Prípad advokáta Martina Ribára je dôkazom o zneužívaní kolúznej väzby. Osemnásť dlhých mesiacov trvalo zadržanie advokáta Martina Ribára v kolúznej väzbe. Zasiahol až Ústavný súd SR a nariadil jeho okamžité prepustenie. Zatiaľ čo ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková považuje rozhodnutie Ústavného súdu SR za signál, že systém funguje, čím ašpiruje na cenu za najneuveriteľnejší výrok roka, opozícia si myslí, že došlo k systémovému pochybeniu reťazca prokuratúry a súdov.
Advokáta Martina Ribára zadržala polícia 30. októbra 2019 v rámci akcie Apač. Spolu s ním zatkli ďalších trinásť ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takzvaných takáčovcov. Dôvodom obvinenia advokáta bolo, že ako obhajca jedného zo zadržaných mu mal radiť, aby pri vypočúvaní mlčal. Väzba mu bola sústavne predlžovaná a rozhodnutia potvrdzoval Najvyšší súd SR. Po tom, čo ho v apríli tohto roka prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry obžaloval z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov, zasiahol ústavný súd a v máji 2021 ho prepustil. Ústavný súd nerozhodoval, či je vinný, alebo nevinný. Dôvodom prepustenia bolo porušenie jeho práv pri rozhodovaní o predlžovaní kolúznej väzby. Ústavný súd tak naposledy urobil v inom prípade pred štrnástimi rokmi.
- POLITICKÉ VÄZBY
Podmienky kolúznej väzby dlhodobo kritizovala Slovenská advokátska komora spolu s Iniciatívou advokátov za právny štát. Presné podmienky väzby opísal prvýkrát pre portál Právne listy práve advokát Martin Ribár na základe vlastnej skúsenosti. Patria k nim pobyt v cele dvadsaťtri hodín denne, tri metre voľnej plochy, nočné kontroly, absencia slnečného svetla, nedostatočná strava a prístup k teplej vode, neumožnenie návštev, pošty a telefonovania s rodinou.
Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin má na okolnosti väzby vo vyjadrení pre SNN jasný názor. „Kedysi sa ‚bojovalo‘ proti korupcii zatváraním na päť rokov pri úplatku policajtovi či lekárovi vo výške dvadsať eur a politici sa tým chválili. Vtedy som sa pýtal kolegov sudcov, aký vysoký bude trest, ak prídu na státisícové úplatky, čo je dnešná realita. Špeciálny prokurátor za tieto sumy navrhuje päťročné podmienky a špeciálny súd ich akceptuje. Rozhodovací proces trestných súdov sa prispôsobuje želaniam politikov. Rovnako sa prispôsobuje aj proces o väzbe, nastupuje mediálna podpora, prítomnosť politikov. Neskúma sa dôvod.“
- NEÚNOSNÁ DĹŽKA
Kolúzna väzba vznikla z obavy, že obvinený bude pôsobiť na spoluobvinených, svedkov alebo mariť dôkazy. Do roka 2009 trvala štyridsaťosem mesiacov, po zatknutí vtedajšieho mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka sa predĺžila až na šesťdesiat mesiacov, teda päť rokov. Zákon vznikol účelovo kvôli jednému zločincovi. Kto túto neúnosnú dĺžku inicioval? V roku 1998 vznikla prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Ten si vybral za ministra spravodlivosti vtedajšieho predsedu KDH bývalého disidenta Jána Čarnogurského. Vedúcim úradu ministerstva sa stal 9. decembra 1998 terajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Hoci to bola pomerne bezvýznamná funkcia, navrhol vyššiu dĺžku kolúznej väzby, ktorú si väzeň socialistického režimu Ján Čarnogurský osvojil a presadil v parlamente.
V susednom Česku trvá kolúzna väzba len tri mesiace. Ak sa ponoríme do minulosti, zistíme, že podľa zákona z roka 1873, ktorý platil na území prvej Československej republiky, trvala väzba v prípravnom konaní dva až tri mesiace, od roka 1956 za bývalého režimu dva mesiace.
- VLÁDNA KRÍZA
Kolúzna väzba sa stala aj dôvodom na ďalšiu v rade nekonečných roztržiek vo vládnej koalícii. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár už po druhýkrát v tomto volebnom období prerušil rokovanie parlamentu. Okrem návrhu navýšenia štátneho rozpočtu aj pre rozdielne názory na inštitút kolúznej väzby. „Pri rozhodovaní o dĺžke či obmedzení kolúznej väzby niektorými ‚hviezdami‘ parlamentu sa ide mimo podstaty veci,“ mieni Štefan Harabin. „Musí byť založená na dôvodnej obave o ovplyvňovanie svedkov. Ak sa vypočujú, dôvody kolúznej väzby majú pominúť. Tu sa však predlžuje väzba dôvodom vypočutia nekonkrétnych svedkov, ktorých obvinený ani nepozná. Takto to prokurátor odôvodní a nekompletný sudca a odvolací senát to potvrdia.“
V hre sú dva varianty prerokovania dĺžky kolúznej väzby ‒ májový čas opätovného prerokovania alebo až júnový termín návrhu poslankyne SME RODINA Petry Hajšelovej, ktorá navrhuje kolúznu väzbu skrátiť na sedem mesiacov. Opäť teda vzduchom lietajú rôzne čísla, ako pri väčšine nových zákonov absentuje účasť odborníkov a pripomienkovanie. A koalícia nenašla zhodu ani v tomto bode, hoci opozícia sa vyjadrila, že návrh hnutia SME RODINA sú jej poslanci ochotní podporiť. Rozhára sa preto ďalšia koaličná roztržka, lebo spoločné hlasovanie s opozíciou je porušením koaličnej zmluvy.
- NADVLÁDA MOCI
Prípad Ribár oslabil dôveru verejnosti v právny štát, pretože Ústavný súd SR svojím rozhodnutím vyslovil opak. Nie je dobré, ak sa vytvára pocit nadvlády moci nad bezmocnými, pričom musia zasiahnuť až tie najvyššie inštancie, aj to až na základe sťažnosti profesijných skupín.
Podľa predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu sa proti sudcovi nesmie ani vyvodzovať zodpovednosť, pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že sudcovia sa budú báť robiť svoju prácu. Rovnako to však platí aj v opačnom garde. „Je nenormálne, aby sudca akceptoval ako dôvod väzby to, že advokát si koná svoju prácu,“ mieni Štefan Harabin. „Ak sa na tom založí trestné stíhanie, tak je to hrozné.“
Martin Ribár už avizoval, že sa obráti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. „Štát musí podobné prípady čo najskôr odškodniť sám, a nie to nechať na Štrasburg, aby narastali úroky,“ uzatvára úvahu Štefan Harabin. „Zároveň treba proti tým, ktorí sa na tejto nezákonnosti podieľali, vyvodiť trestno-právnu zodpovednosť a stíhať ich za porušenie právomoci verejného činiteľa.“
Ivan KRAJČOVIČ – Foto: internet, refresher.sk