Redakcia Slovenský národných novín praje všetkým svojim čitateľom Šťastné a veselé Vianoce a šťastný Nový rok 2024. Nech sa každému z vás splnia všetky sny, ktoré snívate. Nech je budúci rok pre nás, ale hlavne pre naše Slovensko, lepší ako ten minulý.
----------------------------------------------------------------------
Tradičné vianočné zvyky v novohradskom Málinci
Zo zimného zvykoslovia v rámci kalendárneho obradového folklóru predstavujú vianočné sviatky v novohradskej obci Málinec jedinečný poklad bohatou studnicou zvykov prostredníctvom aj slovesných prejavov v miestnom nárečí. Hlavným dňom Vianoc (v Málinci sa volali Kračún) bol Štedrý deň (Dohvézdne den), keď sa vykonávali rôzne úkony, ktorými si rodina chcela zabezpečiť prosperitu, zdravie a šťastie do budúceho roka. Na Štedrý deň sa celá rodina naraňajkovala, obyčajne halušky, a potom až do večere sa dodržiaval prísny pôst. Po raňajkách všetci usilovne pracovali, čistili dvor, príbytok, pripravovali drevo, piekli koláče, opekance s makom a pripravovali vianočné jedlá. Najvýznamnejšia bola príprava vianočného stromčeka (kriskindeľ), ktorý mali skôr v bohatších rodinách. V chudobnejších stačil konár zelenej vetvičky, pripevnený na rám okna alebo dverí.
- VINŠUJÚCI PASTIERI
Až neskôr sa prinášal celý, väčšinou menší stromček ‒ jedlička, smrek alebo borovica. Pre nedostatok priestoru v dome stromček vešali na hradu nad stôl v rohu miestnosti. Prípadne sa z brezy odpílil kratší kus, do ktorého sa vyvŕtala diera a podstavec pod stromček bol hotový. Na radosť detí ho ozdobili vtedajšími dobrotami ‒ jablkami, hruškami, orechmi, prípadne napiekli rôzne tvarované pagáčiky. Neskôr sa tieto dobroty začali baliť do lesklých papierov, do ktorých sa niekedy balili aj kúsky cukru alebo z cukru a jabĺk pečených cukríkov. Cukríky, ktoré pripravovala gazdiná podľa receptu, sa popriväzovali cverničkami. Chudobnejší namiesto cukríkov balili surové zemiaky a kúsky chleba. Všetky prípravné práce k štedrovečernej večeri sa skončili pred sedemnástou hodinou.
- ZMÝVANIE HRIECHOV
Keď po sedemnástej hodine vyzváňali zvony na kostolnej veži, ľudia vybehli zo svojich príbytkov k tečúcej vode, v ktorej sa umývali do pol pása. Cieľom bolo vyhnať z tela zlých duchov, ale i zlé myšlienky. Verili, že vyženú aj zlé choroby, zmyjú všetky hriechy a človek v nastávajúcom období bude zdravý a veselý. Po umytí sa všetci slávnostne obliekli a rodina na čele s gazdom sa pobrala na slávnostné evanjelické služby Božie. Po odchode z kostola pri vstupe do sviatočne pripraveného obydlia zaspievali niektorú z nábožných piesní, napríklad Narodil sa Kristus Pán.
Skôr ako sa zasadlo k slávnostne prestretému stolu, išiel gazda do maštale ponúknuť hoviadkam nakrájaný chlieb s cesnakom a po chrbte každého hoviadka pokotúľal osobitne vybrané jabĺčko. Na dvere chlieva potom urobil kríž. Vnímalo sa to ako preventívna ochrana pred zlými duchmi. Následne sa konala štedrovečerná večera. Na stole bol chlieb, ovocie v čerstvom i sušenom stave, najmä jablká, sušené slivky, orechy, cesnak, prípadne cibuľa, oblátky s medom, koláče a pálenka, hriate a víno. Na stole bol vždy o jeden tanier viac.
K prestretému stolu si zasadli v určitom poriadku. Za vrchstolom sedel gazda a potom postupne od najstaršieho po najmladšieho syna. Na okraji sedeli matka s dcérami, ktoré obsluhovali. Večera sa začala spoločnou modlitbou, po ktorej gazda zavinšoval všetkým „šťastľivej sveitke a hojnó bošskó požehnáňa“. Nasledoval slávnostný prípitok, pričom sa pilo rad-radom z jedného pohárika. Večera mala presne vymedzené chody, ale v jednotlivých rodinách s určitými obmenami. Začínalo sa chlebom, z ktorého prvý krajec dal gazda do pripraveného taniera, potom odkrojil pre seba a ďalším rodinným príslušníkom. Každý zjedol chlieb s cesnakom, aby ho počas roka nemátali strigy, a oblátku s medom. Na magický tanier uprostred stola sa z každého jedla položilo, napríklad tri opekance, ale aj všetky omrvinky a počas sviatkov zostal na stole. Z jedál sa v evanjelických rodinách podávala kyslá hríbová polievka so zátrepkou s údenou klobásou, zemiaky, prípadne údené mäso s chlebom. V katolíckych rodinách sa podávala kyslá polievka z kapusty s hríbmi a ryba pripravená varením so zemiakmi. Polievku jedli z jednej misy, aby sa počas budúceho roka celá rodina držala pekne pohromade. Aj rezance s makom sa jedli spoločne, aby v nastávajúcom roku boli na obilí dlhé klasy.
- VIANOČNÁ ZÁBAVA
Po štedrovečernej večeri sa členovia rodiny spoločne rozprávali, prípadne sa spievali aj nábožné piesne. Mládenci a dievčence odchádzali z domu do ulíc a vo viacčlenných skupinách spievali pod oknami domov. Okrem vianočných piesní, prevažne z Tranovského kancionála, spievali vinšovné piesne, ale aj žartovné ľudové piesne. Po zaspievaní sa každá pieseň skončila zvolaním: Pán Boch daj ván dobrei večer! Z domu sa ozvalo: A čí že sťe? Keľko vás je? Odmenou za spev boli väčšinou koláče, ale i peniaze. Dievčatá, ktoré mali svojich mládencov, chodievali im spievať pod okná domu. Preoblečené boli za mátohy, aby ich domáca pani nespoznala. V dome, kde mali v rodine dcéru, zasa spievali mládenci. Okrem spevu sa aj vinšovalo, napríklad: Vinšujen ván této krásne sveitke, / žebe sťe maľi šťasťei a váš život ňebou krátke.
Večer o deviatej hodine, o polnoci a ráno o tretej hodine (nad ránom sa hovorilo „spievanie na rósit“) chodili najmä muži a mládež na kostolnú vežu (na túrňi). Spolu so zvonárom vyzváňali na zvonoch, pričom zvonenie si skúšali aj mládenci. Po zvonení spievali vianočné piesne. Spievať sa chodilo aj na zvoničku uprostred dediny. Mládenci po prvom zvonení odchádzali vinšovať svojim frajerkám (tzv. vianočné vohľady).
Július LOMENČÍK – Foto: Emil SEMANCO
