Riaditeľ Karol ČÁLIK prechádza bránou Novej scény už päťdesiatpäť rokov. Sedemdesiatpäť rokov v živote človeka znamená zrelý vek. Ak ide o kultúrnu inštitúciu, vzbudzuje takéto číslo ešte väčší záujem, pretože spolky či divadlá zanikajú v poslednom čase po pár rokoch. Bratislavská Nová scéna vznikla oficiálne ako súčasť Slovenského národného divadla 30. novembra 1946. Starší Bratislavčania si možno ešte pamätajú na kino Alfa v budove Živnodomu na Kollárovom námestí. Po adaptácii týchto priestorov funguje divadlo dodnes, aj keď prešlo mnohými prestavbami a internými personálnymi aj žánrovými zmenami.
Slávnostné otvorenie novej divadelnej scény v našom hlavnom meste bolo spojené s uvedením Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy, ktorú režíroval jedinečný režisér Drahoš Želenský. Jeho asistentom bol neskôr tiež uznávaný režisér Jozef Pálka. Ako sa dozvedáme z dobového plagátu, v inscenácii účinkovali významné osobnosti nášho divadelníctva ‒ Mária Bancíková, Marta Černická, Božena Slabejová, Oľga Vronská. Z mužských predstaviteľov spomeňme Samuela Adamčíka, Františka Dibarboru, Martina Gregora, Ladislava Chudíka či Jozefa Šimonoviča. Keďže v tých časoch nejestvovali magnetofónové záznamy, divadelné predstavenia sprevádzal živý orchester pod taktovkou dirigenta Jaroslava Líbala. Hudobnú spoluprácu mal neskôr národný umelec Ján Cikker. Nezaostávala ani scénografická zložka. Scénu pre túto inscenáciu navrhol výtvarník Ladislav Vychodil.
■ NEZABÚDALI NA DETI
Vtedajšia Nová scéna uvádzala činoherné diela pre dospelých, no nezabúdala ani na deti. Hneď v prvých dňoch po svojom otvorení si malí diváci mohli pozrieť predstavenie Rozprávka o písmenkách. Dospelé publikum sa pobavilo na Gogoľovej Ženbe aj na psychologickej hre Júliusa Barča-Ivana Dvaja. Asistentkou režiséra Františka Kudláča bola Magda Husáková Lokvencová. Ženské publikum prichádzalo aj kvôli šarmantnému Františkovi Krištofovi Veselému. Veľkému záujmu sa tešili operety i hudobné komédie, excelovala v nich Gizela Veclová, ktorá bola v rokoch 1952 až 1985 sólistkou súboru.
Od roka 1954 sa Nová scéna osamostatnila od Národného divadla. Začala pôsobiť pod vlastným vedením, sformovalo sa dvojsúborové divadlo, pozostávajúce zo spevohry a z činohry. Popri budove na Kollárovom námestí získala Nová scéna aj ďalšie priestory v bývalej Astorke, čím vznikli dve komorné divadla ‒ Štúdio Novej scény na Suchom mýte a Poetický súbor na Michalskej, teda na Korze. V smutnom roku 1968 potešoval divákov na Novej scéne Jozef Kroner, ktorý exceloval v muzikáli Fidlikant na streche. Nemenej úspešný a nezabudnuteľný bol Vlado Müller v hlavnej úlohe muzikálu Grék Zorba. Obaja spomenutí hrali aj v činoherných predstaveniach ‒ rovnako ako Július Vašek, Ctibor Filčík, Ernest Kostelník, Juraj Kukura, Milan Kňažko, Marián Labuda, Milan Lasica, Július Satinský. Karol Čálik v tomto súbore účinkuje od októbra 1968. Herečky Eva Poláková, Zora Kolínska, Eva Rysová, Ida Rapaičová, Magda Vášáryová, Magda Paveleková, Kamila Magálová, Zita Furková dostali veľký priestor na svoje herecké majstrovstvo. Javisko spomínaného divadla patrilo počas predstavení aj mnohým ďalším výborným protagonistom ‒ Boženke a Viliamovi Polónyiovcom, Gréte Švercelovej, Ivanovi Krajíčkovi, Oldovi Hlaváčkovi, rodine Kaprálikovej, Ivanovi Letkovi, Jozefovi Benedikovi, Mariánovi Zednikovičovi, Ladislavovi Miškovičovi, Ivovi Hellerovi, Ivanovi Krivosudskému, Zdenovi Sychrovi, Jurajovi Ďurdiakovi. Nemožno zabudnúť na významný zástoj dirigenta Zdenka Macháčka či režiséra Petra J. Oravca.
■ MUZIKÁLOVÁ TVORBA
Reorganizáciou v roku 1991 vznikol iba jeden súbor hudobno-dramatického charakteru, ktorý sa špecializuje na uvádzanie modernej muzikálovej tvorby, ale aj na komédie a predstavenia pre deti. Diváci môžu vidieť inscenácie pôvodnej tvorby našich slovenských autorov, ale aj svetové diela, upravené do rôznych žánrov i spôsobov spracovania. Stálicou a vari najobsadzovanejšou divou sa stala Sisa Sklovská, veľký priestor dostávajú Mirka Gális Partlová, Katarína Hasprová, Miroslava Drínová, Romana Dang Van, Lenka Machciníková, z mladých mužov spevákov a tanečníkov treba vyzdvihnúť Patrika Vyskočila, Martina Kaprálika, Dáriusa Kočiho, Lukáša Pištu, Pavla Plevčíka. Pamätníkom trištvrtestoročnej histórie je aj súčasný umelecký riaditeľ Karol Čálik, ktorý na tomto javisku odohral stovky prestavení. Cez zamestnanecký vchod prechádza už päťdesiatpäť rokov. Bol sólistom spevohry, no zahral si v mnohých činoherných inscenáciách a publikum ho v súčasnosti môže vidieť aj v najnovšom naštudovaní muzikálu Jánošík.
■ JUBILEJNÝ GALAKONCERT
Jubileum fungovania si Nová scéna pripomenula slávnostným Galakoncertom, ktorý dramaturgicky pripravil herec Dávid Hartl. Zúčastneným divákom dopriali zaspomínať si na to najlepšie z existencie Novej scény. Zazneli ukážky z muzikálov Hallo, Dolly!, West Side Story, Bedári, Rómeo a Júlia, Mačky, František z Assisi, Pokrvní bratia a ďalších. Pandémia neušetrila ani vystúpenia na Novej scéne, a tak pre sprísnené opatrenia sa koncert konal trikrát ‒ 20. a 21. novembra. Na koncerte sa predstavili protagonisti z mladej generácie, no aj renomovaní a divadlu blízki hostia ako Titusz Tóbisz, Alžbeta Bartošová a Martin Hudec v sprievode dvadsaťpäťčlenného orchestra pod vedením dirigenta Ľubomíra Dolného, ktorý participoval na viacerých hudobných tituloch už v zabehnutých predstaveniach. Doteraz sa na Novej scéne odohralo vyše šesťsto slávnych operetných, muzikálových a činoherných inscenácií v podaní veľkých hereckých a speváckych hviezd.
Zaželajme nášmu poprednému profesionálnemu divadlu nech jeho história pokračuje nerušene naďalej. Nech v jeho priestoroch pokračujú všetci tvoriví aj interpretační umelci, ktorých si diváci obľúbili. Aby tu našli pochopenie noví autori, ktorých diela sa nedajú zahanbiť zahraničnými scenáristami či skladateľmi. Nech pôvodná tvorba rovnako zaujme publikum ako svetové diela. A nech nájdu uplatnenie nové talenty z viacerých oblastí scénického života.
Anna SLÁVIKOVÁ ‒ Foto: archív