecké médiá hovoria o spore, hádke a škriepke Nemecka so Slovenskom. O čom a s akými Nemcami sa teda hádame? Slovenský poverený minister obrany vyhlásil, že ide o to, ako si nemecká firma nesplnila domáce úlohy, ale veci sa už vyriešili. Dodávka tankov na Ukrajinu bola v Berlíne na každodennom programe. Malá skupina vysokých nemeckých úradníkov, politikov a vojakov riešila so slovenskými úradmi výklad európskych colných predpisov a sťažovala sa, ako to naťahuje čas. Nemecké zbrojárske firmy vytvorili za nemecké peniaze neďaleko hraníc s Ukrajinou pri Michalovciach dielňu, pretože zbrane v trvalom nasadení potrebujú servis elektroniky, ako aj palebných hlavní. Konkrétne čísla o počtoch sú tajné, ale vie sa o desiatkach kusov nasadenej obrnenej techniky. Po opravách zbrojná technika následne dlhé dni čakala na hraniciach, aby mohla opustiť priestor Európskej únie. Vraj kvôli clu..

• TANKY A CLO

Slovenskí colníci argumentovali, že ide o dovoz a po oprave o vývoz na Ukrajinu, teda prevoz medzi členským a nečlenským štátom Európskej únie. A to podlieha clu. Navrhli nemeckým firmám zložiť kauciu vo výške pätiny hodnoty dovážanej a vyvážanej obrnenej techniky.  Pri ich cene  5 až 7 miliónov eur za kus je 20-percentná kaucia riadna suma, z ktorej by sa  podľa slovenskej argumentácie malo odrátať clo. To, čo vyzeralo ako úspech, sa premenilo na zlý byrokratický sen. V Berlíne narastal hnev, konštatujú nemecké médiá. Musel byť zapojený dokonca úrad kancelára, vraj aj Biely dom, minister obrany dvakrát rokoval so slovenským, SMS posielala nemecká ministerka zahraničných vecí slovenskému ministrovi.

Nakoniec sa, podľa tvrdení nemeckých novín, do riešenia zapojil dokonca nemecký prezident. Techniku by bolo predsa treba prevážať nie tridsaťpäť kilometrov do Michaloviec, ale dvetisíc kilometrov do materských firiem v Nemecku. Riešenie: nemecké firmy sa dohodnú so slovenskou firmou Konštrukta a tá vyrieši všetky otázky. No cez médiá nemecká strana vyjadruje znepokojenie ‒ čo keď vláda v demisii nebude vedieť riešiť nové problémy? Nebolo by lepšie presunúť servisné opravárenské stredisko do Poľska? A Nemci pritlačili argumentáciu – a čo keď z predčasných slovenských volieb vzíde vláda s postojom proti prevozu techniky, ako je to v Maďarsku. Berlínu je ľúto, že nemá podobnú dohodu so Slovenskom, ako majú USA.

• ROK INVÁZIE

A tak sme pri otázke: Ako zmenil rok ruskej invázie na Ukrajinu pomery v tejto časti sveta? Zmenili sa geopolitické pomery i medzinárodné vzťahy. Odpoveď nám dali obrazy inscenácie nevídanej návštevy prezidenta USA Bidena najprv v Kyjeve a potom vo Varšave. Boli určené nielen miestnemu, ale aj americkému publiku. Bidenovo stretnutie so štátmi Bukureštskej deviatky ukázalo jasne, kto tvorí nové východné hranice Severoatlantickej aliancie NATO.  Nejde len o novú východnú hranicu NATO, ale o to, že kľúčovým hýbateľom tohto vývoja sa stali práve USA. Amerika, americký prezident, má hlavné slovo.

Nemecko muselo zmeniť v priebehu roka  doterajšie základy nemeckej zahraničnej politiky. Po desaťročiach nielen opustilo, ale ako vyhlásil kancelár, priamo odmietlo politiku ekonomickej previazanosti, akejkoľvek spolupráce s Ruskom. Po doteraz jednoznačne nevyjasnenom zničení rusko-nemeckého plynovodu Severný potok, zdroja nesmierne lacného plynu a jedného z pilierov zdarného rozvoja nemeckého hospodárstva podporovaného všetkými doterajšími vládami, je na dlhé desaťročia odstránená akákoľvek možnosť nemecko-ruskej spolupráce a vytvorenie stability v Európe na tomto základe. Naopak, nová európska stabilita sa bude vytvárať  vedno s USA ako rozhodujúcim činiteľom na základe novonadobudnutého vplyvu štátov novej východnej hranice NATO na európske usporiadanie. Podľa skúseného politika Klausa von Dohnanyiho v nemeckom verejnoprávnom rozhlase kľúč k ukrajinskému riešeniu je vo Washingtone, kde o tom rozhoduje malá skupina ľudí a Európa už stratila akúkoľvek možnosť do toho hovoriť. Čas, keď Európu (teda Nemecko) vo Washingtone počúvali, je už definitívne preč.

Tri pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko, Estónsko ‒ nielenže bezvýhradne podporujú Ukrajinu, ale pre nich je to súčasť ich vlastného zápasu proti Rusku. Teda vojna na Ukrajine je ich vojnou. Podobne je to s Poľskom. To dnes buduje najsilnejšiu armádu a letectvo. Silnejšiu, ako majú v súčasnosti nemecké ozbrojené sily. Poľsko, ako ukázala návšteva prezidenta USA vo Varšave, je stotožnené s ukrajinským zápasom.

• CIELE

Sú naše ciele identické s ukrajinskými? Sú naše ciele vojnových operácií v tejto vojne identické s ukrajinskými? Chce Západ to isté ako Ukrajinci? Ubezpečujeme Ukrajinu o podpore tak dlho, ako to bude potrebné. Avšak kto bude rozhodovať o čase a cieľoch? Čo to vlastne znamená vojnu neprehrať, čo znamená zvíťaziť ? Ako sa vyhnúť riziku, že sa NATO, štáty Aliancie stanú priamymi účastníkmi vojny?

Mnohé otázky si kladie časť nemeckej verejnosti. Mierovú výzvu podpísalo v krátkom čase 625-tisíc občanov.  V prieskumoch 67 percent opýtaných je za okamžitý začiatok mierových rokovaní. Najmenšiu podporu  zaznamenali medzi voličmi vládnej strany zelených – ale aj tak to bola väčšina ‒ 56 percent. V Berlíne sa na výzvu autoriek Mierového manifestu konali tisícové demonštrácie. To všetko je odrazom pochybností nemeckého obyvateľstva, krajiny, ktorá prijala za bezprecedentne dobrých podmienok milión utečencov z Ukrajiny. Ruská invázia nespochybniteľne porušila platné medzinárodné právo. Vlani v marci stoštyridsaťjeden štátov schválilo rezolúciu odsudzujúcu ruskú inváziu. Tento rok sa to opakovalo ‒ stoštyridsaťjeden štátov odsúdilo ruské porušenie medzinárodného práva a žiadalo rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Na pôde OSN sa opäť ocitla Ruská federácia v izolácii, stoštyridsaťjeden štátov odsúdilo postup Moskvy, tridsaťpäť štátov sa zdržalo, medzi nimi Čína a India, a päť hlasovalo proti – okrem Ruska, Bielorusko, Severná Kórea, Sýria, Eritrea a Mali.

Dušan D. KERNÝ – Foto: internet

Aj po roku sú ruské jednotky pevne usadené na juhovýchode krajiny. Konflikt na Ukrajine má za sebou rok trvania. Médiá „hlavného prúdu“ na Slovensku aj na Západe nás dennodenne presviedčajú o víťazstvách a odhodlaní ukrajinských síl. Tento naratív nie vždy zodpovedá pravde. Jeho zámerom je udržať podporu verejnosti pre pokračovanie vo vojne, ktorá má za cieľ v prvom rade oslabiť Rusko. Konflikt sa však pre Kyjev nevyvíja až tak dobre. Ukrajina trpí gigantickými stratami a ekonomika štátu je na pokraji zrútenia. Už pred vojnou (2021) Ruská federácia vynakladala na armádu 66 miliárd dolárov, čo tvorilo vyše tri percentá HDP krajiny. Naproti tomu Ukrajina len 5,5 miliardy dolára. Podľa Medzinárodného menového fondu klesla ruská ekonomika pod náporom „zničujúcich“ sankcií o znesiteľných 2,2 percenta a na roky 2023 a 2024 očakáva dokonca rast ekonomiky. Na druhej strane sa ukrajinský HDP prepadol minulý rok o tridsaťpäť percent a drasticky narástlo zadlženie krajiny.

• MILIARDOVÉ ŠKODY

Západná pomoc je zväčša poskytovaná vo forme pôžičky, nie je to žiaden dar. Podľa analytikov Goldman Sachs celkové škody Kyjeva následkom vojny už dosiahli 830 ‒ 850 miliárd dolárov. Na rok 2023 musí ukrajinský rozpočet len na naliehavé potreby vynaložiť 55 miliárd pri deficite 38 miliárd dolárov, zatiaľ čo ruská štátna pokladnica sa kúpe v obchodnom prebytku spôsobenom výrazným nárastom cien vyvážaných energií. Obrovský rozdiel v zdrojovej základni sa začína prejavovať v neprospech Ukrajiny aj na bojovom poli. Pomoc Západu konflikt predlžuje bez jasnej možnosti vojenského víťazstva Kyjeva. Americký analytický portál 19FortyFive, ktorého výstupy citujú také mediálne domy ako New York Times, Newsweek, Asia Times či Fox News, sa rozhodol zhodnotiť rok vojny. Portál s poľutovaním pripomína, že Ozbrojené sily Ukrajiny nedokázali dobyť ani jedno mesto, ktoré sa Rusi rozhodli brániť. Ukrajinská armáda mohla vstúpiť len tam, odkiaľ ruské sily odišli z vlastného rozhodnutia, ako napríklad z Chersonskej, Charkovskej a Černigovskej oblasti. Každé ukrajinské mesto, ktoré Rusi neopustia, bolo kyjevskou vládou vyhlásené za nedobytné a zakaždým bola ukrajinská armáda v takomto meste porazená – Mariupoľ, Severodoneck, Lisičansk, Popasnaja, Soledar. Rovnaký priebeh sa očakáva aj s Arťomovskom (Bachmut). Bývalý analytik CIA James Rickards tvrdí: „Ukrajina vojnu nevyhráva, ona ju s treskom prehráva. (...) Realita je taká, že väčšina z toho, čo Ukrajinci získali späť, boli slabo bránené pozície, ktoré Rusi rýchlo opustili.“ Ruské sily majú na Ukrajine relatívne málopočetný kontingent, zatiaľ čo Kyjev uskutočnil už niekoľko vĺn mobilizácie. Minuloročné vojenské úspechy Kyjeva mali reálne len politický a taktický význam, a to za cenu veľkých strát techniky a živej sily. Aj po roku sú ruské jednotky pevne usadené na juhovýchode krajiny.

• STATICKÁ VOJNA

Vzhľadom na vývoj moderných sledovacích zariadení, ako sú prieskumné drony a satelity, v kombinácii s veľmi presnými ďalekonosnými zbraňami nie je možné uskutočniť výrazné prieniky mechanizovanými jednotkami. Z toho dôvodu konflikt nadobudol statický charakter pripomínajúci prvú svetovú vojnu. Ruské velenie tomu prispôsobuje svoju taktiku. Frontálne útoky sú posledná možnosť, využívajú prevahu v delostrelectve, protivníka sa snažia obchádzať a blokovať, aby zabezpečili čo najnižšie straty vo vlastných radoch. Najtvrdšie boje v celom konflikte prebiehajú práve v týchto dňoch o mesto Arťomovsk. Šéf súkromnej armády PMC Wagner, ktorá vedie útok na mesto, Jevgenij Prigožin sa vyjadril: „Našou úlohou nie je dobyť samotné mesto, ale vyčerpať a vykrvácať tu ukrajinské jednotky. A tak to aj je.“ Tomu zodpovedajú aj obrovské straty v radoch Ozbrojených síl Ukrajiny. Ako uviedol americký Newsweek, boje v Arťomovsku sú zvlášť ťažké, ide o povestný „mlynček na mäso“, pričom priemerná dĺžka života ukrajinského vojaka v prvej línii je asi štyri hodiny.

Celkové straty v konflikte sa dajú odhadovať len na základe indícií. Prehlásenia o padlých v radoch protivníka medzi bojujúcimi stranami nie je možné v čase konfliktu brať za vierohodné. Napriek tomu naše médiá tieto informácie nekriticky preberajú len z jednej strany. Novinári z britskej BBC so skupinou dobrovoľníkov si dali námahu a pokúsili sa z otvorených zdrojov (nekrológy, správy o pohreboch a posmrtných vyznamenaniach) zistiť straty na ruskej strane. Do polovice februára narátali 14 709 potvrdených bojových úmrtí. Predpokladajme, že skutočné čísla môžu byť okolo 20 000. Ruskí predstavitelia už dlhší čas hovoria o pomere padlých 8 : 1 v ich prospech, k tomuto tvrdeniu sa pripájajú aj nezávislí vojenskí analytici na Západe. Straty Ukrajiny môžeme odhadovať na stopäťdesiattisíc padlých.

Toto číslo môže byť blízko pravdy vzhľadom na to, že už koncom novembra predsedníčka Európskej komisie priniesla informáciu o stotisíc padlých ukrajinských vojakoch. Ukrajina sa dostáva do situácie, keď kolaps hospodárstva a straty na životoch pri oslobodzovaní územia začínajú byť privysoké. Štát drží v chode externé financovanie a Ukrajine dochádza už aj výzbroj.

• ZBRANE ZO ZÁPADU

Západ vyprázdnil sklady starších zbraní a je nútený posielať aj najmodernejšie zásoby, ochudobňujúc vlastné armády o obranyschopnosť. Na bojiskách v Donbase zohráva rozhodujúcu rolu delostrelectvo. Západ sa v posledných dvoch desaťročiach sústredil na vedenie vojen s malým počtom drahých, vysoko presných navádzaných zbraní, intenzita bojov na východe Ukrajiny si vyžaduje skôr masovú výrobu. Napríklad závod General Dynamics v Pensylvánii dosiahol maximálnu kapacitu výroby jedenásťtisíc nábojov kalibru 155 mm mesačne, pričom pracuje dvadsaťštyri hodín denne. Ukrajinská armáda spotrebuje asi šesťtisíc až sedemtisíc nábojov denne, ruská údajne až dvadsaťtisíc a podľa dostupných informácií je schopná viesť vojnu rovnakej intenzity do roka 2026. Vojenská pomoc Západu je pri súčasnej intenzite bojového nasadenia na fronte nedostatočná.

Po roku bojov je Ukrajina hospodársky zničenou krajinou. Šance vyhnať ruské jednotky sa stávajú vysoko nepravdepodobné, ak by sa to aj podarilo, šlo by o povestné Pyrrhovo víťazstvo za cenu státisícov životov.

Radoslav ŽGRADA – Foto: zahraničná tlač, internet