Snahy o postupné umlčanie Matice

thumbnail

Marián GEŠPER, predseda Matice slovenskej - Foto: MS, ilustrácia: Andrej MIŠANEK

 Militantná ideológia, ktorá démonizuje iný názor. Bol by som rád, aby moje prvé riadky v novom roku 2021 na stránkach SNN boli  oduševnené a plné optimizmu. Bohužiaľ, situácia, aká nastala koncom minulého roka, nás núti zamyslieť sa nad ďalšími krokmi, ktoré matičné hnutie musí podniknúť pri obrane najstaršej národnej ustanovizne Slovákov. Napriek tomu, že sme kompetentné štátne orgány a ministerstvo kultúry celé mesiace trpezlivo upozorňovali na vážne následky, ktoré Matici slovenskej spôsobí znížením štátnej dotácie, došlo k jej zoškrtaniu o takmer štyristotisíc eur, teda z 1,744 milióna eura na 1,344 milióna eura. Aby toho nebolo dosť, následkom zvýšenia minimálnej mzdy narástli v rozpočte ďalšie náklady o niekoľko desiatok tisíc eur.  Nebránili sme sa desaťpercentnému plošnému šetreniu, keďže nemôžeme byť ľahostajní k stále chaotickejšej situácii zapríčinenej tzv. pandemickými udalosťami doma a vo svete. Bol pripravený plán v prípade reštrikcií o 174 tisíc eur, no reštrikcie o 400 tisíc eur prekonali všetko. Bez ohľadu na pandémiu nič nemôže byť dôvodom na úmyselnú likvidáciu nášho národného kultúrneho dedičstva. Bohužiaľ, ukázalo sa, že tzv. Dočasná pracovná skupina Rady vlády pre kultúru vo veci MS (DPS), ktorá zasadla dvakrát, nemá zásadné právomoci a na jej názor ako keby nikto nebol zvedavý. Veď bez ohľadu na to, že ešte ani neskončila svoju prácu, MK SR jej flagrantne oznámilo, že MS príde až o dvadsaťtri percent z dotácie. Ostatným organizáciám pritom ministerstvo znížilo dotácie o avizovaných desať percent.

  • OREZÁVANIE MATICE

Písomná odpoveď MK SR z 18. 11. 2020, podpísaná generálnou riaditeľkou sekretariátu Henriettou Geierovou, mala veľavýznamný záver: „Verím, že chápete, že aj ministerstvo kultúry a organizácie v jeho rezorte majú prispieť ku konsolidovaniu verejných financií v našom štáte a ministerstvo kultúry spravodlivo rozložilo túto povinnosť v rezorte. Nádejam sa, že Matica slovenská tiež chce prispieť k zlepšeniu stavu verejných financií tak, aby štát mohol lepšie plniť svoju úlohu voči občanom vo všetkých oblastiach spoločnosti.“ Nuž, v tejto súvislosti neviem, či to má význam ešte pripomínať, že Matica ušetrila štátu v posledných rokoch už značnú čiastku, keď uvážime, že naša dotácia nebola valorizovaná takmer desaťročie (!), pritom ceny energií a mzdové náklady sa rapídne zvyšovali. Neviem, o koľko naše krátenie zachránilo verejné financie, aby „štát mohol lepšie plniť svoju úlohu voči občanom“, ale veľa nie, keď aj tak bude musieť iný „rezort štátu“ vyplácať dávky v nezamestnanosti prepusteným matičným zamestnanom. Nebude to veľmi rozdielna suma od tej, akú na Matici takzvane ušetril. Títo matičiari namiesto evidencie na úrade práce v čase pandémie (!) mohli ďalej pracovať v oblasti kultúry a vedy. Isto im zostanú na súčasné vedenie MK SR milé spomienky...

Načrtnuté súvislosti majú aj širšiu, negatívnejšiu dimenziu. Skúsenejším v tejto súvislosti napadne otázka: Odkiaľ v skutočnosti fúka vietor? Nie sú tieto reštrikcie súčasťou dlhodobejšieho plánu pomaly orezávať Maticu slovenskú a nenápadne bez veľkého kriku ju premeniť na stále menšiu organizáciu až z nej zostane jedno oddelenie? A tým sa vyhnúť masovej reakcii matičného hnutia a sympatizantov MS, jej orgánov a odborov i profesionálnych zložiek, ak by sa na Maticu zaútočilo raz a naraz? Táto téza by mohla byť iba akademickým dohadom, ak by zamestnanci MS využijúc zákon o slobodnom prístupe k informáciám nezískali z MK SR v posledných dňoch minulého roka „aktuálnu analýzu Inštitútu kultúrnej politiky (ďalej len IKP) o Matici slovenskej, ktorú inštitútu ako svojmu rezortnému analytickému útvaru zadalo Ministerstvo kultúry SR. Súčasťou poskytnutia informácií v zmysle platnej legislatívy je aj uvedenie autorov danej analýzy“. Sprievodný list z 9. decembra 2020 obsahoval aj alibistický dodatok: „Materiál prezentuje názory IKP, ktoré nemusia nevyhnutne odzrkadľovať názory ministerstva kultúry. Citácie textu by preto mali odkazovať na IKP (a nie ministerstvo kultúry) ako autora týchto názorov. IKP je otvorený diskusii o tomto materiáli.“

  • PANTEÓN DIKTÁTOROV

Po prvom prečítaní je zrejmé, že za takúto analýzu tzv. IKP by sa nemuselo hanbiť ani uhorské ministerstvo vnútra v roku 1875 či ministerstvo kultúry a vnútra ČSR v neslávnych rokoch budovania novej marxisticko-leninskej spoločnosti v roku 1950. Nie je dôležité, ktoré úplne neznáme mená analýzu vytvorili, či sa pod ňu iba podpísali. SNN sa téme budú venovať aj naďalej. V každom prípade zasadnú na „čestné miesta“ do panteónu vedľa Bélu Grünwalda, Kolomana Tiszu, Václava Kopeckého, Klementa Gottwalda a Rudolfa Strechaja. Citujme z piatich strán aspoň úvod: Úlohy MS zo zákona, najmä pôvodné z r. 1997, sú problematické, pretože umožňujú výklad na celej osi medzi zdravým vlastenectvom a extrémnym nacionalizmom, pričom MS sa pohybuje v druhej polovici spektra. ... Predovšetkým je potrebné ujasniť, aký je zmysel MS a čo sa od nej očakáva. Väčšinu základných činností MS už úspešnejšie vykonávajú iné inštitúcie: výskum univerzity a SAV, vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry súkromné alebo štátne vydavateľstvá (Literárne informačné centrum, Veda – vydavateľstvo SAV a iné), publicistiku bežné médiá, kultúrno-osvetovú činnosť lokálne a oblastné kultúrno-osvetové strediská a NOC, prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí a vzťahy s krajanmi MZV SR a MK SR. Z tohto pohľadu MS ako samostatná inštitúcia nie je potrebná.“

Čo nám to len pripomína? Takmer identicky, ale oveľa kratšie kedysi v päťdesiatych rokoch odpísalo Ministerstvo vnútra Československej republiky z Prahy do Bratislavy: „Účel Matice slovenskej obstarávajú celoštátne organizácie a spolok sa javí ako zbytočná inštitúcia. Zostáva iba nájsť náležitú formu, aby spolok mohol byť zlikvidovaný.“ Bolo to v čase stupňujúcich sa represií komunistickej strany voči tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu a v inscenovaných monsterprocesoch, v ktorých boli justične povraždení o. i. viaceré slovenské osobnosti, medzi nimi aj členovia Matice slovenskej.

To však nie je všetko. Analýza IKP na nasledujúcich stranách úplne bez masky prináša  manuál v piatich bodoch či scenáre, a to od variantu obmedzenia jej činnosti prostredníctvom finančnej reštrikcie až po variant jej de facto zrušenia. Môžeme citovať aspoň jeden bod: „Vyžaduje verejnú diskusiu a participatívny proces rozhodnutia o budúcnosti MS, jej úlohách a financovaní, či už ako verejnoprávnej inštitúcie, alebo nejakej formy občianskej či neziskovej organizácie, prípadne jej úplné zrušenie. Táto možnosť predstavuje dlhý a náročný proces s neistým výsledkom.“ V roku 2021 došlo k pokusu naplniť prvú alternatívu.

  • ŤAHÚNI KULTÚRY

Nedajme sa pomýliť dymovou clonou. Matica slovenská je iba viditeľnejšou špičkou ľadovca. Napriek výzvam Asociácie kultúrnych inštitúcií Slovenska sú dnes ponechané mestské domy kultúry v pandemickej stopke kultúrnych podujatí napospas osudu s odôvodnením, nech sa starajú mestá. Niektoré VÚC likvidujú osvetové strediská, ktoré toľké roky rozvíjali kultúru v regiónoch. Vyzývajú sa umelci, aby sa prihlásili o podporu od štátu, a na druhej strane nechávame padnúť skutočných každodenných „ťahúňov“ slovenskej kultúry, najmä regionálnej. Pošuškáva sa, že sa v štátnych vedeckých organizáciách nenápadne postupne zbavujú ľudí, ktorí sa hlásia k národovectvu a ku kresťanstvu či aspoň ku konzervatívnym hodnotám ako takým. Ak sa prepustia v štátnej kultúrnej či vedeckej organizácii nejakí odborní zamestnanci, ich protesty, ak aj nejaké sú, zapadnú v mediálnom šume marginálií jednotlivca.

Základom demokracie sú samosprávne organizácie a tá skutočná demokracia rovnako rešpektuje menšinu, ako aj väčšinu. Nie sú vari inštitúcie s autonómnym postavením v rôznych sférach spoločnosti a ich nepodriadenosť štátu najlepšou zárukou skutočne slobodnej, demokratickej spoločnosti? Má byť veda i kultúra iba z jedného štátneho centra a ideologicky jednoliata?

  • PSEUDOLIBERALIZMUS

Nie, to nie je skutočná demokracia, ak sa v rozpore s Ústavou SR (čl. 1) presadzuje na všetkých úrovniach jediná militantná ideológia, ktorá sama seba označuje za „liberálnu demokraciu“, no v skutočnosti sa systematicky s mediálnou podporou vysmieva z iných názorov, ktoré obhajujú prirodzené národné hodnoty, rodinu a tradičnú slovenskú kultúru. Prikrýva sa pseudoliberálnymi heslami, ale jej jadro je sociálno-inžinierske a vykonštruované, ktoré nápadne pripomína niektoré súčasné neznášanlivé neomarxistické ideologické formy. Oponentov „kultúrnej politiky“ označuje ako „prežitok z 19. storočia“ a niekedy dokonca ako „fašistov“. Opak je pravdou. Nie my sme zostali v 19. storočí! To oni zostali v 20. storočí poznačenom totalitným chápaním spoločnosti, kde sa každý iný názor pod zámienkou budovania pomyselného raja na zemi likvidoval a démonizoval.

Matičiari boli vždy národní činovníci, kultúrnici, vedci, umelci, spisovatelia či milovníci jazyka a ľudovej kultúry slovenského národa. Veľa sme urobili aj pri udržiavaní menšinovej kultúry v regiónoch i budovaní skutočnej občianskej spoločnosti. Prežili sme niekoľko pokusov zrušenia, pričom bez výnimky sa o to vždy pokúšali nositelia neznášanlivých, šovinistických a neskôr totalitných ideológií. Stopäťdesiatsedemročná Matica by vedela o tom rozprávať.

Čo robiť? To je otázka stará ako ľudstvo samo. Matica stála pri formovaní slovenskej štátnosti, kultúry a vedy, bez ktorej by nebolo ani platených funkcií súčasných poslancov, ministrov a politikov. Obrátime sa na štát a budeme dôrazne upozorňovať. Ak by však procesy smerovali k ďalšiemu okliešteniu, vyzveme matičiarov, ale aj spriatelených starostov, primátorov, dobrovoľníkov, kultúrnych pracovníkov, poslancov od obecných zastupiteľstiev až po Národnú radu SR, zahraničných Slovákov, matičné orgány i miestne odbory doma i v zahraničí k obrane nielen Matice slovenskej, ale aj demokracie v slovenskej kultúre i vo vedeckom výskume.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.