Najväčšia tragédia druhej premiérky v dejinách Veľkej Británie. Britská premiérka Theresa Mayová má za sebou horúci koniec roka. Ustála síce hlasovanie o dôvere v rámci svojej strany, ale ani zďaleka nemá vyhrané. Akoby sa konzervatívcom vracal zákon nečistej politickej karmy. Predchodca Theresy Mayovej David Cameron chcel za každú cenu vyhrať voľby. Aj za cenu takpovediac faustovskej zmluvy s radikálnou frakciou vlastných konzervatívcov, zároveň však chcel zobrať vietor z plachiet strane (UKIP) Nigela Faraga. On sám síce nechcel, aby Británia vystúpila z Európskej únie, ale hral sa s ohňom, ktorý ho nakoniec spálil. Vďaka referendu Cameron voľby vyhral, ale ako sa ukázalo, bolo to Pyrrhovo víťazstvo. Do dejín chcel Cameron vstúpiť ako premiér, ktorý vyrokoval pre Britániu osobitné postavenie v Európskej únii, ako štátnik, ktorý bude zásadným spôsobom formovať a ovplyvňovať ďalší vývoj Európskej únie. Realita však bola úplne iná. Referendum, ktoré vyvolal, dopadlo neočakávane. Svoju politickú kariéru postavil na jednu kartu ‒ a prehral. Preto odstúpil z postu premiéra a onedlho sa dokonca vzdal aj postu v parlamente a odišiel z politiky. No a práve vtedy prišla chvíľa Theresy Mayovej.
■ TVÁRNA DÁMA
Na to, aby sa Mayová stala predsedníčkou konzervatívcov, stačilo, že najmenej prekážala. Ona je presne ten typ „lídra“, ktorého volia nie pre silnú ideu, ktorú chce presadiť, ale preto, že mnohí si myslia, že sa bude dať ľahko ovládať, že sa dokáže prispôsobiť širokému spektru názorov v strane.V čase referendovej kampane fungovala Theresa Mayová vo vyčkávacom móde.Nijako zvlášť sa nevyjadrovala za brexit, ale ani proti, skôr bola za zotrvanie Britániev Európskej únii. Keď voliči rozhodli, tak sa pragmaticky postavila na stranu brexitu. Theresa Mayová je síce len druhou premiérkou v dejinách Británie, je však takmer dokonalým protipólom svojej predchodkyne Margaret Thatcherovej. Tá extrémne rozdeľovala britskú spoločnosť, na strane druhej však mala veľmi oddaných podporovateľov a dokázala si vytvoriť silný rešpekt nielen vo vlastnej strane, ale aj u svojich oponentov. Niečím takým Theresa Mayová ani náhodou nedisponuje.
■ CHYBNÉ KROKY
Vráťme sa však k súčasnej kríze. Tá má svoje prvotné príčiny vo viacerých chybných krokoch, ktoré Mayová urobila v minulosti. Tým najzásadnejším bolo vyvolanie predčasných volieb, v ktorých „utrpela“ víťazstvo, presnejšie povedané získala síce najviac hlasov a aj mandátov, ale bolo to víťazstvo len relatívne, nie absolútne. Teda na to, aby mohla vládnuť, sa musela dohodnúť na podpore, respektíve tolerancii s ulsterskými ‒ severoírskymi unionistami. No a práve táto nesvätá mezaliancia ju dnes dobieha. Ukázalo sa, že práve štatút Severného Írska je neuralgický bod dohody medzi Európskou úniou a Britániou o riadenom brexite. Samozrejme, problémov je viac. Theresa Mayová nedokázala spacifikovať radikálne krídlo svojej strany, ktoré presadzuje takzvaný tvrdý brexit, teda vystúpenie Británie bez dohody s Európskou úniou len na základe príslušných článkov Lisabonskej zmluvy. Neschopnosť premiérky urobiť si poriadok vo vlastnej strane, dohodnúť sa s takmer koaličnými unionistami alebo sa dohodnúť s labouristami ju doviedla do veľmi komplikovanej situácie. Na jednej strane po veľmi dlhých a komplikovaných rokovaniach vyrokovala akýsi kompromis o dohode Británie s Európskou úniou, ako sa však ukázalo, ten bol aj za cenu viacerých demisií sotva priechodný cez britskú vládu. Dnes je však jasné, že ratifikácia tejto zmluvy je absolútne nepriechodná cez britský parlament. Nepodporilo by ju relatívne silné krídlo zástancov tvrdého brexitu v jej vlastnej strane, ktorého početnosť je niečo medzi tretinou a štvrtinou jej poslancov, neprijateľná je aj pre severoírskych unionistov a, samozrejme, nepodporia ju ani opoziční labouristi.
■ CHAOTICKÝ POSTUP
V tejto situácii pustiť zmluvu do dolnej snemovne by sa rovnalo politickej smrti. Preto sa Mayová pokúsila o ďalšiu nesplniteľnú misiu. Takpovediac na poslednú chvíľu sa pokúsila dohodnúť ústupky s Európskou úniou, ktoré najviac prekážajú kritikom zmluvy v Británii. Samozrejme, nepochodila. No táto chaotická, nekonzistentná a babrácka politika viedla k pokusu Mayovej spolustraníkov ukončiť jej trápenie. Tesne pred Vianocami tak britská premiérka čelila hlasovaniu o dôvere medzi poslancami konzervatívnej strany. Toto hlasovanie síce ustála, ale za cenu veľkých obetí. Musela sa vzdať ambície viesť stranu do ďalších parlamentných volieb v roku 2022. Je teda jasné, že nepôjde v šľapajach svojej predchodkyne Thatcherovej, ktorá v premiérskom kresle strávila dlhých jedenásť rokov. Čo je však ešte podstatnejšie, pre jej neschopnosť vyrokovať dohodu priechodnú tak na úrovni lídrov Európskej únie, ako aj priechodnú cez britský parlament sa čoraz reálnejším scenárom stáva tvrdý brexit. A to je to, čo takmer nikto nechcel. Posledné udalosti jasne ukázali, že Theresa Mayová nezvláda úlohu, s ktorou je konfrontovaná. Pochopili to už takmer všetci. Lídri Európskej únie, väčšina britského parlamentu, mnohí členovia jej kabinetu. Jediný, kto to ešte nepochopil alebo nechce chápať, je samotná Mayová. A to je najväčšia tragédia druhej premiérky v dejinách Británie.
Roman MICHELKO ‒ Foto: internet, The Independent