Puškinova tvorba obohacuje ruskú, slovenskú aj svetovú literatúru a kultúru. Krásna kniha, nádherná, prekrásny obal, bohato ilustrovaná – stojí za to si ju kúpiť, bude to skutočne hodnotný darček. Asi takto by som niekoľkými slovami opísal knihu Alexandra Sergejeviča Puškina Rozprávky a Poéma Ruslan a Ľudmila, ktorá bola vydaná na konci uplynulého roka. Po otvorení, otočení ďalších stránok, vzhliadnutí a zahĺbení sa do písma a „bukvíc“, vstrebaní deja a obsahu, obrázkov, ilustrácií, kresieb a malieb precítime literatúru a krásu vhodnú pre skutočných bibliofilov. Vydanie tejto knihy opäť obohatilo slovenskú a ruskú literatúru, tiež kultúru slovanských národov, ako aj kultúru iných národov.
Literárne diela a ich vydania od geniálneho ruského a svetoznámeho básnika a spisovateľa Alexandra Sergejeviča Puškina sú v slovenskej literatúre známe a vždy sa aj tešili patričnej obľube. Kedysi matičné múzeum tomuto velikánovi svetovej literatúry sa stále nachádza (aj keď v súčasnosti pod inou kuratelou) v kaštieli v Brodzanoch.
■ KNIŽNÝ UNIKÁT
Významný slovenský slovanofil, známy slovanský aktivista, ako aj matičný činovník Miloš Zverina pripravil na vydanie slovensko-ruský text, a to tak, že na ľavej časti každej strany je v slovenčine a napravo v ruštine. Kniha je rozdelená do troch hlavných častí. V prvej nachádzame päť ruských národných rozprávok, v druhej poému Ruslan a Ľudmila a v tretej dosiaľ do slovenčiny nepreložené Puškinove diela. V prvej časti sú to Rozprávka o cárovi Saltánovi, o jeho synovi slávnom a mohutnom bohatierovi kniežati Gvidonovi Saltánovičovi a o čarokrásnej cárovnej Labuti, Rozprávka o rybárovi a rybke, Rozprávka o popovi a jeho sluhovi Truľovi, Rozprávka o mŕtvej cárovnej a siedmich bohatieroch a Rozprávka o zlatom kohútikovi. V tretej časti sú to texty Cár uvidel pred sebou, Bolo to tak, Rozprávka o medvedici, Rozprávka o medvedici a jej medvieďatách, Pieseň o prorockom Olegovi, Balada o neveriacom Olegovi a Rozprávka o cárovi Saltánovi. Vďaka Štátnemu múzeu A. S. Puškina v Moskve je publikácia obohatená o unikátne grafiky významných ruských výtvarníkov. Spomeňme aspoň V. M. Vasnecova, L. J. Bilibina či V. A. Milaševského. Zameranie tejto „výstavnej“ knihy na toho hlavného, teda na čitateľa, je veľmi široké, a to od najmladšieho až po tých s väčšími životnými skúsenosťami, nevynímajúc, pravdaže, strednú generáciu, pričom každý si určite nájde svoje podľa vlastnej chuti, záľub, poznania, rozhľadenosti či múdrosti. „Zároveň je malým príspevkom do mozaiky vzájomného porozumenia a kultúrneho zblíženia našich dvoch bratských slovanských národov – národa slovenského a národa ruského,“ ako píše Miloš Zverina. A po oboznámení sa, spoznaní tejto prekrásnej a hodnotnej knihy, to môžeme len a len potvrdiť, podčiarknuť a zvýrazniť.
■ K JUBILEU GÉNIA
Rozprávky boli vydané pri príležitosti dvesto dvadsiateho výročia narodenia A. S. Puškina, je to výnimočný počin v oblasti všeslovanskej spolupráce, vzájomnosti a kultúry. Vedecká pracovníčka Štátneho múzea A. S. Puškina v Moskve, zaslúžilá kultúrna pracovníčka Ruskej federácie Alla Borisovna Rudnevová tiež bližšie vysvetľuje a ozrejmuje viaceré vydania, tvorbu tohto výnimočného autora, ako aj dôležité a významné ilustrovanie od viacerých výtvarníkov, umelcov, a to tak, ako sa podieľali na výtvarnom spracovaní tvorby tejto celosvetovo významnej literárnej osobnosti. Čo sa výtvarného stvárnenia, skrášlenia a obohatenia textu týka, tak je to doslovne prechod od staroruského umenia cez ďalšiu ilustrátorskú, grafickú tvorbu, a to až po súčasných výtvarných umelcov.
B. Rudnevová pripomína, že toto vydanie „je významnou udalosťou nielen v kultúrnom živote týchto dvoch krajín, ale aj dôkazom duchovnej blízkosti ruského a slovenského národa, ktoré majú spoločné historické korene v rozvoji všeslovanskej kultúry“. Zdôrazňuje tiež neopakovateľnosť rozprávky každého národa, „práve v nich sa odrážajú spoločné motívy, námety a obrazy“. Práve od Puškina sa inšpirovali aj ďalší veľmi významní a dôležití umelci ruského národa, no nielen oni, ale aj umelci iných národov a etník. „Veríme, že toto nové vydanie Puškinových rozprávok plne zodpovedá týmto vysokým požiadavkám a vzbudí vrelú odozvu v srdciach skutočných milovníkov kníh,“ dodáva A. B. Rudnevová.
■ OZAJSTNÝ POČIN
Vydanie tejto krásnej knihy je doslovne ohromný počin. Podieľali sa na ňom okrem vydavateľa Nitravy aj Štátne múzeum A. S. Puškina v Moskve, menovite riaditeľ Jevgenij Anatolievič Bogatyrev, hlavná kurátorka Jelena Alexandrovna Usovová a hlavná vedecká pracovníčka Alla Borisovna Rudnevová. Doplniť pre úplnosť treba aj použité preklady a prekladateľov tejto knihy, a to od Heleny Križanovej-Brindzovej, Jána Smreka, Eugena Paľceva, Jaroslava Rezníka, grafika Daniela Blažka, redaktorku Alenu Zverinovú, ako aj ďalších, ktorí sa na jej príprave podieľali. Osobitne sa žiada vyzdvihnúť iniciátora – už spomenutého slovanofila a pansláva v tom najlepšom zmysle slova Miloša Zverinu. Kniha je doplnená o štvrtú časť – poému Ruslan a Ľudmila, a jej bližšie vysvetlenie a ozrejmenie, vysvetlivky k textu , predstavenie ilustrátorov knihy, zoznam použitých ilustrácií... Je to akási odborná kapitola, ktorá bližšie vysvetľuje a osvetľuje viaceré súvislosti, fakty a tvorbu tohto literárneho velikána. Potrebné je navyše doplniť, že táto publikácia okrem už uvedeného môže poslúžiť študujúcim ruský jazyk, resp. opačne, teda tým, čo ovládajú ruský jazyk, pomôže s osvojením slovenského jazyka.
Viliam KOMORA – Foto: archív autora