Nehaňte ľud môj, vulgárni posmievači! Prvá a jediná slovenská stand-up comedy show Silné reči sa zaoberá rôznymi témami a predstavuje údajne „skvelý prameň humoru z ľudu“. Ak však tým žriedlom má byť vulgárnosť a oplzlosť, potom je ešte stále veršovaná výzva Andreja Sládkoviča namieste. V Sládkovičovej básni zaznieva: „Nehaňte ľud môj, že ľud môj je len ľud sprostý, často sú ‚múdri‘ hlúpi ľudkovia dľa súdu svetskej múdrosti...“
Silné reči je zoskupenie stand-up „komikov“. Na slovenskej scéne vystupuje od roku 2010. Založil ho Ján Gordulič v úzkej spolupráci s bratislavským Nu Spirit Clubom. Pravidelne vystupuje v slovenských kluboch, puboch a na súkromných akciách. Zoskupenie sa samé predáva výzvou: „Ak máte chuť sa zabaviť na veciach, o ktorých sa nehovorí, ale potrebujete skvelé komediálne vystúpenie, ktorým rozosmejete hostí na svojej akcii – príďte nás navštíviť ...“
■ AKTUÁLNY HORNÍČEK
„Humor je cudzie slovo, niektorým úplne cudzie.“ Tak charakterizoval ťažké umenie vtipnosti vari jeden z najlepších humoristov u nás Miroslav Horníček. Neuveriteľne múdry človek, pretože humor musí byť postavený na múdrosti, poznaní, láskavosti a, samozrejme, určite aj vtipnosti. Humor je najmä boj s ľudskou hlúposťou. A jeho arzenálom už preto nemôže byť iba hlúposť. Sú témy, ktorých sa humor síce dotýka, ale rozhodne by to nemal byť zosmiešňujúci a urážlivý humor, ak nie priamo primitívny, pretkaný vulgarizmami piatej cenovej skupiny a pseodointelektuálnymi narážkami, ktoré sú v konečnom dôsledku urážkami. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Keď Salman Rushdie publikoval Satanské verše, bol to jeho názor, i keď sa s ním dalo polemizovať. Keď redaktori Charlie Hebdo karikovali isté symboly, boli to ešte karikatúry, aj keď už vyvolávali polemiku. Keď sa „humoristi“ zo Silných rečí vyzbrojili v súvislosti s kresťanskou či so židovskou tematikou vulgarizmami najprimitívnejšieho razenia, nie je to nič, nijaký podnet na zamyslenie, reflexiu, nieto ešte humor. To, že sa na takom niečom niekto zasmeje, totiž ešte neznamená, že ide o humor.
Zarážajúce je, že zosmiešňovanie židovských biblických príbehov predviedol práve zodpovedný redaktor Židovských novín DELET na Slovensku Michael Szatmary. Na paškál si vzal najznámejší príbeh o Adamovi a Eve. Okrem sexistických posmeškov naznačil, že asi museli jesť lysohlávky (huba spôsobujúca opojenie a halucinácie - považovaná za drogu), keď v raji „kvákali s hadom".
■ NÁZORY DOTKNUTÝCH
Profesor Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry pri SNM, nevidí ani vo vtipoch uťahujúcich si zo židovského etnika nič zlé. Dokonca, v istých prípadoch – ako hovorí – „často v sebe skrývajú veľa múdrosti, sú duchaplné ale zároveň sebaspaľujúce“. K ukážkam „diela“ spomínaných „humoristov“ však profesor Mešťan rozhodne dodal: „Vôbec – a v zásade – som proti vulgarizmom a urážkam viery – akejkoľvek, a nemôžem ich skrývať za vtip.“ Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara sa na našu žiadosť k tejto téme vyjadril nasledovne: „Hovorí sa, že humor je korením života. Dobré korenie môže výrazne zlepšiť chuť jedla. Celá korenička vysypaná do hrnca poskytne nezabudnuteľný ‚zážitok‘. Avšak, aj keby sme opomenuli dôsledky, ktoré to zanechá na tráviacu sústavu, dobrý obed si väčšina z nás predstavuje inak. Málo príjemné tiež býva, keď korením kuchár skúša prekryť chuť niečoho nekvalitného či dokonca skazeného.“ Martin Kramara ešte dodal: „Keď sa v humore stretnete s vulgárnosťou, vyvoláva to otázky o jeho kvalite. Treba však zároveň povedať, že to zvyčajne súvisí s výškou nárokov konzumenta.“
■ DUŠEVNÉ PLYTČINY
Môžeme popriať dobrú chuť každému, komu sa chce niečo podobné konzumovať. Nemá však zmysel púšťať sa do chodov, ktoré na nás pôsobia odpudivo – už len počtom a kalibrom vulgarizmov. Nie všetci totiž na to máme žalúdok. Urážať sa na prejavy humoru, ktoré sú proti nášmu gustu, nemá zmysel. Je to dopredu prehratý boj. Na plytčine možno uviaznuť...
Starogrécky filozof Aristoteles mal k lacnému humoru jasný postoj: „Zvyk nachádzať všade a vo všetkom len smiešne stránky je najspoľahlivejším znakom plytkej duše, lebo smiešne leží vždy na povrchu.“ Spisovateľ, umelec, legenda humoru z niekdajšieho Roháča Benjamín Škreko nám zas povedal, že na ukážkach videí sa síce „párkrát schuti zasmial“ , ale nie až tak, aby odteraz začal tento druh humoru vyhľadávať. Benjamín Škreko nemá žiadne mantinely, z čoho si ešte možno robiť žarty a z čoho už nie. Vyznáva však zásadu, že humor nesmie urážať.
„Vulgarizmy v humore akceptujem len v prípade, ak, slovami Jana Wericha, sadnú v danej situácii ako riť na šerbeľ. Samoúčelné používanie vulgárnych slov, najmä z oblasti rozmnožovania a vylučovania, nechápem a odmietam sa na tom zúčastňovať.“ Ten, kto má zmysel pre humor, zväčša o tom vie. Lenže vypestovaný zmysel pre humor nie je až taká bežná záležitosť. Niektorí si iba myslia, že sú vtipní, že vedia žartovať a baviť okolie, lenže opak je pravdou. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska, rímskokatolícky kňaz Martin Kramara v odpovedi na naše otázky tiež napísal: „Mohlo by ma dostihnúť obvinenie zo zákonníctva alebo farizejstva. Ale naposledy, keď som sa detí v kostole spýtal, či vedia, kto je to farizej, malý chlapec mi dal pohotovú odpoveď: To je taký človek, čo býva na fare. Ani jedno oko v chráme nezostalo suché. To bol podľa mňa skvelý humor. A vôbec nevadilo, že sa vystrelilo z farára...“
■ HRUBÉ ZRNO
V dobe, v ktorej sa nepretržite sťažujeme na prienik bezduchých anglicizmov do nášho slovenského jazyka, akosi poza naše sťažnosti prenikajú doň už aj vulgarizmy najhrubšieho zrna. Subštandardné výrazy sa dokonca najnovšie stali aj súčasťou „futbalovej hymny“ z produkcie kapely Horkýže slíže. Nuž ale potom sa nečudujme tomu, čo sa deje na našich futbalových štadiónoch a ako sa tam správa časť tiežfanúšikov. To však je už iná téma nielen pre novinárov, ktorým to zjavne neprekáža, ale aj pre sociológov, psychológov a psychiatrov. Mimochodom, takmer ako keby to bola zámerná propaganda – zvulgarizovaný a manipulatívne bezhodnotový svet sa totiž oveľa ľahšie ovláda. Najmä ak je to svet mladých.
Ivan BROŽÍK
Prezrite si prejavy absolútnej neslušnosti slovenskej vraj komediálnej scény.
M. Adamy o postihnutých, nepočujúcich občanov
Zdroj-link: facebook, youtube