Nový americký prezident prichádza s domácou ochranárskou politikou. Odchod Británie z EÚ a prekvapujúci výsledok amerických prezidentských volieb môžu mať spoločného menovateľa – krach globalizácie. Najviac totiž pomohla vlastníkom kapitálu a tiež „výrobcom bankových produktov“, ktorých výnosy neboli kryté takmer ničím a navyše spôsobili obrovskú príjmovú nerovnosť medzi účastníkmi trhu. Pri hodnotení pôsobenia terajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu však treba objektívne povedať, že odovzdáva svojmu nástupcovi krajinu s veľmi nízkou mierou nezamestnanosti – pod päť percent, vzniklo osem miliónov nových pracovných miest, rast HDP v posledných dvoch rokoch dosiahol 2,4 percenta a inflácia bola 0,1 percenta. Na druhej strane treba povedať, že USA majú dlh takmer dvadsaťštyri miliardy dolárov.
■ ROZKÝVANÝ DOLÁR
Na pozadí týchto makroekonomických ukazovateľov všetci predpokladali, že FED prvýkrát od vypuknutia krízy zvýši v decembri úrokové sadzby. To sa však podľa všetkého nestane. Dôvodom sú predvolebné vyhlásenia budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa o jeho politike protekcionizmu, obmedzovaní liberalizácie obchodu
či zavedení reštriktívnych obchodných ciel – najmä voči Číne, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť rozvrat doterajšej globálnej politiky.
Podľa politológov treba za úspechom Donalda Trumpa vidieť jeho rétoriku namierenú proti politickým a spoločenským elitám, voľnému obchodu a migrantom, čo vyvoláva opodstatnené obavy, že to v najbližších parlamentných voľbách inšpiruje voličov v niektorých krajinách v západnej Európy.
Po zverejnení výsledkov amerických prezidentských volieb sa rozkýval kurz dolára aj akciové indexy na burzách po celom svete, a tak sa nervózni investori viac zaujímali o investovanie do bezpečných aktív, akými sú zlato a dlhopisy vyspelých stabilných krajín. Právom sa tiež očakáva, aký môže byť dosah budúcej zahraničnej, obrannej či ekonomickej politiky nastupujúceho amerického prezidenta na ďalšie fungovanie EÚ i slovenskej ekonomiky.
■ OTÁZNIKY SPOLUPRÁCE
O novom americkom prezidentovi sa väčšina vrcholových politikov EÚ vyjadruje diplomaticky, ale zaznievajú aj neskrývané obavy, že vraj nepozná Európu, nemá politické skúsenosti s fungovaním svetového obchodu, do ktorého chce uplatňovaním ochranárskej politiky na v prospech domácej ekonomiky výrazne zasiahnuť.
Pravdaže, európski politici sú znepokojení nielen z Trumpa, ale aj z rozhodnutia britského najvyššieho súdu, že vystúpenie krajiny z EÚ musí schváliť parlament. Časový posun spustenia článku 50 Lisabonskej zmluvy búrkové mraky nad Lamanšským prielivom nerozháňa, skôr naopak...
Vzťah D. Trumpa k Európe treba posudzovať aj z pozície jeho vopred avizovaného stanoviska, že v prípade vojenského konfliktu bude členskému štátu NATO pomáhať len v prípade, ak dáva na financovanie armády dve percentá z HDP, čo neplní ani jedna európska členská krajina vrátane Slovenska. Aj preto sa na starom kontinente čoraz hlasnejšie diskutuje o budovaní vlastnej európskej armády, čo bude verejné financie jednotlivých členských krajín tiež niečo stáť.
V obchodnom styku Trump podľa vlastných proklamácií vôbec neráta s pokračovaním rokovaní o investičnej a obchodnej zmluve s EÚ, známej ako TTIP. Slovne torpédoval aj ázijskú transpacifickú dohodu TTP, a tak sa diskutuje, či USA nebudú viac v obchodnom styku spolupracovať len s veľkými krajinami Únie a menej s Úniou ako celkom. D. Trump tiež plánuje zníženie korporatívnej dane americkým firmám z terajších tridsaťpäť na pätnásť percent i znížiť dane fyzickým osobám v závislosti od ich príjmov. Na podporu domácich podnikateľov a investorov sa bilióny dolárov majú investovať do budovania a opráv dopravnej infraštruktúry a energetických rozvodov a bude tiež hľadať možnosti, ako prekaziť či obmedziť investovanie amerických firiem v zahraničí.
■ USA A MY
Podľa najnovších prognóz Európskej komisie čaká Slovensko v najbližších troch rokoch robustný rast ekonomiky na úrovni viac ako tri percentá ročného rastu HDP. Na tomto progrese sa má najviac podieľať domáca spotreba a export. Práve posledne menovaný faktor však môže pre avizovanú ochranársku politiku D. Trumpa dosť utrpieť.
Americký trh je pre nás deviaty najväčší, na ktorý vyvážame tovar a služby za približne 1,5 miliardy eura, pritom ďalší export najmä automobilového priemyslu sa uskutočňuje prostredníctvom nemeckých firiem pôsobiacich na americkom trhu. Všetky ochranárske opatrenia Trumpa voči EÚ sa tak v konečnom dôsledku môžu dotknúť aj nás. Na Slovensku pôsobí okolo stodvadsať amerických firiem, najznámejšie sú U. S. Steel, IBM,+ Johnson Controls a ďalšie v oblasti zdieľaných služieb, výroby dielcov pre automobilový priemysel a pod., ktoré zamestnávajú vyše stotisíc pracovníkov. Zvýšením výdavkov z rozpočtu na armádu by sme mohli viac podporiť náš zbrojársky priemysel. Na druhej strane americkí podnikatelia poukazujú na nedostatok kvalifikovaných zamestnancov pre náš automobilový priemysel, do ktorého chcú investovať takmer desať miliárd dolárov. Iným problémom môže byť pokles kurzu dolára na neprospech nášho exportu do USA, ale na prospech dovozu ropy a plynu z Ruska, za ktoré sa platí v dolároch, čo však platí aj opačne v prípade posilnenia kurzu americkej meny. Zmeny môžu nastať aj v prípade zrušenia hospodárskych sankcií EÚ voči Rusku, za ktoré sa prihovára nový americký prezident. Tie určite niektorým slovenským firmám spôsobili ekonomické škody.
Podľa vyjadrení viacerých ekonomických analytikov sa však zmena na najvyššom poste najvyspelejšej ekonomiky sveta nemusí nejako výrazne prejaviť na poklese doterajšej úrovne priamych obchodných vzťahov z USA, keďže slovenská ekonomika nepredstavuje výrazný podiel na svetovej ekonomike.
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK