Už aj zahraničie nás upozorňuje na klesajúcu úroveň ovládania materčiny. Najnovšia štatistická publikácia Eurostatu o tom, ako sa darí plniť ciele programu Európa 2020 v oblasti vzdelávania, by mala byť na Slovensku dôvodom na vážnu analýzu situácie. A nielen to. Slovenské školstvo potrebuje urgentne systémové zmeny. Nesmú to však byť len úradnícke rozhodnutia a nestačia už len zmeny nekonečných zmien, ako sa to deje už takmer štvrťstoročie.Vyššie a súčasne efektívne investície do vzdelávania, najmä na zlepšenie jeho kvality na všetkých stupňoch, sú základom pre udržateľný rozvoj a ekonomickú stabilitu našej vlasti, zhodujú sa odborníci, a nielen u nás.
■ POKLES KVALITY
Najvýraznejší pokles kvality vzdelania sa zistil počas zisťovania úrovne vedomostí u žiakov do pätnástich rokov veku. Podľa Eurostatu je Slovensko medzi krajinami EÚ na samom chvoste rebríčka kvality vzdelávania pred takými „konkurentmi“, ako je Grécko, Cyprus, Bulharsko a Rumunsko. Naši žiaci do pätnásť rokov veku, ktorý zodpovedá ukončeniu základnej školskej dochádzky, majú najhoršie vedomosti v hlavných predmetoch. Ide o čítanie, matematiku a prírodné vedy. Aj keď Eurostat na druhej strane pomerne pozitívne hodnotí ochotu Slovákov učiť sa cudzie jazyky, pripomína, že kvalita vzdelania v predmete slovenský, teda materinský jazyk má klesajúcu tendenciu.
■ NERADOSTNÝ TREND
Podľa zistení Eurostatu sa vývoj dynamicky zhoršuje. Kým najnovšie informácie pochádzajú z údajov, ktoré sa zbierali v roku 2012, deväť rokov predtým bol podiel žiakov so slabými výsledkami nižší až o sedem percentuálnych bodov. Mierne sa znížil aj počet najlepších žiakov. Argument, že podobné tendencie sa ukázali aj v niektorých severských štátoch, neobstojí, pretože u nás nerástol podiel žiakov pochádzajúcich z prisťahovaleckých rodín ako na severe Európy. Ako dobrý príklad možno uviesť susedné Poľsko, v ktorom sa v uplynulých rokoch darilo úspešne znižovať podiel žiakov so zlými učebnými výsledkami.
V Európe patríme medzi krajiny s najvyšším podielom vysokoškolákov, ktorí za štúdiom na dobrej škole odchádzajú do zahraničia. Dokonca ich podiel sa pri porovnávaní s uplynulými rokmi rapídne zvýšil. Až štrnásť percent našich vysokoškolákov je v súčasnosti na štúdiu v zahraničí, a to je tretí najvyšší podiel v rámci krajín EÚ. Pred nami sú už len také „miništáty“ ako Luxembursko a Cyprus. Najviac našich študentov smeruje do susednej Českej republiky.
■ EKONOMICKÉ RIZIKO
Veľkým problémom a zároveň otáznikom do budúcnosti je skutočnosť, že iba malá časť tých, čo odišli študovať do zahraničia, sa po ukončení vysokej školy vráti späť na Slovensko. Napokon, ani nemá prečo, pretože v počte nezamestnaných vysokoškolákov sme tiež na jednom z popredných miest v Európe. Mnohí absolventi vysokých škôl sa u nás doma živia prácou, na ktorú vôbec nepotrebujú svoju odbornú vysokú kvalifikáciu. Vo vekovej kategórii nad tridsať rokov máme na Slovensku priveľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí svoju kvalifikáciu nemajú kde a ako uplatniť. Aj keď Eurostat zároveň konštatuje, že tu sa trend mierne v posledných rokoch zlepšuje. V každom prípade je teda naozaj najvyšší čas, aby sa rezort školstva prestal brať ako politické vlastníctvo, ale začal byť naozaj hnacou silou vzdelanosti na Slovensku. Takej vzdelanosti, ktorá si nájde aj plnohodnotné uplatnenie i v našej vlasti.
Ivan BROŽÍK ‒ Foto: archív